Na Slovensku majú zamestnávatelia povinnosť zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie, ak títo v rámci pracovnej zmeny vykonávajú prácu dlhšie ako 4 hodiny. Táto povinnosť vyplýva zo Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ nemá vlastné stravovacie zariadenie alebo zmluvu s iným zamestnávateľom, ktorý takéto zariadenie prevádzkuje, má zamestnanec možnosť výberu medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Existujú však situácie, kedy je zamestnávateľ priamo povinný poskytovať finančný príspevok na stravovanie.
Kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie?
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v nasledujúcich prípadoch:
- Ak podmienky výkonu práce na pracovisku vylučujú možnosť zabezpečiť stravovanie (napríklad u zamestnancov vykonávajúcich opravy elektrického vedenia v teréne).
- Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo formou stravovacích poukážok (napríklad pre malý počet zamestnancov, pre ktorých je zriadenie jedálne neekonomické, a zároveň sa prevádzka nachádza v priemyselnej zóne bez prístupu k reštauráciám).
- Ak zamestnanec zo zdravotných dôvodov, potvrdených lekárom, nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom (napríklad pri závažnej potravinovej alergii).
- Ak ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, alebo ak by zabezpečené stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej práce (napríklad ak by bolo pre zamestnanca pracujúceho z domu neefektívne dochádzať do kancelárie na obed).
Pravidlá pre výber a poskytovanie finančného príspevku
Finančný príspevok na stravovanie predstavuje peňažnú sumu, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na pokrytie nákladov na jedlo. Táto suma je vyplácaná ako súčasť mzdy, samostatným prevodom na účet alebo v hotovosti. Ak nejde o prípady, kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť finančný príspevok, a nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom. Zamestnanec sa pri výbere finančného príspevku zaväzuje, že svoj výber nezmení počas 12 mesiacov.
Zamestnávateľ môže podrobnosti výberu a realizácie stravovania upraviť vo vnútornom predpise. Kým zamestnanec nevykoná svoj výber, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie formou stravovacej poukážky alebo poskytuje finančný príspevok. Dôležité je, že zamestnanci s finančným príspevkom nesmú byť zvýhodnení ani znevýhodnení v porovnaní s tými, ktorí dostávajú stravovacie poukážky. Ak zamestnanci dostávajú stravovacie poukážky v hodnote 5,85 eur, kde zamestnávateľ prispieva 4,00 eur a zo sociálneho fondu 1,00 eur, zamestnanci s finančným príspevkom musia dostať rovnakú sumu.
Finančný príspevok sa musí poskytovať za rovnakých podmienok ako stravovacie poukážky - rovnaká suma a rovnaký termín výplaty.
Spätné poskytnutie finančného príspevku - zdaniteľný príjem
Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie vopred, aby mal zamestnanec prostriedky na stravu k dispozícii už počas prvého pracovného dňa. Ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok za už uplynulé dni alebo mesiace (spätne), Finančná správa to považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca. V takomto prípade nie je naplnená povinnosť zabezpečenia stravovania, a preto zamestnávateľ nemôže oslobodiť túto časť príspevku od dane podľa zákona o dani z príjmov. Zamestnanec a zamestnávateľ sú povinní z hodnoty oneskorene poskytnutého príspevku zaplatiť daň a odvody ako z bežnej mzdy. Platí to pre stravné poukážky aj pre peňažný príspevok.
Výška finančného príspevku v roku 2024
Výška finančného príspevku na stravovanie závisí od toho, či zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom. Ak áno, suma príspevku predstavuje sumu, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky.
Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie formou teplého jedla alebo stravovacích poukážok iným zamestnancom, finančný príspevok je v sume najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Zamestnávateľ môže prispieť aj príspevkom zo sociálneho fondu, pričom maximálna výška príspevku nie je určená. Ak je finančný príspevok poskytnutý v súlade so Zákonníkom práce, ide o príjem oslobodený od dane, ktorý nevstupuje do vymeriavacieho základu pre zdravotné a sociálne poistenie.
