V slovenskom podnikateľskom prostredí sa možno stretnúť s rôznymi situáciami, kedy sa podnikatelia dostávajú do finančných ťažkostí a hľadajú spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať. Tento článok sa zameriava na problematiku nároku na upokojenie pohľadávky, s dôrazom na jej definíciu a špecifické situácie, ktoré môžu nastať v praxi, vrátane prípadov úpadku a konkurzu.
V praxi sa stretávame s podnikateľmi, ktorým nevyšiel podnikateľský plán, často kvôli nezaplateniu zo strany investora. To vedie k reťazovej reakcii, kedy sa skloňuje "nevyplatili mňa, nevyplatím ja teba".
Záložné právo ako nástroj na zabezpečenie pohľadávok
Záložné právo je zabezpečovací inštitút upravený v Občianskom zákonníku. Jeho podstatou je jednoduchšie uspokojenie pohľadávky (peňažného nároku) veriteľa, ak dlžník nespláca svoj záväzok (dlh) voči tomuto veriteľovi riadne a včas, a to speňažením predmetu záložného práva (zálohu).
Predpoklady pre zriadenie záložného práva:
- Predpokladom pre zriadenie záložného práva je existencia pohľadávky, ktorú má zabezpečovať.
- Ak zanikne pohľadávka, zanikne aj záložné právo. Znamená to, že záložné právo má akcesorickú (vedľajšiu) povahu vo vzťahu k pohľadávke.
- Ďalším predpokladom pre zriadenie záložného práva je existencia predmetu záložného práva - zálohu.
Zálohom môže byť vec, či už hnuteľná alebo nehnuteľná, právo, iná majetková hodnota (napr. obchodný podiel), byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné. Spravidla je dlžník zároveň aj vlastníkom zálohu. V takom prípade ide o záložného dlžníka.
Záložné právo je zriadené uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva, avšak ak je zálohom hnuteľná vec, postačuje pre zriadenie záložného práva odovzdanie zálohu veriteľovi. K niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám vzniká záložné právo zápisom do osobitného registra. Napríklad v prípade vzniku záložného práva na obchodný podiel sa vyžaduje jeho zápis do obchodného registra.
Ak sa veriteľ a dlžník na tom dohodnú a zálohom je hnuteľná vec, môže záložné právo vzniknúť odovzdaním zálohu veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy. Následne kedykoľvek po odovzdaní môže dôjsť k registrácii záložného práva do Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Najčastejšie sa stretávame so zriadením a vznikom záložného práva pri kúpe nehnuteľnosti, ktorej kúpna cena je financovaná prostredníctvom hypotekárnej banky.
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená (§ 151a a nasl. OZ). Záložné právo ako právo akcesorické slúži na zabezpečenie pohľadávky tým, že v prípade jej riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený zákonom stanoveným alebo v zmluve určeným spôsobom dosiahnuť splnenie svojej pohľadávky.
Odpísanie pohľadávok: Daňové a právne aspekty
Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov.
Odpis pohľadávky na ťarchu daňových výdavkov sa uznáva do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva a do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky alebo neuhradenej časti, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením. Zákon o dani z príjmov (ZDP) obmedzuje využitie tohto ustanovenia aj vo vzťahu k oceneniu pohľadávok. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) ZDP možno uplatniť len pri pohľadávkach ocenených menovitou hodnotou (vlastné pohľadávky) a pri pohľadávkach nadobudnutých postúpením.
Príslušenstvo na účely odpisu pohľadávok definuje ZDP priamo v § 19 ods. 2 písm. h). Treba ním rozumieť úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu jej oneskorenej úhrady. Podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP môžu zahrnúť do daňových výdavkov odpis pohľadávok vrátane príslušenstva len banky, a to v tom prípade, ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa § 17 ods.
Pri uplatňovaní jednorazového odpisu pohľadávky je potrebné preverovať, či nie je k pohľadávke vytvorená zákonná opravná položka. Pokiaľ by tomu tak bolo, je potrebné pri uplatnení daňového nákladu zohľadniť aj túto opravnú položku zahrnutú do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Úprava sa vykoná v súlade s § 17 ods. 28 písm. b) ZDP, a to zvýšením základu dane o sumu opravnej položky a znížením základu dane o daňovo uznaný odpis pohľadávky.
