Cestovné náhrady a stravné sú dôležitou súčasťou odmeňovania zamestnancov, ktorí cestujú v rámci svojich pracovných povinností. Ich hlavnou funkciou je kompenzovať reálne výdavky, čím zabezpečujú hladký chod firmy a motivujú zamestnancov, aby efektívne plnili úlohy aj mimo pracoviska. Tento článok prináša komplexný prehľad pravidiel a nárokov týkajúcich sa stravného a vreckového pri tuzemských a zahraničných služobných cestách, ako aj ďalších cestovných náhrad.
Význam cestovných náhrad a stravného
Cestovné náhrady a stravné zohrávajú dôležitú úlohu z viacerých hľadísk. Pre zamestnancov predstavujú finančnú kompenzáciu za výdavky spojené s cestovaním (napr. pohonné hmoty, cestovné lístky, ubytovanie) a stravovaním počas pracovnej cesty. Vďaka týmto náhradám zamestnanci nemusia znášať finančné náklady spojené s výkonom práce mimo ich bežného pracoviska. Sú tiež dôležitým motivačným faktorom a prispievajú k spokojnosti zamestnancov, ktorí to vnímajú ako prejav uznania a rešpektu zo strany zamestnávateľa.
Pre zamestnávateľov a podnikateľov sú cestovné náhrady a stravné, ktoré vyplácajú zamestnancom alebo si ich uplatňujú sami (napr. ak je SZČO), daňovo uznateľné výdavky. Tieto výdavky znižujú základ dane a daňovú povinnosť. Umožňujú flexibilné riadenie pracovných úloh a zabezpečujú mobilitu zamestnancov, čo je kľúčové pre efektívne fungovanie podniku. Poskytovanie adekvátnych cestovných náhrad a stravného je dôležité pre prilákanie a udržanie kvalitných zamestnancov.
Cestovné náhrady a stravné - porovnanie
Cestovné náhrady a stravné sú pojmy spojené s kompenzáciou výdavkov zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné povinnosti mimo svojho bežného pracoviska. Napriek tomu, že sú navzájom prepojené, predstavujú odlišné druhy náhrad.
- Cestovné náhrady zahŕňajú všetky výdavky, ktoré vzniknú zamestnancovi v súvislosti so služobnou cestou. Ide o kompenzáciu nákladov spojených s cestovaním a sú definované v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
- Stravné je príspevok na stravovanie, ktorý zamestnanec dostáva počas služobnej cesty. Tento príspevok má pokryť zvýšené náklady na jedlo mimo bežného pracoviska.
Kto má nárok na cestovné náhrady podľa slovenského práva
Všeobecne platí, že nárok na cestovné náhrady vzniká zamestnancom v pracovnom pomere pri pracovných cestách. Okrem nich však zákon o cestovných náhradách a Zákonník práce definujú aj ďalšie osoby:
- Osoby v pracovnoprávnom vzťahu: Zamestnanci v pracovnom pomere, štátni zamestnanci, členovia družstiev (ak je v stanovách družstva uvedené, že pracovný vzťah je podmienkou členstva), dočasne pridelení zamestnanci.
- Osoby na základe dohôd: Fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, len ak je náhrada cestovného dohodnutá v dohode.
- Osoby definované osobitnými predpismi: Zahraniční zamestnanci, rodinní príslušníci zamestnancov v zahraničí, verejní funkcionári (starostovia, poslanci, predsedovia vyšších územných celkov atď.), audítori, daňoví poradcovia a iné osoby definované osobitnými predpismi.
- Osoby v iných vzťahoch s nárokom na náhradu cestovného (podmienené dohodou): Členovia orgánov právnických osôb bez pracovnoprávneho vzťahu (členovia predstavenstva, dozornej rady atď.), osoby plniace úlohy pre právnické alebo fyzické osoby bez pracovnoprávneho alebo iného právneho vzťahu, ale s dohodnutou náhradou cestovného (napr. dobrovoľníci v občianskych združeniach).
Konateľ spoločnosti je podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona o cestovných náhradách na účely tohto zákona zamestnancom, ak nie je k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Za pracovnú cestu sa pre neho považuje každá cesta, v rámci ktorej plní funkciu, ktorá pre neho vyplýva z tohto osobitného postavenia, t. j. z postavenia konateľa spoločnosti.
SZČO a cestovné náhrady
SZČO si môže uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaložené v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou vykonávanou na inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva. Od začiatku roka 2022 odpadá daňovníkom, ktorí sú zároveň SZČO, povinnosť preukazovať výšku stravného dokladom. Do daňových výdavkov však môžu uznať za každý odpracovaný deň len sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre časové pásmo pracovnej cesty 5 až 12 hodín.