Maximálna výška je 55 % stravného, keďže podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispieť na jedlo maximálne do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od dane z príjmov je oslobodený príspevok zamestnávateľa na jedlo, na stravný lístok a finančný príspevok na stravovanie a to do sumy 55 % stravného, teda pre rok 2022 do výšky 2,81 €. Od 1. 11. 2014 bola táto suma 2,31 eura.
Účtovanie finančného príspevku
Postupy účtovania špecificky neupravujú účtovanie finančného príspevku v sústave podvojného účtovníctva. Finančné riaditeľstvo SR vydalo v novembri 2023 usmernenie k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov, aby zabezpečili jednotný postup pri účtovaní. V súlade so Zákonníkom práce musí byť finančný príspevok poskytnutý zamestnancovi vopred (zvyčajne na celý kalendárny mesiac).
Zamestnávateľ účtuje o poskytnutí finančného príspevku na ťarchu účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom. Po skončení mesiaca zamestnávateľ určí skutočný nárok zamestnanca na stravovanie a vykoná vyúčtovanie pohľadávky evidovanej na účte 335. Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne zamestnancovi príspevok na stravovanie v plnej výške podľa počtu pracovných dní v danom mesiaci, a zamestnancovi nevznikne nárok na finančný príspevok za určité dni, napr. z dôvodu dovolenky, je nutné tento rozdiel vyrovnať. Tento rozdiel sa môže vysporiadať zrážkou zo mzdy zamestnanca alebo v jednom z nasledujúcich mesiacov poskytnutím nižšieho finančného príspevku.
Príklad na vysporiadanie rozdielu zrážkou zo mzdy zamestnanca
Zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom finančný príspevok na stravovanie nasledovne:
- príspevok zamestnávateľa v rozsahu Zákonníka práce: 3,22 eur
- príspevok zamestnávateľa podľa kolektívnej zmluvy: 1,00 eur
- príspevok zo sociálneho fondu: 0,50 eur
Celkovo teda prispieva na jeden odpracovaný deň sumou 4,72 eur.
Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi finančný príspevok na mesiac október vopred na plný počet pracovných dní - 23 dní. Zamestnanec predložil dochádzku, na základe ktorej sa zistilo, že v októbri čerpal 4 dni dovolenky. V zmysle interného predpisu sa vzniknutý rozdiel medzi vopred poskytnutým finančným príspevkom a skutočným nárokom vysporiada znížením finančného príspevku v nasledujúcich mesiacoch.
Účtovanie finančného príspevku v jednoduchom účtovníctve
Účtovanie finančného príspevku na stravovanie špecificky neupravujú ani postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva. Vzhľadom na to, že finančný príspevok je podľa zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, účtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky. Ak zamestnávateľ prispieva na stravu aj zo sociálneho fondu, účtuje o tomto príspevku v peňažnom denníku ako o výdavku neovplyvňujúcom základ dane. Je to z toho dôvodu, že výdavkom ovplyvňujúcim základ dane je už samotná tvorba sociálneho fondu. Tvorba sociálneho fondu a jeho čerpanie sa zároveň prejaví aj v knihe sociálneho fondu.
Demokrati reagujú na Pellegriniho vyhlásenie k referendu
Finančný príspevok na stravovanie v mzdovom module
Finančný príspevok na stravovanie poskytuje zamestnávateľ ako alternatívu k stravovacím poukážkam. Ide o účelový príspevok, ktorého maximálna a minimálna výška je určená Zákonníkom práce (§152, ods.). Podobne ako pri zabezpečení stravného napríklad stravovacími poukážkami, má zamestnanec nárok na príspevok za každý pracovný deň, v rámci ktorého vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. V module miezd sú k dispozícii funkcie, ktoré vám zjednodušia výplatu a zúčtovanie finančného príspevku na stravovanie priamo v mzde. Konkrétne postupy závisia od interných pravidiel zamestnávateľa.
