Úrazová renta na Slovensku: Podrobnosti o nároku, výpočte a súvislostiach s medzinárodným kontextom

Úrazová renta je pravidelná mesačná dávka z úrazového poistenia, ktorá má za úlohu finančne zmierniť následky pracovného úrazu alebo choroby z povolania, najmä v prípade, že vám v dôsledku úrazu klesla schopnosť pracovať a tým aj váš príjem. Nejde však o dávku, ktorú by ste dostali automaticky. Nárok na úrazovú rentu vzniká len za určitých podmienok a v konkrétnych situáciách.

Čo je úrazová renta a jej účel

Úrazová renta je najčastejšie vyplácanou dávkou úrazového poistenia. Ide o pravidelnú peňažnú dávku, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení sa do pracovného procesu a kompenzovať pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. Vznik, resp. trvanie poklesu schopnosti poškodeného vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne.

Úrazové poistenie je osobitný systém sociálneho poistenia pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo choroby z povolania, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa. Ide o povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce.

Kto má nárok na úrazovú rentu

Aby ste mohli úrazovú rentu poberať, musíte byť buď zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá je poistená v rámci úrazového poistenia, a zároveň musí posudkový lekár Sociálnej poisťovne potvrdiť, že váš pracovný úraz alebo choroba z povolania spôsobila pokles pracovnej schopnosti vyšší ako 40 percent. Navyše nesmiete byť v dôchodkovom veku, ani nesmiete poberať predčasný starobný dôchodok.

Ak ste napríklad mali úraz, posudkový lekár vám určil pokles schopnosti o 45 %, a už nepoberáte úrazový príplatok, vzniká vám nárok na úrazovú rentu. Dôležité je tiež to, že ak odmietnete rehabilitáciu či rekvalifikáciu bez vážneho dôvodu, nárok na túto dávku stratíte.

Pri úrazovom poistení je, na rozdiel od nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, v postavení poistenca zamestnávateľ, ktorý platí úrazové poistenie. Zamestnávateľovi vzniká úrazové poistenie odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu a v služobnom pomere. Úrazové poistenie sa teda vzťahuje na pracovný pomer, ako aj na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študenta a dohoda o vykonaní práce).

Podmienky vzniku nároku

• Nárok na úrazovú rentu vzniká poškodenému, ak je jeho pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia väčší ako 40 %.
• Poškodený nesmie dovŕšiť dôchodkový vek alebo mu nesmie byť priznaný predčasný starobný dôchodok.
• Ak bol poškodený po vzniku poistnej udalosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania dočasne práceneschopný, nárok na úrazovú rentu mu vznikne až odo dňa, keď nebude mať v súvislosti s týmto pracovným úrazom alebo chorobou z povolania nárok na úrazový príplatok.
• Úrazová renta nepatrí počas úrazového príplatku ani rekvalifikácie/rehabilitácie.

Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na úrazovú rentu, môže sa vyplácať preddavkovo. Napríklad, ak poškodený - žiadateľ o úrazovú rentu, splnil podmienky nároku na úrazovú rentu, ale pred vydaním rozhodnutia je potrebné zistiť ďalšie skutočnosti rozhodujúce pri určení jej sumy (konanie o predbežnej otázke), možno v takom prípade úrazovú rentu vyplácať preddavkovo.

Ako požiadať o úrazovú rentu

Žiadosť o priznanie úrazovej renty sa dá podať elektronicky prostredníctvom portálu slovensko.sk, pričom budete potrebovať občiansky preukaz s čipom a kvalifikovaný elektronický podpis. Ak vám online forma nevyhovuje, môžete podať žiadosť aj poštou alebo osobne v pobočke Sociálnej poisťovne, kde nájdete aj príslušné formuláre. Rovnako jednoducho sa dá požiadať aj o výplatu sumy renty, zmenu miesta výplaty alebo o jej opätovné vyplatenie.

Krok za krokom k žiadosti o úrazovú rentu:

1. Pripravte si lekárske a pracovné doklady k úrazu/chorobe z povolania.
2. Podajte „Žiadosť o priznanie úrazovej renty“:
   • Elektronicky cez portál slovensko.sk (potrebujete eID a KEP).
   • Písomne poštou alebo osobne - formulár je na webe Sociálnej poisťovne alebo na pobočke.
3. Žiadosť odošlite na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne.
4. Sledujte rozhodnutie a deň splatnosti, ktorý určí Sociálna poisťovňa.
5. Ak chcete meniť miesto výplaty, požiadať o opätovné vyplatenie sumy alebo samotnú výplatu renty, použite príslušnú žiadosť (elektronicky alebo písomne).