Zaujímavé je si povšimnúť, že na rozdiel od daňovo uznaných opravných položiek, keď niektoré pohľadávky sú z tohto režimu vyňaté, neexistujú v prípade jednorazového odpisu pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. h) žiadne vecné obmedzenia. Ak daňovník eviduje pohľadávku napr. z titulu poskytnutej pôžičky či zálohy a nastane niektorá z relevantných skutočností, možno aj takúto pohľadávku jednorazovo odpísať do daňových výdavkov (nákladov).
Odpis pohľadávok v kontexte konkurzu
Možnosti odpisu pohľadávok sú často spojené s vývojom v insolvenčnom konaní dlžníka. Existujú rôzne situácie, ktoré umožňujú daňovo účinný odpis:
1. Zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (podľa ZKV)
Prvý z titulov pre odpis je pohľadávka voči dlžníkovi, u ktorého súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu je inštitút upravený v predtým platnom zákone o konkurze a vyrovnaní (ZKV). To znamená, že v tomto prípade môže ísť len o návrhy doručené na súd do konca roka 2005.
Ak zamietne konkurzný súd svojím uznesením návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (§ 13 ods. 1 ZKV), je toto súdne rozhodnutie podkladom pre jednorazový odpis pohľadávky do daňovo uznaných nákladov. Súd tak môže urobiť najmä vtedy, ak dlžník nemá žiadny majetok alebo disponuje len takým majetkom, ktorého hodnota nepresahuje minimálne náklady na konkurz. Súd môže rovnako rozhodnúť aj vtedy, pokiaľ dlžník vlastní majetok určitej hodnoty, pričom z úsudku súdu vyplýva, že tento majetok je zrejme nepredajný. Podľa § 5 ZKV podmienkou vyhlásenia konkurzu je, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania.
Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu z iných dôvodov (napr. pre neexistenciu viacerých veriteľov), potom odpis pohľadávky vykonaný na základe takého uznesenia súdu nie je daňovo uznaný. Uznesenie sa doručuje účastníkom konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odpis pohľadávky by mal byť vykonaný ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
2. Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku (podľa ZKR)
Podľa aktuálneho zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, zisťuje, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu. Ak zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastaví. Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku (§ 20 ZKR) je relevantná skutočnosť pre daňovo účinný odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP.
Uznesenie o zastavení konkurzného konania súd zverejňuje v Obchodnom vestníku a doručuje navrhovateľovi a dlžníkovi. Z pohľadu účtovného je dátumom uskutočnenia účtovného prípadu najskôr dátum nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
Príklad č. 1: Odpis pohľadávky po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku
Spoločnosť Štýl, s. r. o. vyrába záhradný nábytok a dodala tovar firme Kvet, s. r. o., ktorá jej k 31. 12. 2011 dlhuje 10 000 €. Pohľadávka bola splatná 15. 12. 2010. Obchodný vestník 15. februára 2012 zverejnil uznesenie súdu o začatí konkurzného konania vo firme Kvet s. r. o. Následne súd zastavil konkurzné konanie, pretože predbežný správca zistil, že firma Kvet, s. r. o. nemá majetok v postačujúcej hodnote, t. j. majetok nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu. Uznesenie o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku súd zverejnil 30. marca 2012, oznámenie o právoplatnosti uznesenia bolo zverejnené 18. apríla 2012. Spoločnosť Štýl môže na základe tejto skutočnosti, ktorú preukáže právoplatným rozhodnutím súdu, jednorazovo odpísať do daňových výdavkov pohľadávku vo výške 10 000 € podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP.
Keďže tvorba opravnej položky bola v roku 2011 daňovo uznaná, pri odpise pohľadávky v roku 2012 sa základ dane upraví v súlade s § 17 ods. 28 písm. b) ZDP.
3. Zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku (podľa ZKV a ZKR)
Ďalším titulom pre jednorazový odpis pohľadávky do daňových nákladov je zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku. ZDP v tomto prípade považuje za daňovo relevantnú tú skutočnosť, že došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu. Ide o dôvody zrušenia konkurzu upravené v ZKV, konkrétne v § 44 ods. 1 písm. d) tohto zákona. Súd rozhodne o zrušení konkurzu pre nemajetnosť dlžníka, ak po vyhlásení konkurzu zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na pokrytie výdavkov a odmenu správcu. ZDP ustanovuje, že v prípade zrušenia konkurzu z tohto dôvodu možno do daňových výdavkov odpísať aj tie pohľadávky, ktoré do konkurzu neboli prihlásené.
