Nárok na náhradu mzdy: Kompletný sprievodca pre zamestnancov a zamestnávateľov

Počas trvajúceho pracovného pomeru nastávajú situácie, kedy zamestnanec nepracuje, pretože má z rôznych dôvodov znemožnený výkon práce, alebo prácu vykonávať nemusí. Zákonník práce pamätá na tieto prípady a upravuje nároky zamestnanca na náhradu mzdy pri rôznych prekážkach v práci. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch zamestnanca na náhradu mzdy a s tým súvisiacich podmienkach.

Platené pracovné voľno: Kedy má zamestnanec nárok na mzdu aj počas neprítomnosti?

Zákonník práce definuje situácie, kedy má zamestnanec právo na platené pracovné voľno, teda na mzdu aj počas neprítomnosti v práci. Tieto situácie súvisia s dôležitými životnými udalosťami alebo s prekážkami, ktoré zamestnanec nemôže ovplyvniť.

Návšteva lekára a sprevádzanie rodinného príslušníka

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 7 dní v kalendárnom roku, ak potrebuje navštíviť lekára alebo zdravotnícke zariadenie. Podmienkou je, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Rovnaký nárok platí aj v prípade, ak zamestnanec sprevádza rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, opäť s obmedzením na 7 dní v kalendárnom roku. Budúce mamičky majú navyše nárok na platené voľno na preventívne prehliadky súvisiace s tehotenstvom.

Dôležité je, aby zamestnanec o uvoľnenie z práce požiadal hneď, ako sa o prekážke dozvie a zamestnávateľovi preukázal dôvod svojej neprítomnosti potrebným potvrdením (napr. doklad od lekára).

Úmrtie v rodine

V prípade úmrtia blízkej osoby má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas.

• Manžel/ka alebo dieťa: 3 dni, pričom 2 dni sú určené na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec pohreb obstaráva.
• Rodič, súrodenec, manžel/ka súrodenca: 1 deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec pohreb obstaráva.
• Prarodič alebo vnuk zamestnanca, alebo prarodič jeho manžela/ky, príp. iná osoba, ktorá v čase úmrtia žila so zamestnancom v domácnosti: 1 deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec pohreb obstaráva.
• Vzdialená rodina: niekoľko hodín až 1 deň.

Potvrdenie o konaní pohrebu z pohrebného ústavu je potrebné predložiť zamestnávateľovi.

Narodenie dieťaťa

Pri narodení dieťaťa má otec nárok na 1 deň pracovného voľna s náhradou mzdy, ktorý sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do nemocnice a späť.

Darovanie krvi

Pracovné voľno s náhradou mzdy patrí zamestnancovi aj v prípade darovania krvi, a to na nevyhnutne potrebný čas, vrátane času cesty na odber a späť. Ak lekár uzná za nevyhnutné, môže sa do tohto voľna zarátať aj čas na zotavenie po odbere, maximálne však 4 dni.

Svadba

V prípade vlastnej svadby má zamestnanec nárok na 1 deň voľna s náhradou mzdy. Ak ide o svadbu dieťaťa alebo rodiča, zamestnanec má nárok na deň voľna, avšak bez náhrady mzdy.

Študijné voľno

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi voľno a náhradu mzdy v sume priemerného zárobku, ak si zamestnanec zvyšuje kvalifikáciu, ktorá je v súlade s potrebami zamestnávateľa. Rozsah voľna závisí od konkrétneho účelu:

• Účasť na vyučovaní: v rozsahu potrebnom na účasť.
• Príprava a vykonanie skúšky: 2 dni.
• Príprava záverečnej skúšky či maturity: 5 dní.
• Vypracovanie a obhajoba diplomovky: 10 dní.
• Štátnice: 40 dní.

Iné prekážky na strane zamestnanca

Medzi ďalšie situácie, kedy má zamestnanec nárok na platené voľno, patria napríklad:

• Skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.
• Nepriaznivé poveternostné podmienky: len v prípade, ak ide o individuálny dopravný prostriedok, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím.

Neplatené voľno: Kedy má zamestnanec nárok na voľno bez náhrady mzdy?

Okrem plateného voľna existujú aj situácie, kedy má zamestnanec nárok na voľno, avšak bez náhrady mzdy. Medzi takéto situácie patria:

• Dobrovoľnícka činnosť.
• Sťahovanie: 1 deň pri sťahovaní v jednej obci, 2 dni do inej obce. Výnimkou je sťahovanie v záujme zamestnávateľa, kedy sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy.
• Výkon občianskej povinnosti: napríklad účasť na súde, kde zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas. Ide o činnosť svedka, tlmočníka, znalca alebo inej fyzickej osoby predvolaných na konanie na súde alebo na inom štátnom orgáne, alebo na orgáne územnej samosprávy. Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi zúčastniť sa na súdnom pojednávaní na nevyhnutne potrebný čas a ospravedlniť jeho dočasnú neprítomnosť v práci. Pracovné voľno sa poskytne bez náhrady mzdy, s výnimkou, ak by v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bolo dohodnuté, že účasť na súdnom pojednávaní ako svedka bude uhradená. Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné).
• Prečerpanie limitu 7 dní na návštevu lekára: ďalšie voľno sa poskytne bez náhrady mzdy.

Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi odpracovanie zameškaného času, ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, ak tomu nebránia prevádzkové dôvody vo firme.