Výška úrazovej renty a jej výpočet

Výpočet výšky úrazovej renty vychádza z vášho denného vymeriavacieho základu a percenta poklesu pracovnej schopnosti. Základná suma sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy úrazovej renty je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, z ktorých platí zamestnávateľ za poistenca poistné na úrazové poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia, zaokrúhlený na štyri desatinné miesta nahor.

Rozhodujúcim obdobím je v zásade kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo v ktorom sa zistila choroba z povolania. Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem, z ktorého sa určuje vymeriavací základ na platenie poistného na úrazové poistenie zodpovedným zamestnávateľom, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia alebo dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky sa určí z pravdepodobného DVZ.

Pravdepodobný DVZ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo alebo by sa platilo poistné na úrazové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom poškodený naposledy vykonával činnosť zamestnanca pred vznikom pracovného úrazu alebo pred zistením choroby z povolania za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania.

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo pred dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania.

Odpočítanie invalidného dôchodku

Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok z invalidného poistenia, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa predchádzajúceho odseku o sumu vyplácaného dôchodku. Podľa súčasnej právnej úpravy sa suma invalidného dôchodku odpočítava bez ohľadu na skutočnosť, či invalidita vznikla následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo vznikla zo všeobecných príčin, napríklad v dôsledku choroby, ktorou poškodený trpel pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Na zníženie sumy úrazovej renty je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty.

Prípad spoluzavinenia poškodeného

Ak zamestnávateľ preukáže, že ste si za úraz mohli do istej miery sami, suma sa upraví podľa miery vašej zodpovednosti. Ak je preukázané spoluzavinenie poškodeného, suma sa zníži o danú mieru zavinenia, aby zodpovedala rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa.

Opätovný vznik nároku

Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku. Suma sa prepočíta koeficientom podľa všeobecného vymeriavacieho základu.

Valorizácia úrazovej renty

Výška renty sa každý rok valorizuje. Suma úrazovej renty vyplácaná k 1. januáru kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka sa každoročne zvyšuje, a to v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien (inflácia) a od medziročného rastu priemernej mzdy na Slovensku za prvý polrok predošlého roka.

Prípadné zmeny v zdraví či ďalšie úrazy môžu viesť k úprave dávky alebo k novému posúdeniu nároku, pričom sa vždy prihliada na dátumy, vymeriavacie základy a koeficienty podľa zákona.

Prehľad valorizácie úrazovej renty v predchádzajúcich rokoch:

Prehodnotenie a zmena sumy renty

Ak sa u poškodeného, ktorému bola priznaná úrazová renta, predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti v dôsledku preukázanej zmeny zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, pokles pracovnej schopnosti poškodeného opätovne posúdi posudkový lekár.

Pokles pracovnej schopnosti pre účely rozhodovania o úrazovej rente sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo s činnosťami v priamej súvislosti s nimi. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Ak na základe nového posudku zistí iný pokles pracovnej schopnosti než ten, na ktorého základe mu bola určená úrazová renta, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví vynásobeným koeficientom.

Ak podľa posudku vystaveného posudkovým lekárom na základe zmien v zdravotnom stave poškodeného zmena poklesu pracovnej schopnosti nedosiahne viac než 40 %, prestane poškodený spĺňať podmienku nároku na úrazovú rentu a od tejto zmeny poklesu pracovnej schopnosti mu nárok na úrazovú rentu zanikne. Ak by však neskoršie došlo u poškodeného (napr. z dôvodu neskorších komplikácií poškodenia zdravia v dôsledku toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania) k opätovnému zhoršeniu zdravotného stavu a poklesu pracovnej schopnosti, podľa posúdenia posudkovým lekárom by jeho pokles pracovnej schopnosti opäť presiahol hranicu 40 %, vznikne mu opäť nárok na úrazovú rentu, a to v upravenej sume.