Podľa ZKR, ak súd konkurz vyhlási a následne zistí, že majetok v konkurze nepostačuje na úhradu pohľadávok proti podstate, je to dôvod na zrušenie konkurzu podľa § 102 ZKR. Uznesenie o zrušení konkurzu súd zverejňuje v Obchodnom vestníku. ZDP aj v prípade takýchto pohľadávok ustanovuje, že do daňových výdavkov možno odpísať aj tie pohľadávky, ktoré do konkurzu neboli prihlásené.
Príklad č. 2: Odpis pohľadávky po zrušení konkurzu pre nedostatok majetku
Spoločnosť Štýl, s. r. o. zistila, že jej firma Kvet, s. r. o. dlhuje čiastku 10 000 €, splatnú 31. 10. 2008. Obchodný vestník 20. júla 2012 zverejnil uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Kvet, s. r. o. Spoločnosť Štýl prihlásila pohľadávku do konkurzu. Keďže súd následne zistil, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, konkurz na spoločnosť Kvet, s. r. o. právoplatne zrušil dňa 13. 11. 2012 podľa § 102 ods. 1 ZKR. Spoločnosť Štýl je oprávnená na základe tohto rozhodnutia súdu jednorazovo odpísať pohľadávku do daňovo uznaných nákladov podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 1 ZDP.
4. Odpis na základe výsledku konkurzného alebo reštrukturalizačného konania
Daňovo relevantným výdavkom (nákladom) je ďalej jednorazový odpis pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní, na základe výsledku konkurzného alebo reštrukturalizačného konania.
Príklad č. 3: Odpis pohľadávky na základe výsledku konkurzu
Spoločnosť Alfa, s. r. o. evidovala k 30. 6. 2011 pohľadávku voči spoločnosti Beta, s. r. o. vo výške 1 500 €. Na majetok spoločnosti Beta bol 15. 11. 2011 vyhlásený konkurz a spoločnosť Alfa svoju pohľadávku prihlásila. Prihlásená pohľadávka bola zistená a v rámci konkurzu uspokojená vo výške 1 000 €. Na základe schváleného konečného rozvrhu výťažku súd konkurz právoplatne zrušil 2. 9. 2012. Rozdiel medzi výškou prihlásenej a zistenej pohľadávky a skutočným uspokojením, ktorý predstavuje 500 €, je daňovo uznaným nákladom podľa § 19 ods. 2 písm. h) bod 2 ZDP.
V prípade konkurzu spravovaného podľa ZKV, ak dôjde po splnení rozvrhového uznesenia k zrušeniu konkurzu, je daňovník, ktorý prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku a táto pohľadávka bola usporiadaná v rámci rozvrhového uznesenia, oprávnený jednorazovo odpísať do daňovo uznaných nákladov zostatok v konkurze neuhradenej pohľadávky, a to najmä vtedy, keď dlžníkovi po zrušení konkurzu nezostane žiadny majetok a bude nasledovať jeho výmaz z obchodného registra.
How to use the Allowance Method
Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke
Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke patrí v praxi medzi najjednoduchšie, najrýchlejšie, najúspešnejšie a preto aj najčastejšie využívané spôsoby vykonávania (civilnej) exekúcie, pokiaľ exekučný titul znie na peňažné plnenie. Prikázanie pohľadávky z účtu v banke je upravené predovšetkým v § 93 a nasledujúcich Exekučného poriadku.
Exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke možno zjednodušene charakterizovať takto: Banka je na základe exekučného príkazu vydaného súdnym exekútorom povinná dlh, ktorý má voči svojmu veriteľovi (povinnému v exekučnom konaní), plniť namiesto povinnému priamo oprávnenému, resp. exekútorovi. Dlh banky voči povinnému predstavujú peňažné prostriedky, ktoré má povinný ako klient banky uložené na svojom účte.
