Ručenie, nároky z omeškania a prevzatie dlhu: Komplexný sprievodca právnymi aspektmi

Ručenie predstavuje komplexný právny inštitút, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní záväzkov. Vstup do ručiteľského vzťahu si vyžaduje dôkladné zváženie potenciálnych rizík a právnych dôsledkov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na ručenie, nároky z omeškania, rozdiely v úprave ručenia podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka a situácie, keď ručiteľ nesúhlasí s prevzatím dlhu.

Čo je ručenie?

Ručenie je jedným z najčastejších spôsobov zabezpečenia záväzkov v slovenskom práve. Podľa § 546 až § 550 Občianskeho zákonníka ručenie vzniká písomným vyhlásením ručiteľa, v ktorom sa zaväzuje, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. V praxi ide o závažný záväzok, ktorý môže mať dlhodobé finančné následky. Ručenie je akcesorický zabezpečovací záväzok - jeho existencia závisí od existencie hlavného záväzku medzi dlžníkom a veriteľom. Ručiteľ sa tak stáva akoby náhradným dlžníkom. Ručením vzniká vzťah medzi ručiteľom, veriteľom a dlžníkom.

Vznik ručenia

Podľa § 546 OZ ručenie vzniká písomným vyhlásením ručiteľa voči veriteľovi. Ústna dohoda o ručení je neplatná.

Na vznik ručenia sú potrebné nasledujúce podmienky:

• Existencia platného hlavného záväzku, ktorý sa ručením zabezpečuje, napr. zmluva o pôžičke.
• Písomné vyhlásenie ručiteľa, ktorým berie na seba povinnosť uspokojiť veriteľovu pohľadávku.
• Veriteľov súhlas, ktorý môže byť písomný, ústny alebo aj konkludentný (napr. veriteľ nič nenamieta).

Dôležité je, že na vznik ručenia nie je potrebný súhlas dlžníka!

Rozsah ručenia

Podľa § 548 OZ ručiteľ ručí v rozsahu, v akom ručenie prevzal. Ak dlžník nesplní záväzok a veriteľ získa právoplatný rozsudok, môže podať návrh na exekúciu aj voči ručiteľovi. Ručenie trvá až do zániku zabezpečenej pohľadávky (splatením, započítaním, premlčaním) alebo do dohody s veriteľom o prepustení z ručenia.

Práva a povinnosti veriteľa a ručiteľa

Veriteľ

Veriteľ má niekoľko práv a povinností v rámci ručiteľského záväzku:

• Právo požadovať plnenie od ručiteľa.
• Povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky (tzv. informačná povinnosť veriteľa).
• Povinnosť zachovať všetky právne prostriedky na uplatnenie nároku ručiteľa voči dlžníkovi, napr. dlžobné úpisy, notársku zápisnicu a pod.
• Povinnosť svoju pohľadávku vymáhať riadne a včas.

Ručiteľ

Ručiteľ má tiež niekoľko práv a povinností v rámci ručiteľského záväzku:

• Právo uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, ktoré má aj dlžník, napr. námietku premlčania dlhu.
• Právo, po zaplatení dlhu veriteľovi, požadovať od dlžníka to, čo za neho plnil. Ak ručiteľ splnil záväzok za dlžníka, vzniká mu podľa § 550 OZ právo regresu - môže od dlžníka požadovať náhradu toho, čo za neho plnil.
• Povinnosť splniť dlh veriteľovi, ak ho nezaplatil dlžník.
• Povinnosť plniť to, čo je predmetom veriteľovej pohľadávky, napr. dlh 1000 € podľa zmluvy o pôžičke.

Premlčanie nároku

Veriteľ si môže uplatniť nárok voči ručiteľovi len v premlčacej dobe. Po uplynutí premlčacej doby sa nárok veriteľa premlčí a ručiteľ nie je povinný dlh zaplatiť. Ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom začala plynúť premlčacia doba ohľadne záväzku, ktorého plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keď poukazníkovi došlo oznámenie poukázanca o prijatí poukážky, plynie od tejto doby premlčacia doba vo vzťahu medzi poukázancom a poukazníkom.