Kedy úrazová renta nepatrí alebo zaniká

• Počas poberania úrazového príplatku a počas rekvalifikačného/rehabilitačného.
• Po dovŕšení dôchodkového veku alebo priznaní predčasného starobného dôchodku.
• Ak pokles pracovnej schopnosti po prehodnotení klesne pod 40 % (vzniká však nárok na jednorazové vyrovnanie pri 10-40 %).
• Ak poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty aj v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné, a ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
• Nárok na úrazovú rentu zamestnancovi zanikne dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

Súbeh viacerých úrazových rent

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Pri rovnakej sume úrazových rent sa vypláca renta, ktorú si poistenec zvolil.

Výplata úrazovej renty a aspekty zahraničia

Renta sa vypláca mesačne vopred, pričom deň splatnosti určuje Sociálna poisťovňa. Úrazová renta sa vypláca v zníženej sume aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodku.

Dávky Sociálna poisťovňa vypláva na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (prednostne poštovou poukážkou). Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí.

Ak sa renta vypláca do krajín mimo EÚ, ide to len raz za tri mesiace a až po potvrdení o žití. V kontexte zamestnávateľa so sídlom v Českej republike je potrebné pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu zohľadniť koordinačné nariadenia Európskej únie pre sociálne zabezpečenie a prípadné bilaterálne medzinárodné zmluvy, ktoré určujú, pod ktoré sociálne zabezpečenie daná osoba spadá a ktorá inštitúcia je príslušná na výplatu dávky. Tieto komplexné otázky si vyžadujú individuálne posúdenie.

Daňové aspekty úrazovej renty

V súlade s § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené aj dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia. Suma úrazovej renty (dávka úrazového poistenia), ktorá patrí zamestnancovi a ktorá je poskytnutá zo sociálneho poistenia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, je u zamestnanca považovaná za príjem oslobodený od dane z príjmov. Toto oslobodenie sa vzťahuje aj na dávky, podpory a služby z úrazového zabezpečenia, ktoré sa poskytujú policajtom alebo profesionálnym vojakom.

Zákon o dani z príjmov oslobodzuje podľa § 9 ods. 2 písm. a) od dane prijaté náhrady oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov. Podotýkame, že platba prijatá ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu je zdaniteľným príjmom, nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami.

Pojem daňovník členského štátu Európskej únie je definovaný pre účely zákona o dani z príjmov ako fyzická alebo právnická osoba, ktorá podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti na území členského štátu Európskej únie (okrem SR). V daňovom kontexte majú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, prednosť pred vnútroštátnymi daňovými predpismi.

Príklady výpočtu a posúdenia

Príklad 1: Výpočet úrazovej renty so spoluzavinením a invalidným dôchodkom

Poškodený utrpel pracovný úraz dňa 10. januára 2014, v dôsledku ktorého bol dočasne práceneschopný do 28. júna 2014. V júli 2014 požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie úrazovej renty a v tejto súvislosti bol po ukončení dočasnej PN posúdený posudkovým lekárom, ktorý zhodnotil jeho pokles pracovnej schopnosti na 50 %. Súčasne poškodenému poisťovňa priznala od 15. júla 2014 invalidný dôchodok v sume 260 eur. Zamestnávateľ určil mieru zavinenia poškodeného na vzniku škody v dôsledku úrazu na 30 %, o ktorú sa znížil rozsah zodpovednosti poškodeného na 70 %. Pri výpočte denného vymeriavacieho základu vychádzame z rozhodujúceho obdobia, ktorým je predchádzajúci rok. V roku 2013 mal poškodený hrubú mzdu 900 eur mesačne. Jeho denný vymeriavací základ určíme tak, že ročnú hrubú mzdu (900×12) vydelíme počtom dní v roku (365). Ide o tento výpočet: 900×12/365 = 29,5890 eura.

Základná formula výpočtu je: 30,4167 × (80 % DVZ) × (percento poklesu/100). Od výslednej sumy sa odpočíta invalidný dôchodok a aplikuje sa miera zodpovednosti zamestnávateľa. V tomto prípade, ak by bola základná suma úrazovej renty napr. 400 eur, po odpočítaní invalidného dôchodku 260 eur by zostalo 140 eur. Ak by zamestnávateľ zodpovedal za 70%, výsledná renta by bola 98 eur (140 * 0.7).

Príklad 2: Výpočet úrazovej renty a súbeh s invalidným dôchodkom

Poškodený, ktorému vznikol od 1. januára 2026 pracovný pomer u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze, utrpel 20. júla 2026 pracovný úraz. Po posúdení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty určil posudkový lekár sociálneho poistenia v dôsledku pracovného úrazu 70 % pokles pracovnej schopnosti poškodeného od 5. októbra 2026.