Exekučnému príkazu predchádza príkaz na začatie exekúcie, na základe ktorého banka zablokuje na účte povinného peňažné prostriedky vo výške vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Exekučnému príkazu rovnako predchádza aj upovedomenie o začatí exekúcie. Zablokovanie prostriedkov na bankovom účte povinného predstavuje výrazný a veľmi citeľný zásah do jeho majetkovej sféry. Exekútor povinnému nie len zakáže nakladať s prostriedkami na účte (tzv. inhibitorium), ale banka účet do určenej výšky zablokuje a tým mu znemožní faktické nakladanie s prostriedkami.
Blokovanie prostriedkov na účet povinného, pre povinného nesporne nepriaznivý stav, je možné odstrániť len odblokovaním účtu. Exekučný poriadok predpokladá procesný úkon exekútora smerujúci k odblokovaniu účtu povinného len v troch prípadoch:
- Ak exekútor nevydá exekučný príkaz do 14 dní od uplynutia lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii.
- Odblokovanie účtu z tzv. dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ide o fakultatívne rozhodnutie exekútora, napríklad pri dohode o postupnom splatení pohľadávky alebo ak sú zablokované prostriedky prevyšujúce vymáhanú sumu.
- Odklad exekúcie z tzv. sociálnych dôvodov, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v postavení, že by neodkladná exekúcia mala pre neho alebo jeho rodinu nepriaznivé následky.
Právnym účinkom príkazu na odblokovanie účtu je zánik účinkov príkazu na začatie exekúcie, ktoré zanikajú ex nunc.
V prípade upustenia od vykonania exekúcie (napr. dobrovoľným splnením povinnosti povinného) Exekučný poriadok exekútorovi expressis verbis neustanovuje povinnosť vydať príkaz na odblokovanie účtu. Prax si s daným nedostatkom poradila tak, že v prípade, ak exekútor upustí od vykonania exekúcie, vydá príkaz na odblokovanie účtu s odkazom na ustanovenie § 96 ods. 4 Exekučného poriadku, teda na ustanovenie vzťahujúce sa na dôvody hodné osobitného zreteľa.
Insolvenčné konanie: Konkurz, Reorganizácia a Oddlženie
Insolvenčné konanie je súdne konanie, predmetom ktorého je úpadok dlžníka alebo jeho hroziaci úpadok a spôsob jeho riešenia. Dlžník, ktorý je podnikateľom, je v úpadku aj vtedy, ak je nadmerne zadlžený. Insolvenčný zákon nestanovuje, ktorý z týchto spôsobov riešenia úpadku má určitý dlžník použiť, ale ponecháva voľbu otvorenú. Popri postupe likvidácie (konkurz) existuje aj prvok sanácie (reorganizácia a oddlženie).
Druhy insolvenčného konania
- Konkurz: Konkurz je hlavným spôsobom riešenia úpadku, pričom sa na základe rozhodnutia o vyhlásení konkurzu zistené pohľadávky veriteľov z veľkej časti uspokoja z výnosov speňaženia aktív. Neuspokojené pohľadávky alebo ich časti nezaniknú, ak sa v zákone nestanovuje inak.
- Reorganizácia: Reorganizáciu možno uplatniť na riešenie úpadku alebo hroziaceho úpadku dlžníkov, ktorí sú podnikateľskými subjektmi. Spravidla sa predpokladá postupné uspokojovanie pohľadávok veriteľov za zachovania prevádzky dlžníkovho podniku v súlade s opatreniami na ozdravenie jeho riadenia podľa reorganizačného plánu schváleného insolvenčným súdom.
- Oddlženie: Oddlženie je spôsob riešenia úpadku alebo hroziaceho úpadku určený pre dlžníkov, ktorí sú buď fyzickými osobami (bez ohľadu na to, či sú podnikateľmi), alebo právnickými osobami, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi. Pri tomto spôsobe riešenia úpadku sa sociálne aspekty zohľadňujú vo väčšej miere než ekonomické hľadiská. Má umožniť dlžníkovi „nový začiatok“ a motivovať ho k aktívnemu zapojeniu sa do splácania svojho dlhu.
Majetok v konkurznom konaní a postavenie správcu
Ak je dlžník spoluvlastníkom majetku, do konkurznej podstaty spadá podiel dlžníka na tomto majetku. Majetok iných osôb ako dlžníka spadá do konkurznej podstaty, ak sa to stanovuje v zákone, predovšetkým vtedy, ak ide o plnenie z neúčinných (odporovateľných) právnych úkonov. Konkurznú podstatu tvoria predovšetkým peňažné prostriedky, hnuteľné a nehnuteľné veci, podnik, cenné papiere, obchodné podiely, dlžníkove peňažné aj nepeňažné pohľadávky, a ďalšie práva a majetkové hodnoty oceniteľné peniazmi.