Príklad evidencie v mzdovom systéme
Zamestnankyňa Veselá Viera nastúpila 13.09.2024, pri nástupe si zvolila ako formu poskytovaného stravného - finančný príspevok na stravovanie. Zálohu pri nástupe alebo pri zmene spôsobu formy stravovania (prvá záloha) vypláca zamestnávateľ mimo mzdy na dva mesiace vopred. Tlačidlom Pridať nezdaniteľný príjem vytvoríte nový príjem. V roletovej ponuke zvolíte Druh nezdaniteľného príjmu „Fin. príspevok na stravu - zákonný“ a vyplníte dátum začiatku platnosti (Od). Zamestnancovi sa poskytuje príspevok v maximálnej výške, preto zapnete prepínač „Použiť max.“.
Poznámka: Maximálne sumy príspevkov na stravovanie pre jednotlivé mzdové obdobia sú súčasťou Legislatívy miezd a pri spracovaní miezd Money doplní vždy aktuálnu sumu platnú pre konkrétnu mzdu.
Pri evidencii finančného príspevku zo sociálneho fondu postupujete podobne ako pri finančnom príspevku zákonnom. Pre zjednodušenie práce vyberte spôsob automatického určenia počtu dní príspevku na mzde. Záloha na stravovanie na nasledujúce obdobia bude vyplácaná v mzde zamestnanca. Vzhľadom na to, že prvá záloha bola vyplatená na dva mesiace (tzn. zamestnanec má vyplatené stravné na mesiace september a október), v mzde bude záloha vyplatená na obdobie dva mesiace dopredu.
Poznámka: Ak potrebujete evidovať oddelene zálohu na príspevok zo sociálneho fondu, môžete vytvoriť samostatné nezdaniteľné príjmy Záloha na stravovanie a Záloha na stravovanie zo sociálneho fondu. Oddelená evidencia sa vyžaduje napr. pre kompletnú evidenciu finančného príspevku zadajte na Karte zamestnanca aj položku Od... Cieľom tohto článku je objektívne informovať o skutočnostiach, ktoré sú platné aj po novele Zákonníka práce s účinnosťou od 01.03.2021. Tento článok nemá viesť k propagovaniu stravných lístkov ako jednej z foriem zabezpečenia stravovania, ale má poukázať na rozdielnosť vo „výhodnosti“ jednotlivých možností prispievania zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov s poukazom na rozdielnosti v daňovom zaobchádzaní so stravnými lístkami a účelovo viazaným finančným príspevkom na stravovanie.
Stravné poukážky alebo peňažný príspevok na stravu?
Od januára 2022 nie je ani jedna z týchto možností v nevýhode, môžete si preto slobodne vybrať tú, ktorá vám viac vyhovuje. Pôvodná úprava účinná do konca minulého roka totiž daňovo znevýhodňovala práve finančný príspevok na stravu. Kým stravné poukážky boli plne oslobodené od dane z príjmov, v prípade finančného príspevku bolo oslobodených maximálne 2,81 eura na deň. V momente, keď sa rozhodnete pre jednu z možností medzi stravnými lístkami a príspevkom na stravu, ste týmto rozhodnutím viazaní na 12 mesiacov vy aj váš zamestnávateľ. Ak teda zmeníte názor, môžete si vyplácanie stravného vymeniť až po uplynutí jedného roka. Táto ročná lehota sa počíta odo dňa rozhodnutia, nie je teda nutne naviazaná na prelom kalendárnych rokov.