Ručenie a úroky z omeškania

Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Ručiteľ ručí za úroky z úveru rovnako ako za istinu. To znamená, že ak dlžník nespláca úroky, banka má právo požadovať ich zaplatenie od ručiteľa.

Sadzby úrokov z omeškania

V intenciách problematiky sadzby úrokov z omeškania treba hneď v úvode povedať, že slovenská právna úprava rozlišuje medzi občianskoprávnymi vecami a obchodnými vecami. V občianskoprávnych vzťahoch sa výška sadzby úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, resp. zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než zákonom stanovenej výške na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov, kde sa uprednostňuje dohoda podnikateľov o výške úrokov z omeškania a keď výška nebola dohodnutá, vzniká pri omeškaní nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške.

Od 1. 2. 2013 znie ustanovenie § 369 Obch. zákonníka takto: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Citované nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z. uvádza, že sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. To je tzv. fixná sadzba úrokov z omeškania.

Zánik ručenia

Ručenie zaniká:

• Zánikom hlavného zabezpečovaného záväzku (napr. zaplatením pôžičky).
• Plnením zo strany ručiteľa v prospech veriteľa alebo odoprením plniť zo strany ručiteľa.
• Uplynutím doby, na ktorú bolo ručenie obmedzené.
• Dohodou veriteľa a ručiteľa.
• Vzdaním sa práva zo strany veriteľa voči ručiteľovi.
• Odpustením plnenia dlhu zo strany veriteľa.
• Smrťou ručiteľa, ak za jeho života nevznikla povinnosť plniť namiesto dlžníka.

Zánik ručenia pri smrti dlžníka

Na záväzok ručiteľa voči veriteľovi nemá v zásade žiadny vplyv smrť dlžníka. Ručiteľ sa zaväzuje voči veriteľovi, že uspokojí pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. Pritom nezáleží na tom, prečo dlžník nemôže či nechce plniť, nakoľko podmienkou povinnosti ručiteľa splniť dlh je len to, že ho dlžník nesplnil, napriek tomu, že bol na to veriteľom písomne vyzvaný. Povinnosť ručiteľa má akcesorickú povahu. Túto akcesoritu však treba chápať, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 548 ods. 2 ObčZ, len vo vzťahu k pohľadávke (ručiteľ môže rovnako ako dlžník namietať napríklad, že pohľadávka je premlčaná, že povinnosť plniť zanikla a podobne), nie však vo vzťahu k osobe dlžníka. Ak nezaniká teda smrťou dlžníka, okrem prípadu uvedeného v ustanovení § 579 ObčZ, povinnosť plniť, potom nemôže zaniknúť ani záväzok ručiteľa.

Argumentácia ručiteľov ako procesná obrana v rámci súdnych konaní iniciovaných veriteľom proti ručiteľovi, v tom smere, že pokiaľ dediči dlžníka zodpovedajú za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, možno z toho vyvodiť aj obmedzenú zodpovednosť ručiteľa za dlh zomretého dlžníka do výšky úmernej zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa, ale tiež aj argumentácia ručiteľov, že pokiaľ dlžník zomrel a dedič nezodpovedá za dlhy poručiteľa pre jeho nemajetnosť, dochádza k zániku dlhu a zániku ručiteľského záväzku. Ručitelia sa tiež v prípade smrti dlžníka zvyknú brániť splneniu svojej povinnosti s argumentom o nemožnosti následného vymoženia náhrady za plnenie, ktoré by veriteľovi poskytli, od dedičov dlžníka. Avšak, nie je rozhodujúce, či a v akom rozsahu môže ručiteľ vymôcť od dlžníka náhradu za plnenie, ktoré veriteľovi za neho poskytol, nakoľko ustanovenie § 550 ObčZ stanovuje len toľko, že ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

Rozdiely v úprave ručenia podľa Občianskeho a Obchodného práva

Právnu úpravu ručenia pre občianske záväzkové vzťahy tvorí ustanovenie § 546 až 550 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pre obchodné záväzkové vzťahy tvorí právnu úpravu ručenia ustanovenia § 303 až 312 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Okrem toho v Obchodnom zákonníku je ručenie upravené napr. v § 304 ods. 1. Pre lepšie pochopenie problematiky ručenia je dôležité poznať rozdiely v úprave ručenia podľa Občianskeho a Obchodného práva.