Hlavným poslaním správcu je nakladanie s konkurznou podstatou dlžníka a riešenie incidenčných a ďalších sporov. Správca má povinnosť postupovať pri výkone funkcie svedomito a odborne; má povinnosť vyvinúť všetko úsilie, ktoré je spravodlivé od neho požadovať, aby boli veritelia uspokojení v čo najvyššej miere. V rámci konkurzu prechádza na správcu oprávnenie nakladať s konkurznou podstatou, ako aj výkon práv a plnenie povinností, ktoré prináležia dlžníkovi, ak súvisia s konkurznou podstatou. V rámci reorganizácie zostávajú dlžníkovi dispozičné práva, ale s obmedzeniami, a v rámci oddlženia takisto zostávajú dlžníkovi dispozičné práva, ale s obmedzeniami.
Uspokojovanie pohľadávok v konkurze a postavenie spriaznených osôb
V konkurze vyhlásenom podľa ZKR je uspokojovanie veriteľov postupné. Pohľadávka zabezpečeného veriteľa je uspokojená z výťažku majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, ktorým bola zabezpečená. Ak výťažok nepostačuje, zvyšná časť zabezpečenej pohľadávky sa presunie medzi pohľadávky nezabezpečených veriteľov na uspokojenie zo všeobecnej podstaty. Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu.
ZKR zaraďuje pohľadávky veriteľov do tried, ktoré určujú poradie ich uspokojovania. Princíp uspokojovania je taký, že pohľadávky nasledujúcej triedy môžu byť uspokojované, len ak boli uspokojené v plnom rozsahu pohľadávky zaradené do predchádzajúcej triedy. Ak výťažok z uspokojenia nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok, uspokojujú sa pohľadávky príslušnej triedy pomerne a pohľadávky nasledujúcej triedy sa už neuspokojujú.
Pokiaľ ide o spriaznené osoby, ZKR upravuje novú triedu veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov. Do tejto skupiny sa zaraďujú veritelia, ktorí sú spriaznení s dlžníkom. Pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti podľa osobitného predpisu (§ 408a platného Obchodného zákonníka) sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Tieto osoby nemajú právo hlasovať na schôdzi veriteľov a nemajú ani právo byť volení do veriteľského výboru.
Za dôvod takejto legálnej úpravy možno považovať to, že v praxi sa často vyskytovali situácie, kedy podnikatelia namiesto financovania z prostriedkov akcionárov poskytovali vlastnej spoločnosti pôžičku, čím sa stávali veriteľmi a mohli ovplyvňovať priebeh konkurzu. Podriadenosť zasahuje aj pohľadávky, ktoré boli v rukách spriaznených osôb v minulosti.
Započítanie pohľadávok v insolvenčnom konaní
Všeobecná úprava započítania pohľadávok je súčasťou občianskeho zákonníka. Základným pravidlom je, že ak si strany navzájom dlžia plnenie rovnakého druhu, môže každá z nich voči druhej strane vyhlásiť, že svoju pohľadávku započítava voči pohľadávke druhej strany. Započítaním sa obe pohľadávky rušia v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú.
V rámci insolvenčných konaní platí, že započítanie vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa je po rozhodnutí o úpadku prípustné, ak zákonné podmienky tohto započítania boli splnené pred rozhodnutím o spôsobe riešenia úpadku, ak nie je v insolvenčnom zákone stanovené inak.
Vymáhanie pohľadávok po zrušení konkurzu
Zrušením konkurzu nezanikajú pohľadávky veriteľov, ktoré neboli uspokojené. Majetok dlžníka, ktorý podliehal konkurzu môže byť opäť predmetom konania o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania. Otázkou exekučného titulu sa zaoberal vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky.