Prechodné ustanovenia a novely Zákonníka práce
Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady zákonom taxatívne určené v § 152 ods. 6 ZP, je povinný umožniť zamestnancom výber. Prechodné ustanovenie § 252p ZP uvádza, že zamestnávateľ, ktorý pred 01.03.2021 alebo v období od 01.03.2021 do 31.12.2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, nie je povinný postupovať podľa § 152 ods. 7 ZP v znení účinnom od 01.03.2021 do skončenia účinnosti tejto zmluvy, najdlhšie však do 31.12.2021. Nie je rozhodujúce, či zmluva bola uzatvorená na dobu určitú/neurčitú, ale či bola uzatvorená pred účinnosťou novely ZP (tzn. pred 01.03.2021) alebo v prechodnom období od 01.03.2021 do 31.12.2021.
Tri možnosti zabezpečenia stravovania - pribudne štvrtá?
V súčasnosti je podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce zamestnávateľ povinný zabezpečovať stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy zamestnancom, ktorí u neho pracujú na základe pracovnej zmluvy. Vo vzťahu s dohodárom túto povinnosť nemá. Zamestnávateľ môže stravovanie zabezpečiť nasledujúcimi spôsobmi:
- poskytovaním jedla vo vlastnom stravovacom zariadení (vlastná jedáleň),
- poskytovaním jedla v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa (napríklad návšteva reštaurácie alebo využitie donáškovej služby),
- prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby (poskytovanie stravovacích poukážok).
Stravovacie poukážky sa v praxi nazývajú aj stravné lístky alebo gastrolístky. Ich modernejšia podoba už nie je papierová, ale elektronická, keď existujú v podobe kreditu na dobíjacej stravovacej karte podobnej tej platobnej. K súčasným trom spôsobom zabezpečovania stravovania pre zamestnancov chce nová vláda pridať štvrtý. Ten by mal spočívať v tom, že zamestnávateľ by namiesto stravného lístku poskytol zamestnancovi priamo peniaze. Pre zamestnávateľa by naďalej išlo o daňový výdavok, avšak zamestnanec by z tohto príjmu neplatil ani daň, ani sociálne a zdravotné poistenie.
Príklad finančného príspevku namiesto stravného lístka
V súčasnosti je minimálna hodnota stravného lístka 3,83 eura. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla. Pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom stravných lístkov sa cenou jedla rozumie hodnota stravného lístka. Preto, ak v súčasnosti zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravné lístky v hodnote 3,83 eura, tak zamestnávateľ na stravný lístok prispieva v sume minimálne 2,11 eura (55 % z minimálnej hodnoty gastrolístka 3,83 eura). Zvyšnú časť hodnoty stravného lístka - sumu 1,72 eur - si hradí zamestnanec, a to najčastejšie zrážkou zo mzdy.
Keby namiesto gastrolístka mohol dať zamestnancovi peniaze, tak by mu nestrhol zo mzdy nič, ale rovno by mu k jeho mzde pripísal sumu 2,11 eura denne ako príspevok na stravovanie. Tento finančný príspevok na stravovanie by na základe adekvátnych úprav v legislatíve mal byť čistým príjmom zamestnanca.
Peniaze namiesto stravovacích poukážok by pomohli aj živnostníkom
Nový spôsob zabezpečovania stravovania pre zamestnancov by pomohol aj mnohým živnostníkom, resp. osobám s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré si neuplatňujú paušálne výdavky. Živnostníci si totiž do daňových výdavkov môžu uplatniť aj výdavky na stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa Zákonníka práce. V súčasnosti je to teda 5,10 eura. Výdavky za stravovanie však musia zdokladovať. Odkladať si pokladničný doklad z ekasy z každého obeda a následne ich spracovávať v účtovníctve je administratívna záťaž. Kvôli menšej administratíve živnostníci uprednostňujú párkrát za rok nakúpiť väčšie množstvo stravných lístkov a nimi platiť obedy.