Prevzatie dlhu a nesúhlas ručiteľa

Prevzatím dlhu rozumieme situáciu, kedy sa dlžník dohodne s iným subjektom, že tento iný subjekt preberie jeho dlh. Na to, aby sa dlžník zbavil svojho záväzku a ten prebrala tretia osoba ako nový dlžník, sa vyžaduje súhlas veriteľa. Pôvodný dlžník tak prestáva byť zaviazaný splniť svoj dlh veriteľovi, ale táto povinnosť prejde na nového dlžníka.

Podľa § 531 Občianskeho zákonníka:

1. Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
2. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
3. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
4. Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.

Nesúhlas ručiteľa s prevzatím dlhu

Ručiteľ má právo nesúhlasiť s prevzatím dlhu treťou osobou, ak by to pre neho znamenalo zhoršenie jeho pozície. V takom prípade je potrebné, aby s prevzatím dlhu súhlasil aj ručiteľ. Zákon totiž rozlišuje medzi situáciou, kedy je preberaný dlh zabezpečený priamo dlžníkom a kedy je zabezpečený treťou osobou.

• Zabezpečenie poskytnuté pôvodným dlžníkom: Po prevzatí dlhu bez ďalšieho trvá zabezpečenie poskytnuté pôvodným dlžníkom vo forme záložného práva - po prevzatí dlhu sa z pôvodného dlžníka stane záložca, pričom svojím majetkom zabezpečuje pohľadávku veriteľa voči novému dlžníkovi. Osobitný súhlas pôvodného dlžníka so zmenou v osobe dlžníka - ako v prípade zabezpečenia poskytnutého treťou osobou - sa pritom nevyžaduje. Zákon tu vychádza z logiky, že tento súhlas je vyjadrený už v samotnej zmluve o prevzatí dlhu. Pôvodný dlžník sám vyjadruje vôľu (a vie ju aj sám ovplyvňovať), na koho svoj dlh prevedie.
• Zabezpečenie poskytnuté treťou osobou: V prípade zabezpečenia poskytnutého treťou osobou je zákon jednoznačný - táto tretia osoba musí dať súhlas s ďalším trvaním zabezpečenia aj po prevzatí dlhu novým dlžníkom. Čo sa týka súhlasu tretej osoby so zmenou v osobe dlžníka, zákon nevyžaduje žiadnu predpísanú formu tohto súhlasu. Preto platí, že súhlas tretej osoby môže byť aj konkludentný - prejavený napríklad tým, že ručiteľ dobrovoľne splní za nového dlžníka.

Pristúpenie k záväzku

Pri pristúpení k záväzku sa nemení pôvodný dlžník. Dohoda tretej osoby s veriteľom bez súhlasu dlžníka, ktorou sa tretia osoba zaviaže veriteľovi, že splní peňažný záväzok dlžníka. Tu bude tretia osoba vystupovať popri pôvodnom dlžníkovi. V tomto prípade bude okrem pôvodného dlžníka zaviazaná veriteľovi aj tretia osoba ako nový dlžník, obaja solidárne, tzn., že veriteľ môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich.

§ 533 Občianskeho zákonníka: „Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 platí obdobne."