Pre uplatnenie cestovných náhrad a stravného musia viesť evidenciu o pracovných cestách, ktorá by mala obsahovať dátum, cieľ cesty, účel cesty, prejdené kilometre a ďalšie relevantné údaje.
SZČO majú aj druhú možnosť: môžu si uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, maximálne však 20 000 € ročne. V tomto prípade sa už neuplatňujú preukázateľné výdavky na cestovné a stravné.
Čo je pracovná cesta
Pracovná cesta začína nástupom zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko. Ak vás zamestnávateľ vysiela na pracovnú cestu mimo obvodu obce vášho pravidelného pracoviska alebo bydliska, potrebuje od vás súhlas. Váš súhlas s vyslaním na pracovnú cestu nepotrebuje vtedy, keď:
- Ide o pracovnú cestu v rámci obvodu obce vášho pravidelného pracoviska alebo bydliska.
- Vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce.
- Ste sa so zamestnávateľom v pracovnej zmluve dohodli, že budete vykonávať pracovné cesty.
Maximálna doba trvania pracovnej cesty nie je zákonom určená. Jej trvanie je vo všeobecnosti vymedzené na nevyhnutne potrebné obdobie. Vždy však musí ísť len o prechodné plnenie úloh. Výkon práce na pracovnej ceste nesmie presahovať druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve.
Druhy cestovných náhrad
Cestovné náhrady zahŕňajú:
- Náhrada cestovných výdavkov: Zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi cestovné výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s pracovnou cestou (napr. cestovné lístky na verejnú dopravu, letenky, cestovné za použitie taxíka).
- Náhrada za použitie vlastného motorového vozidla: Ak zamestnanec použije na pracovnej ceste vlastné vozidlo, má nárok na náhradu za spotrebované pohonné látky a základnú náhradu za každý kilometer jazdy. Výška základnej náhrady za každý kilometer jazdy sa pre rok 2026 mení a závisí od typu vozidla: jednostopové vozidlá a trojkolky: 0,090 €/km, osobné motorové vozidlá: 0,313 €/km.
- Náhrada za použitie vozidla zaradeného do obchodného majetku: Ak používate auto zaradené v obchodnom majetku na pracovné cesty, máte nárok na uplatnenie výdavkov na spotrebované pohonné látky (PHL) jednou z troch metód: kniha jázd a prepočet podľa spotreby z technického preukazu, výdavky podľa dokladov o nákupe PHL maximálne do výšky vykázanej z GPS, alebo paušálne výdavky do výšky 80 % z preukázateľného nákupu PHL.
- Náhrady ubytovacích výdavkov: Ak je v rámci pracovnej cesty potrebné ubytovanie, zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi preukázané výdavky za ubytovanie. Zamestnanec preukazuje výdavky za ubytovanie hotelovým účtom alebo účtom zo súkromného ubytovania.
- Náhrady iných preukázaných výdavkov: Zamestnanec má nárok aj na náhradu ďalších preukázaných výdavkov priamo spojených s pracovnou cestou, ako sú poplatky za parkovanie, diaľničné poplatky, vstupné na služobné podujatia, poplatky za telefónne hovory a podobne.
- Poistenie liečebných nákladov: Ak zamestnávateľ vysiela zamestnanca na pracovnú cestu do zahraničia, je povinný mu zabezpečiť poistenie liečebných nákladov. Výdavky na toto poistenie sú pre zamestnávateľa daňovo uznateľné.
- Náhrada za cesty na návštevu rodiny: Zamestnanec vyslaný na dlhodobú pracovnú cestu má za splnenia určitých podmienok nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny.
Stravné pri pracovnej ceste (diéty)
Stravné, hovorovo nazývané aj diéty, slúži zamestnancom ako náhrada výdavkov na stravovanie na služobných cestách. Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje.
Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste od 1. 12. 2025
Výška stravného pri tuzemskej pracovnej ceste závisí od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, ktorý je rozdelený do troch časových pásiem. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. a Oznámenia MPSVR SR č. 280/2025 Z. z. sú sumy stravného od 1. 12. 2025 tieto:
- 9,30 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 13,80 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 20,60 € pre časové pásmo nad 18 hodín.
Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Ak zamestnanec vykoná počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.
Bezplatne zabezpečené stravovanie a krátenie stravného pri pracovnej ceste od 1. 12. 2025
Zákon o cestovných náhradách pripúšťa možnosť krátenia stravného v celom rozsahu alebo čiastočne v prípade, ak vám zamestnávateľ na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečí bezplatné stravovanie.