Ak teda vláda umožní používať peňažné príspevky na stravovanie namiesto stravovacích poukážok, mohlo by to výrazne zjednodušiť život aj tomuto druhu podnikateľov. Všetko bude záležať od toho, či a ako by sa toto opatrenie upravilo vo vzťahu k živnostníkom v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je možné si predstaviť aj taký scenár, že živnostníci by si mohli dať do daňových výdavkov výdavky na stravné za každý odpracovaný deň bez toho, aby tieto výdavky museli zdokladovať.
Ako fungujú stravné lístky a aká je výška poplatkov?
Na začiatku si zamestnávateľ objedná určitý počet stravných lístkov v konkrétnej menovitej hodnote. Okrem menovitej hodnoty však stravenkovej spoločnosti zaplatí aj poplatok vo výške maximálne 3 % z menovitej hodnoty stravných lístkov. Ide o sprostredkovateľský poplatok, ktorého maximálnu výšku určuje Zákonník práce. Tento sprostredkovateľský poplatok je potrebné chápať v tom zmysle, že stravenková spoločnosť pre zamestnávateľa sprostredkúva stravovanie (umožňuje mu splniť si zákonnú povinnosť) tým, že má uzatvorenú zmluvu s reštauráciou, kde si zamestnanci za stravné lístky vydané touto stravenkovou spoločnosťou môžu kúpiť obed. Napriek tomu, že analýza prínosov a nákladov systému stravného na Slovensku zdôrazňuje, že tento poplatok je v dôsledku konkurencie v priemere 1 %, najmä u malých zamestnávateľov využívajú stravenkové spoločnosti zákonom maximálnu prípustnú výšku poplatkov.
Okrem provízie však stravenkové spoločnosti zamestnávateľovi pri kúpe stravných lístkov (gastrolístkov) môžu naúčtovať aj mnohé ďalšie poplatky, ktoré nákup predražia. V ich cenníkoch nájdeme poplatok za doručenie, poplatok za zadanie objednávky, poplatok za doručenie faktúry a pod.
Potom zamestnávateľ zamestnancovi odovzdá gastrolístok (stravovaciu poukážku). Môže ním zaplatiť v obchode za nákup potravín alebo ho využiť na zaplatenie obedu v reštaurácii. Platiť stravným lístkom je však možné len tam, kde ho akceptujú. Ide o tie potraviny a reštaurácie, ktoré majú so stravenkovou spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o spätnom odkupe stravných lístkov. Podľa prieskumu agentúry 2Muse pre Asociáciu moderných benefitov z februára 2020 používajú zamestnanci 52 % príspevkov na nákup potravín do domácností.
Čo so stravným lístkom ďalej robí reštaurácia alebo potraviny? Stravné lístky pošlú stravenkovej spoločnosti. Majú medzi sebou uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej stravenková spoločnosť stravné lístky spätne odkúpi. Reštaurácia alebo potraviny teda stravenkovej spoločnosti odovzdajú stravné lístky a tá im vyplatí peniaze. Avšak táto vyplatená suma je vždy menšia ako je menovitá hodnota stravných lístkov. Z menovitej hodnoty stravných lístkov sa odpočíta poplatok. Analýza prínosov a nákladov systému stravného na Slovensku z mája 2018 hovorí, že ide o 3 až 5 %. Výšku tohto poplatku nereguluje žiadny zákon. Združenie podnikateľov Slovenska v tejto súvislosti upozorňuje na dôležitý detail súvisiaci s výškou poplatkov. Provízia stravenkovej spoločnosti nie je vypočítavaná zo sumy tržieb stravovacieho zariadenia, ktorou je suma bez DPH, ale z celkovej sumy obeda vrátane DPH. Stravovacie zariadenia a obchody s potravinami tak platia stravenkovým spoločnostiam provízie aj z časti gastrolístka, ktorá nie je ich tržbou.