Pri pristúpení k záväzku veriteľ môže žiadať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek dlžníka, resp. aj od oboch zároveň. Zároveň môže v prípade nesplnenia dlhu žalovať ktoréhokoľvek z nich, resp. aj oboch. Žiaden z dlžníkov sa pritom nemôže brániť s poukazom na to, že zaviazaným je aj druhý dlžník. Tento mechanizmus teda dáva veriteľovi väčší priestor na uplatňovanie svojich práv (pohľadávok) voči dlžníkom. Pristúpením k záväzku podľa § 533 OZ možno prevziať výlučne peňažný záväzok. Pristúpenie k záväzku predpokladá existenciu záväzkového vzťahu medzi veriteľom a (pôvodným) dlžníkom. Na pristúpenie k záväzku sa nevyžaduje súhlas, či dokonca vedomosť pôvodného dlžníka o pristúpení k záväzku. Dohoda medzi veriteľom a novým (pristupujúcim) dlžníkom o pristúpení k záväzku si vyžaduje písomnú formu. Keďže Obchodný zákonník nemá vlastnú úpravu tohto inštitútu, § 533 OZ sa v plnom rozsahu aplikuje aj na obchodné záväzkové vzťahy.

Postúpenie pohľadávky

Postúpením pohľadávky rozumieme situáciu, kedy na základe zmluvy pôvodný veriteľ (postupca) prestáva byť veriteľom pohľadávky a pohľadávka v dohodnutom rozsahu prechádza na nového veriteľa (postupníka). Pri postúpení pohľadávky sa pritom súhlas dlžníka s postúpením nevyžaduje. Dokým však pôvodný veriteľ dlžníkovi postúpenie neoznámi, alebo nový veriteľ postúpenie nepreukáže, platí, že dlžník môže plniť pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaví svojho dlhu (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Je pritom potrebné zdôrazniť, že pri pohľadávkach zo zmluvy sa nový veriteľ nestáva zmluvnou stranu daného zmluvného vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom - nevstupuje do zmluvy namiesto pôvodného veriteľa. Na nového veriteľa iba prejde právo na plnenie pohľadávky (a s tým spojené práva). Príkladom môže byť situácia, kedy pôvodný veriteľ postúpi na nového veriteľa právo na zaplatenie ceny za zhotovenie diela. Pôvodný veriteľ pritom ostáva zmluvnou stranou danej zmluvy o dielo ako zhotoviteľ diela. Naďalej teda zodpovedá napr. za vady dodaného diela.

Postúpenie pohľadávky a ručenie

V obchodných právnych vzťahoch je častou situácia, že veriteľ svoj záväzok zabezpečený ručením postúpi zmluvou o postúpení pohľadávky, pričom s postúpenou pohľadávkou prechádzajú aj práva súvisiace so zabezpečením tejto pohľadávky. Občiansky zákonník ráta s tým, že spolu s postupovanou pohľadávkou prejdú na nového veriteľa aj zabezpečovacie práva. Ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pritom dispozitívne. To znamená, že zmluvné strany ho môžu dohodou meniť alebo úplne vylúčiť.

V prípade ručenia navyše platí, že ak sa ručiteľ o postúpení pohľadávky nedozvie, aplikuje sa ustanovenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj vo vzťahu k ručiteľovi teda platí, že sa zbaví svojho dlhu plnením pôvodnému veriteľovi, pokiaľ mu pôvodný veriteľ neoznámi alebo nový veriteľ nepreukáže, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Pri obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch je samotným momentom prechodu práv z ručenia až moment, kedy postupca (pôvodný veriteľ) ručiteľovi oznámi, alebo postupník (nový veriteľ) ručiteľovi preukáže, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Dokým sa teda ručiteľ nedozvie (resp. mu nie je preukázané) postúpenie pohľadávky, veriteľ nemôže proti ručiteľovi práva z ručenia uplatniť.

Ručenie v kontexte manželstva

V prípade manželov je dôležité rozlišovať, či ručiteľský záväzok preberá jeden z manželov alebo obaja spoločne. Ak ručiteľský záväzok preberá len jeden z manželov, vzniká záväzok len tomuto manželovi. Súdy zaujali k danej problematike taký názor, že podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to ani v tom prípade, keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas.

Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je teda právnym úkonom, ktorý by bolo možno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne. Týmto úkonom sa totiž nezakladajú druhému manželovi žiadne práva ani povinnosti. Na tomto nemení nič ani ustanovenie § 147 ObčZ. Aj v tomto ustanovení sa totiž naďalej považuje za zaviazaného z pohľadávky voči jednému z manželov iba tento manžel, upravuje sa iba spôsob uspokojenia tejto pohľadávky pri výkone rozhodnutia, a to tak, že sa pripúšťa jej uspokojenie aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov, nie však z výlučného osobitného majetku druhého manžela.

Právnym úkonom, ktorým jeden z manželov preberá ručiteľský záväzok, nevzniká teda v žiadnom prípade spoločný ručiteľský záväzok oboch manželov, ale dotyčný manžel sa stáva samostatným individuálnym ručiteľom práve tak, ako je samostatným dlžníkom, ak si napr. vypožičal peniaze na akýkoľvek účel alebo ak spôsobil niekomu škodu a pod. Iba z toho dôvodu, že pri prípadnom vymáhaní ručiteľského záväzku jedného z manželov bude veriteľ môcť dosiahnuť uspokojenie eventuálne predajom vecí, ktoré nepatria výlučne veriteľovi, ale sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva ručiteľa a jeho manželky, nemožno vyvodzovať, že prevzatie ručiteľského záväzku je záležitosťou, ktorá - ako nie bežná - vyžaduje pre svoju platnosť súhlas druhého manžela. Druhý manžel bude síce prípadne povinný trpieť pri súdnom výkone rozhodnutia uspokojenie zo spoločného majetku, nestáva sa však podľa ustanovenia § 145 ods. 2 ObčZ spoluručiteľom.

Praktické rady a odporúčania pre ručiteľov

Pred podpísaním ručiteľského záväzku je dôležité dôkladne zvážiť všetky riziká a dôsledky tohto rozhodnutia.

• Dôkladne preverte dlžníka: Zistite si čo najviac informácií o dlžníkovej finančnej situácii, jeho príjmoch, výdavkoch a majetku. Zvážte, či je skutočne schopný úver splácať.
• Preštudujte si úverovú zmluvu: Dôkladne si prečítajte úverovú zmluvu a ručiteľské vyhlásenie. Uistite sa, že rozumiete všetkým podmienkam a rizikám. Je vecou ručiteľa, aby si zadovážil informácie o tom, aké povinnosti mu vyplynú z ručiteľského záväzku. Veriteľovi v tomto smere nie je zákonom uložená žiadna poučovacia povinnosť.
• Overte si výšku úrokov a poplatkov: Zistite si, aké sú úroky a poplatky spojené s úverom. Uvedomte si, že ako ručiteľ ručíte aj za tieto náklady.
• Požadujte protizabezpečenie: Napríklad záložné právo na majetok dlžníka, ktoré by minimalizovalo vaše riziko.
• Zvážte alternatívne možnosti: Skôr ako sa stanete ručiteľom, zvážte, či existujú iné možnosti zabezpečenia úveru, ktoré by boli menej rizikové.

Riešenie problémov s ručením

Ak sa dlžník dostane do platobnej neschopnosti a banka začne vymáhať dlh od ručiteľa, je dôležité poznať svoje práva a možnosti.

• Námietky voči veriteľovi: Ručiteľ má právo uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, ktoré by mal voči veriteľovi dlžník. To znamená, že ak dlžník má voči banke nejaké námietky (napr. premlčanie pohľadávky, neplatnosť úverovej zmluvy), môže ich uplatniť aj ručiteľ.
• Odopretie plnenia: Ručiteľ môže odoprieť plnenie, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. To znamená, že ak banka svojou nečinnosťou alebo nesprávnym postupom spôsobila, že dlžník nie je schopný splácať úver, ručiteľ nemusí dlh zaplatiť.
• Náhrada od dlžníka: Ručiteľ, ktorý dlh splnil, má právo požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. To znamená, že ak ručiteľ zaplatil dlh za dlžníka, má právo požadovať od neho vrátenie týchto peňazí.

tags: #narok #na #uroky #z #omeskania #nesuhlas