- Bezplatne zabezpečené stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas pracovnej cesty (raňajky, obed, večera). V takom prípade nárok na stravné nevzniká.
- Čiastočne zabezpečené bezplatné stravovanie znamená zabezpečenie jedného, prípadne dvoch hlavných jedál počas pracovnej cesty (napr. len raňajky, alebo raňajky a obed a pod.).
Za bezplatne zabezpečené stravovanie sa nepovažuje obvyklé pohostenie ako napr. káva, čaj, minerálna voda, obložená žemľa, chlebík, bageta a pod. Ak zamestnávateľ zabezpečí len časť stravovania, je povinný stravné krátiť nasledovne:
- za bezplatne poskytnuté raňajky o 25 % (5,15 € z 20,60 €),
- za bezplatne poskytnutý obed o 40 % (8,24 € z 20,60 €),
- za bezplatne poskytnutú večeru o 35 % (7,21 € z 20,60 €).
Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín, teda zo sumy 20,60 € platnej od 1. 12. 2025. Nezaokrúhľuje sa vypočítaná nominálna hodnota krátenia stravného, ale podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa zaokrúhľuje až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Týmto spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne, nezaokrúhľuje sa stravné za pracovnú cestu ako celok.
Zamestnávateľ stravné nekráti, ak síce bolo stravovanie zabezpečené, no zamestnanec ho nemohol využiť z dôvodov, ktoré nezavinil - napríklad pri skorom odchode z hotela kvôli plneniu pracovných povinností.
Ako sa počíta stravné pri zahraničných pracovných cestách
Zahraničné stravné náleží každému zamestnancovi, ktorý sa vydá na pracovnú cestu za hranice Slovenskej republiky. Tento typ diét sa bežne vypláca v cudzej mene a riadi sa konkrétnymi sadzbami stravného pre každý štát zvlášť, napr. podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2012 Z. z. pre jednotlivé krajiny v mene euro alebo v cudzej mene. Nárok na zahraničné diéty vzniká už pri prekročení hraníc. Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene.
Stravné sa pri zahraničnej pracovnej ceste poskytne zamestnancovi podľa krajiny, v ktorej strávil v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ mu poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. Pri prepočte nároku na stravné v zahraničnej mene sa zamestnávateľ riadi podľa § 36 ods. 6 zákona o cestovných náhradách. V prípade, ak zamestnanec požaduje, aby mu bolo vyúčtované stravné v eurách, pri prepočte sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo NBS, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala.
Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste
Podľa § 14 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5 tohto zákona. Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste je daňovým výdavkom (podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov) do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov. Suma prevyšujúca 40 % ustanoveného stravného je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia na riadku 130 daňového priznania (riadok 14 tabuľky A).
Príklad: Ak spoločnosť poskytla svojmu zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste vreckové vo výške 60 % z nároku na stravné, pričom táto výška je dohodnutá v pracovnej zmluve vzhľadom na charakter práce zamestnanca, daňovo uznateľným výdavkom je vreckové len do výšky 40 % ustanoveného stravného. Zvyšných 20 % z nároku na stravné je pripočítateľnou položkou k základu dane.
Vyúčtovanie cestovných náhrad a stravného
Zamestnanec je povinný najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi všetky potrebné doklady na preplatenie, ak sa s ním zamestnávateľ nedohodol inak (napr. v kolektívnej zmluve, vo vnútornom predpise alebo v písomnej dohode určil dlhšiu dobu, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta).
Následne zamestnávateľ posúdi oprávnenosť nárokov spojených so služobnou cestou a ak sú splnené všetky podmienky, má potom povinnosť najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie cestovných výdavkov a tieto zamestnancovi preplatiť. V kolektívnej zmluve, vo vnútornom predpise alebo v písomnej dohode môže určiť aj dlhšiu lehotu na preplatenie, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli písomné doklady predložené.
Daňové výdavky a cestovné náhrady
Cestovné náhrady sú daňovým výdavkom (§ 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov) do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov). Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. 1. 2015 výdavok (náklad), ktorý limituje zákon o dani z príjmov, možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.
Príklad: Zamestnanci spoločnosti sa zúčastnili štvordňového školenia. Spoločnosť fakturované stravovacie služby poskytnuté zamestnancom pri pracovnej ceste zahrnie do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov len do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa § 5 zákona o cestovných náhradách. Ak stravné zúčtované do nákladov presahuje limit stanovený zákonom o cestovných náhradách, suma nad limit je pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou základ dane.