Príklad na výpočet poplatkov za stravovacie poukážky vo vzťahu k tržbám reštaurácie:
Reštaurácia predáva obedové menu za 5 eur, za ktoré zákazník zaplatí stravným lístkom. Z tejto sumy stravenková spoločnosť vypočítava províziu pri preplatení stravného lístka reštaurácii. Suma 5 eur je ale vrátane DPH (ak je stravovacie zariadenie platiteľom DPH).
Výhody a nevýhody stravných lístkov pre zamestnancov a zamestnávateľov
Keďže návrhy na zmenu v oblasti stravovacích poukážok nie sú nové, prinášame aj prehľad argumentov zástancov a odporcov stravovacích poukážok.
Argumenty proti nahradeniu stravných lístkov peňažným príspevkom
- Zrušenie stravných lístkov alebo zavedenie peňažnej alternatívy vraj povedie k tomu, že zamestnanci prestanú chodiť počas obedových prestávok na obedy a peniaze určené na stravu použijú inak.
Argumenty zástancov gastrolístkov hovoria, že stravovacie poukážky motivujú zamestnancov sa pravidelne stravovať a toto stravovanie zodpovedá zásadám správnej výživy. Takúto argumentáciu za zachovanie súčasného systému stravných lístkov v roku 2016 použilo aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, keď mu po odhalení kartelovej dohody medzi stravenkovými spoločnosťami protimonopolný úrad navrhol súčasný systém zrušiť. S týmto názorom sa v minulosti stotožňovala aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorá na svojom webe vyjadrila obavy, že sa zmena môže negatívne odraziť na zdravotnom stave zamestnancov, znížení pracovných výkonov a v konečnom dôsledku na zvýšení nákladov pre zamestnávateľov, napríklad z dôvodu vyššieho čerpania práceneschopnosti. Treba pripomenúť, že členom AZZZ je aj Asociácia moderných benefitov združujúca vydavateľov stravných lístkov. Republiková únia zamestnávateľov má oveľa kritickejšie postoje.
- Stravné lístky privádzajú zákazníkov do reštaurácií.
Prívrženci stravných lístkov (predovšetkým z radov Asociácie moderných benefitov) hovoria aj o ďalšej výhode tohto spôsobu zabezpečenia stravovania pre zamestnancov. Zastávajú názor, že stravenkové spoločnosti pre reštaurácie prostredníctvom stravných lístkov zabezpečujú značnú časť ich zákazníkov a majú zásadný vplyv na ich tržby, pretože obedové menu je pre mnohé z nich dôležitým zdrojom príjmov, a tak podporujú sektor reštaurácií a hotelov na Slovensku. Zrušenie stravných lístkov by mohlo mať výrazný vplyv na zamestnanosť v stravovacích zariadeniach. Napriek tomuto argumentu počuť z gastrobiznisu iné názory. „Dlhodobo zastávam názor, že stravné lístky v akejkoľvek forme by sa mali zrušiť a zamestnancom namiesto nich poskytnúť v mzde príspevok na stravu, ktorý nebude zdanený a zaťažený odvodmi,“ hovorí Jozef Šétaffy zo známej siete Pizza Mizza.
- Stravné lístky prispievajú k šetreniu výdavkov na zdravotníctvo a nižšej obezite.
Jedným z dôvodov, prečo by podľa Asociácie moderných benefitov stravné lístky nemali byť zrušené je, že výrazne prispievajú k šetreniu výdavkov zdravotníctva. Ak by stravné lístky neexistovali, vzrástli by údajne výdavky slovenského zdravotníctva na liečbu chorôb spojených s obezitou o niekoľko desiatok miliónov eur.
- Stravné lístky sú obľúbený benefit, ktorý funguje aj v zahraničí.