Keďže obdobie trvania výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca bolo u poškodeného najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie úrazovej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku pracovnoprávneho vzťahu u zamestnávateľa do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie úrazovej dávky, t. j. od 1. januára 2026 do 30. septembra 2026.

Suma invalidného dôchodku, ktorú poškodený poberá ku dňu priznania úrazovej renty, je 430,60 eur. Mesačná suma úrazovej renty určená podľa zákona po zvýšení v roku 2026 sa vydelí počtom kalendárnych dní v mesiaci október 2026 a vypočítaná suma úrazovej renty pripadajúca na jeden deň sa vynásobí počtom dní, za ktoré má v mesiaci október 2026 poškodený nárok na úrazovú rentu odo dňa jej priznania. Uvedeným postupom sa určí pomerná časť mesačnej sumy úrazovej renty od 5. októbra 2026 do 31. októbra 2026.

Úrazové poistenie a zodpovednosť zamestnávateľa

Zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2004 vymedzuje v sociálnom poistení úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania. Vymedzuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Zamestnávateľ je zodpovedný za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov a osôb, ktoré sa s jeho vedomím vyskytujú na jeho pracoviskách. Je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania je ustanovená v § 195 Zákonníka práce a ďalších súvisiacich predpisoch.

Posudzovanie miery zodpovednosti

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti úplne, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bolo zavinenie poškodeného zamestnanca porušením predpisov BOZP alebo škodu si spôsobil pod vplyvom alkoholu/návykových látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.

Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Kto má nárok na úrazové dávky

Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa po splnení zákonom stanovených podmienok. Na úrazové dávky za podmienok ustanovených zákonom má nárok aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. Nárok na dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom, pričom nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na úrazové poistenie. Nárok na dávku nevzniká, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa Zákonníka práce.

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na úrazový príplatok, rehabilitačné alebo rekvalifikačné zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, manželovi (manželke), deťom a rodičom zomretého.

Zhrnutie najčastejších chýb a mýtov

• „Stačí akýkoľvek úraz v práci.“ Nie - musia byť splnené zákonné podmienky a uznaný pokles nad 40 %.
• „Invalidný dôchodok rentu neznižuje.“ Znižuje - odpočíta sa suma invalidného dôchodku, bez ohľadu na príčinu invalidity.
• „Keď mám viac úrazov, dostanem viac rent.“ Vypláca sa len jedna - najvyššia.
• „Rehabilitáciu môžem odmietnuť a čerpať rentu.“ Bez vážneho dôvodu nie - nárok na rentu nevznikne.

Úrazový príplatok

Úrazový príplatok je druhou najčastejšie vyplácanou dávkou úrazového poistenia. Je to peňažná dávka pre zamestnanca počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Príplatok má nahradiť v určitej miere rozdiel medzi čistým príjmom, ktorý zamestnanec obvykle dosahoval v čase, keď bol pracovne aktívny a náhradou príjmu alebo nemocenským, ktoré sa mu poskytujú počas jeho dočasnej PN.

Nárok na túto dávku si poškodený uplatňuje podaním žiadosti o túto úrazovú dávku v pobočke Sociálnej poisťovne. Podaním žiadosti je v prípade tejto úrazovej dávky predloženie tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti - diel II., ktoré je žiadosťou o úrazový príplatok a na tento účel je potrebné vyznačiť „x“ do príslušnej predtlačenej kolónky tlačiva.

Nárok na úrazový príplatok vzniká zamestnancovi, ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a súčasne má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. Suma úrazového príplatku je 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, 25 % denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Ak zamestnávateľ, ktorý má podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázal určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik tohto poškodenia zdravia, znižuje sa suma úrazového príplatku o mieru zavinenia poškodeného tak, aby konečná suma úrazového príplatku zodpovedala skutočnému rozsahu zodpovednosti, ktorú má za škodu v konkrétnom prípade zodpovedný zamestnávateľ. Úrazový príplatok sa vypláca mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou. Poskytuje sa za dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, a to za prvých desať dní, pokiaľ je splnená podmienka trvania nároku na náhradu príjmu a od 11. dňa podmienka trvania nároku na výplatu nemocenského. Ak zanikne nárok na nemocenské alebo na jeho výplatu, zastaví sa aj výplata úrazového príplatku.

tags: #narok #na #urazovu #rentu #pri #ceskom