Metódy vyhýbania sa plateniu pohľadávok a prevencia
Niektorí podnikatelia vedia zneužívať systém, napríklad vopred objednajú práce s úmyslom subdodávateľa nevyplatiť, alebo hľadajú na dodaných tovaroch bezvýznamné chyby, aby ich obrali o odmenu. Uvedené sa zneužíva aj vo verejných zákazkách, kedy je cenová ponuka ekonomicky nerentabilná. Ak dodávateľ nemá vyplatenú svoju odmenu, hľadá riešenie, čo často vedie k dlhým naťahovačkám s objednávateľom a podpisovaniu splátkového kalendára.
Neskôr sa zistí, že dlžník získava splátkovým kalendárom len čas a aj tak neplatí, a tak sa musí podať žaloba na súd. Dodávateľ súd vyhrá, ale často spoločnosť dlžníka už nedisponuje žiadnym majetkom, dokonca ani sám dlžník v nej nefiguruje. Namiesto neho je tam "nanominovaný akože krízový manažér", alebo spoločnosť dlžníka už neexistuje, lebo bola zlúčená s inou spoločnosťou s "krízovým manažérom".
Najsofistikovanejšou metódou je pomalé presúvanie majetku zo spoločnosti dlžníka na inú spoločnosť, ktorá javí známky korektnosti. Presun majetku nie je bezodplatný, ale je to cielený mechanizmus, ktorý môže byť v súlade s právom. Bežné sú aj podnety na súd vo veci výmazov spoločností v dlhoch, podania na začatie konkurzných konaní, pričom cieľom je rýchly výmaz dlžníkovej spoločnosti. Cieľom týchto schém je zbaviť sa spoločnosti v dlhoch, jednoducho po sebe upratať. Celá podstata je o majetku dlžníka, resp. o majetku dlžníkovej spoločnosti.
Prevencia a zabezpečenie platieb
Pokiaľ veritelia nemajú prehľad o majetku dlžníka, tak idú do veľkého rizika. Ak si "preklepneme" zmluvného partnera na začiatku, sledujeme jeho majetkové pomery aspoň na triviálnej báze napríklad na www.registeruz.sk, tak nemusíme neskôr plakať nad "rozliatym mliekom". V prípade kontraktu na novozaloženú, alebo kúpenú spoločnosť, je alfou a omegou ten, kto za ňou stojí.
Ak nevieme, kto stojí za spoločnosťou, je pochopiteľné, že žiadame systém vyplácania preddavkov, resp. plnenia po častiach hoc celý projekt nie je dokončený. Je veľa spôsobov ako si platbu zabezpečiť, niektoré môžu skôr vyplývať zo situácie. Poistenie môžeme okrem iného urobiť aj jednoduchou klauzulou výhrady vlastníckeho práva. Inak povedané, ak mi odberateľ nezaplatí v plnom rozsahu, tak nenadobudne k veci vlastnícke právo.
Okrem hlavného dodávateľa stavby "špekuluje" aj samotný investor, ktorý hľadá zámienky, ako nevyplatiť hlavného dodávateľa. Logicky tento postup následne uplatňuje aj hlavný dodávateľ voči subdodávateľom. Celý "kolotoč nevyplácania" vznikne od zdroja, kedy nedôjde ani len k základnému ošetreniu vzťahu medzi investorom a hlavným dodávateľom. V takomto prípade stačí hlavnému dodávateľovi oznámiť, že pokiaľ nezaplatí, tak nemá vlastnícke právo k dodanému tovaru, tým nemôže odovzdať riadne stavbu investorovi, lebo stavba by mala odvodenú právnu vadu. To môže byť dôvod, aby investor oddialil prevzatie stavby. Hlavný dodávateľ po úvahe skôr vyplatí požadovanú menšiu čiastku, ako keby mal investor mať dôvod na neprevzatie stavby.
Trestnoprávne aspekty
Ak mám nevyplatené pohľadávky od firiem dlžníka (v ktorých, bol, alebo ešte je, resp. ktoré boli "zhltnuté" inou spoločnosťou s "krízovým manažmentom"), a usudzujem, že výhra zo súdneho sporu by nemala význam, nakoľko "tam už nie je majetok, resp. ešte horšie nikdy nebol", tak môžem začať úvahu o začatí trestného konania. Otázkou ostáva, kedy skutok je a kedy nie trestným činom, resp. aké okolnosti by mali byť splnené k tomu, aby sa vôbec dalo hovoriť o trestnom čine. Je úlohou trestného práva riešiť spory zo zmluvných vzťahov?
tags: #narok #na #uspokojenie #pohladavky