Treba však rozlišovať medzi dobrovoľným benefitom a štátom garantovaným biznisom pre niekoľko firiem. Štúdia EY z roku 2018 uvádza, že takmer vo všetkých porovnávaných krajinách je systém stravného dobrovoľný a stravné býva daňovo a odvodovo zvýhodňované. Zo strany zástancov gastrolístkov sa však môžete stretnúť aj s radikálnejšími názormi. Medzi ne patrí napríklad návrh, aby zamestnávateľ nemohol zamestnancovi poskytovať stravu vo vlastnej jedálni a ani v jedálni inej osoby, ale aby práve poskytovanie gastrolístkov bolo jedinou možnosťou, ako môže zamestnávateľ zabezpečiť pre zamestnancov stravovanie. Iné možnosti zamestnancovi vraj neumožňujú si vybrať to, čo a kde bude jesť.
Argumenty zástancov nahradenia stravných lístkov peňažným príspevkom
- Vysoké náklady všetkých zamestnávateľov a gastropodnikateľov na úkor niekoľkých stravenkových spoločností.
Pre vytvorenie vlastného názoru na tento argument uvádzame ziskovú maržu troch najväčších obchodných spoločností emitujúcich gastrolístky za kalendárny rok 2018 (kedy ešte neexistovali rekreačné poukazy). DOXX - Stravné lístky, spol. s r. o. = 28,86 %, Edenred Slovakia, s. r. o. = 11,65 %, Up Slovensko, s. r. o. = 35,27 %. Pre úplnosť dodávame, že zisková marža sa počíta ako čistý zisk / tržby z predaja tovaru, vlastných výrobkov a služieb. Vyjadruje podiel čistého zisku na tržbách. Ak je zisková marža napríklad 30 %, znamená to, že na 1 euro hrubých tržieb pripadá podnikateľovi čistý zisk vo výške 30 eurocentov. Reštaurácia náklady na stravné lístky musí premietnuť do ceny jedla, ktoré sa tak pre zamestnancov stáva o niečo drahším.
- Vyššie administratívne náklady stravovacích poukážok v porovnaní s peniazmi.
Kým peniaze namiesto gastrolístkov sú z administratívneho hľadiska jednoduchým spôsobom zabezpečovania stravovania zamestnancov, administratíva systému stravných lístkov si vyžaduje vynakladanie nemalých časových, personálnych a aj finančných nákladov zo strany zamestnávateľa a stravovacieho zariadenia.
- Systém je náchylný na kartelové dohody a neobmedzené poplatky.
Stravenkovým spoločnostiam v minulosti Protimonopolný úrad uložil vysoké pokuty z dôvodu kartelovej dohody. Bolo to v roku 2016 a spolu výška uložených pokút dosiahla 2 982 351 eur. Zároveň v tom čase úrad odporúčal, aby vláda zrušila súčasný systém stravných lístkov. Hlavným dôvodom podľa vtedajšieho podpredsedu Protimonopolného úradu bolo, že hospodárska súťaž na trhu so stravnými lístkami úplne zlyhala a tento trh je aj do budúcna veľmi náchylný na ďalšie kartely. Zároveň pri stravovacích zariadeniach alebo obchodoch s potravinami žiadny predpis neustanovuje maximálnu výšku provízie, ktorú si od nich za refundáciu (preplatenie) stravných lístkov môže pýtať stravenková spoločnosť, čo môže viesť k neúmerným sprostredkovateľským províziám.
- Obmedzovanie slobody zamestnancov.
Zamestnanci sa nemôžu slobodne rozhodnúť, kde pôjdu obedovať, pretože nie každá reštaurácia stravné lístky akceptuje.
- Časovo obmedzená platnosť stravných lístkov.
Prívrženci vytvorenia peňažnej alternatívy ku gastrolístkom poukazujú aj na skutočnosť, že ak zamestnanec do skončenia platnosti všetky stravné lístky neminie, prepadnú. Z tejto situácie profituje stravenková spoločnosť.
- Teplé jedlo neznamená automaticky zdravú stravu.
Zástancovia stravných lístkov argumentujú zdravotnými dopadmi, no faktom je, že teplé jedlo nie vždy znamená zdravé.