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa: Kedy má zamestnanec nárok na náhradu mzdy, ak nemôže pracovať pre problémy na strane zamestnávateľa?

Zákonník práce pamätá aj na situácie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodov, ktoré sú na strane zamestnávateľa. V týchto prípadoch má zamestnanec nárok na náhradu mzdy. Zamestnávateľ je povinný odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Technické a organizačné nedostatky (Prestoj)

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (tzv. prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Odstávka elektriny u zamestnávateľa predstavuje typickú prevádzkovú príčinu a preto sa na tento prípad vzťahuje § 142 ods. 1 Zákonníka práce.

Nepriaznivé poveternostné vplyvy

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Táto prekážka sa predovšetkým týka zamestnancov pracujúcich v exteriéri. Ide však o minimálnu sumu, čiže je na vôli zamestnávateľa, či pri nepriaznivých poveternostných podmienkach poskytne zamestnancovi vyššiu náhradu mzdy. Môže mu poskytnúť náhradu mzdy aj v rozsahu 100 %, prípadne len v rozsahu 60 %.

Iné prekážky na strane zamestnávateľa

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené vyššie (napr. nedostatok práce, keď z dôvodu nedostatočného počtu objednávok nemá zamestnávateľ pre zamestnanca prácu, ktorú by mu pridelil, alebo protiprávne preradenie na inú prácu), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Zamestnávateľ nemá právo jednostranne nariadiť, aby si zamestnanec za tento čas čerpal dovolenku, pokiaľ o to sám nepožiadal alebo s tým nesúhlasil. Rovnako nie je v súlade so zákonom, aby zamestnávateľ nariadil „mínusové hodiny“ nadrobiť, ak zamestnanec nepracoval z dôvodov na jeho strane.

Prekážky v práci vymedzené v dohode so zástupcami zamestnancov

Zákonník práce ponúka zamestnávateľovi možnosť dohodnúť sa so zástupcami zamestnancov a vymedziť vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže prideľovať zamestnancom prácu. Takýmito vážnymi prevádzkovými dôvodmi môže byť aj vyššie spomenutý nedostatočný objem objednávok, teda celkovo nedostatok práce. V takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Na to je však potrebná písomná dohoda zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov a takáto dohoda sa nemôže nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.

Ak teda zamestnávateľ z dôvodu nedostatočného objemu práce pristúpi k vyplácaniu len 60 % náhrady mzdy bez toho, aby sa na tom vopred písomne dohodol s odbormi, nepostupuje správne. Správne by sa takýto prípad mal posudzovať ako iná prekážka v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú patrí zamestnancom náhrada mzdy v rozsahu 100 %.

Príklad výpočtu náhrady mzdy pri prekážke na strane zamestnávateľa

Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov, od 1. januára 2021 s pracovným úväzkom 30 hodín týždenne. Jeho priemerný hodinový zárobok k 1. júlu 2021 bol vo výške 5,2354 €/hod. Dňa 30. 7. 2021, kedy mal odpracovať 6 hodín, nemohol pracovať z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa (vážne prevádzkové dôvody). Zamestnávateľ v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vymedzil vážne prevádzkové dôvody a dohodli sa na náhrade mzdy najmenej vo výške 60 % priemerného zárobku zamestnanca.

Výpočet:Náhrada mzdy = 6 hodín * 5,2354 €/hod. * 60 % = 18,84744 €.

Ak by nedošlo k dohode so zástupcami zamestnancov, zamestnancovi by patrila náhrada mzdy vo výške 100 % jeho priemerného zárobku, t.j. 6 hodín * 5,2354 €/hod. = 31,4124 €.

Náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru

V praxi dochádza k súdnym sporom medzi zamestnancom a zamestnávateľom z dôvodu uplatňovania nárokov zamestnanca v prípadoch, ak s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer. Ak súd rozhodne v prospech zamestnanca, je zamestnávateľ povinný mu poskytnúť náhradu mzdy.

Táto náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom.

Odvodové a daňové povinnosti pri náhrade mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru

Právoplatné súdne rozhodnutie je zamestnávateľovi doručené po uplynutí viacerých mesiacov, prípadne rokov, odo dňa, keď so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer. Keďže ide o ušlú mzdu (ušlý príjem z pracovného pomeru), ktorá sa vypláca osobe, ktorá zvyčajne už u zamestnávateľa nepracuje, a je to mzda (príjem) za dávnejšie zúčtovacie obdobie, vzniká v praxi pri jej zúčtovaní a vyplatení mnoho nejasností. Tie súvisia najmä s:

• odvodovými povinnosťami podľa zákona č. 461/2003 Z. z. (Zákon o sociálnom poistení)
• odvodovými povinnosťami podľa zákona č. 580/2004 Z. z. (Zákon o zdravotnom poistení)
• daňovými povinnosťami podľa zákona č. 595/2003 Z. z. (Zákon o dani z príjmov)

Najviac nejasností súvisí s odvodovými povinnosťami podľa ZSP. Vstupuje príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru vyplatený zamestnancovi do jeho hrubej mzdy, resp. je zdaniteľným príjmom. Vyplatený príjem z neplatne skončeného pracovného pomeru je príjmom v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom bol poukázaný zamestnancovi na jeho osobný účet (alebo vyplatený v hotovosti).

tags: #narok #na #uslu #mzdu