Home office sa v súčasnosti zaradil medzi plnohodnotné formy výkonu práce. Mnohé spoločnosti ho vnímajú ako strategické riešenie na znižovanie prevádzkových nákladov a budovanie modernej firemnej kultúry. Zákonník práce definuje home office ako pracovný pomer, pri ktorom zamestnanec vykonáva prácu z domu alebo z iného dohodnutého miesta mimo pracoviska zamestnávateľa, pričom si pracovný čas organizuje sám. Pri poskytovaní stravného však zákon nerozlišuje medzi prácou z domu a prácou na pracovisku, píše portál Podnikajte.
Základné pravidlá nároku na stravné
Povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie upravuje § 152 Zákonníka práce. Ten hovorí, že zamestnávateľ musí zabezpečiť stravovanie každému zamestnancovi, ktorý odpracoval minimálne 4 hodiny, a to aj keď pracuje z domu. Nárok na stravné má každý zamestnanec za každý deň, kedy pracuje viac ako 4 hodiny denne. A to bez ohľadu na to, či pracuje doma alebo na pracovisku zamestnávateľa. Pre priznanie nároku je rozhodujúci výkon práce a jeho trvanie, a nie miesto výkonu práce.
Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
Home office vs. domácka práca a telepráca
Zákonník práce nepozná pojem „home office“ v bežnom zmysle, ale operuje s pojmami domácka práca a telepráca, ktoré upravuje § 52:
- Domácka práca znamená, že zamestnanec vykonáva prácu podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste.
- Telepráca znamená, že zamestnanec vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií.
Pri takto postavených pracovných zmluvách sa počíta s tým, že práca je vykonávaná z domu trvalo. V § 52 ods. 5 Zákonníka práce je však jasne určené, že za domácku prácu a teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na prebiehajúcu mimoriadnu situáciu kvôli koronavírusu, kedy sa často stretávame s tzv. dočasným home office.
Spôsoby zabezpečenia stravovania zamestnávateľom
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie troma spôsobmi:
- Vo vlastnom stravovacom zariadení.
- V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
- Prostredníctvom subjektu oprávneného sprostredkovať stravovacie služby, a to najčastejšie formou stravovacích poukážok (gastrolístkov) alebo elektronických stravovacích kariet.
Ak zamestnávateľ nezabezpečí stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, alebo ak by stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce, poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.
Výška príspevku na stravné a jeho zmeny
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je stanovený Opatrením 176/2019 o sumách stravného. Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce príspevok zamestnávateľa na stravovanie je v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorý upravuje sadzby stravného.
Suma stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín je v súčasnosti 5,10 eura. To znamená, že maximálny príspevok zamestnávateľa na stravné nesmie prekročiť sumu 2,81 eura (55 % z 5,10 eura).
Ak sa zamestnávateľ rozhodne prispievať zamestnancom na stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok, podľa ods. 4 § 152 Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Minimálna hodnota stravovacej poukážky, ktorú musí zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť, je tak aktuálne 3,83 eura (75 % z 5,10 eura). Minimálny príspevok zamestnávateľa na stravné je 2,11 eura (55 % z 3,83 eura).
Zamestnávateľ samozrejme môže poskytnúť aj vyššie stravné ako je zákonný rámec, najčastejšie príspevkom zo sociálneho fondu alebo ako dobrovoľný príspevok.
Nové sumy stravného od 1. apríla 2025
Ako informuje portál Biela Kocka, od 1. apríla 2025 dochádza k zmenám stravného. Ministerstvo práce oznámilo, že od 1. apríla 2025 budú platiť nové sumy stravného. Zamestnávatelia budú prispievať na jedlo sumou do výšky 4,84 eura. Minimálna hodnota gastrolístka stúpne na 6,60 eura. Finančný príspevok na stravovanie, ktorý zamestnávateľ poskytuje namiesto gastrolístka, dosiahne minimálnu sumu 3,63 eura. Ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša naposledy upravilo výšku stravného na jeseň 2024 v reakcii na rastúce ceny v sektore reštauračného stravovania. Vývoj cien naplnil zákonom stanovenú podmienku pre úpravu súm stravného podľa zákona o cestovných náhradách.
| Parameter | Aktuálna suma (do 31.03.2025) | Suma od 01.04.2025 |
|---|---|---|
| Stravné pri pracovnej ceste 5-12 hodín | 5,10 € | N/A (základ pre výpočet príspevku) |
| Maximálny príspevok zamestnávateľa na jedlo | 2,81 € (55% z 5,10 €) | 4,84 € |
| Minimálna hodnota gastrolístka | 3,83 € (75% z 5,10 €) | 6,60 € |
| Minimálny finančný príspevok na stravovanie | N/A | 3,63 € |
Vyplácanie stravného a zrážky zo mzdy
Zamestnanci musia mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru a už v čase, keď vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce.
Ak zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako v skutočnosti vznikol nárok (napríklad z dôvodu PN), o túto časť sa zníži ďalšie stravné. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.
Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer. Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi.
Kedy nárok na stravné nevzniká
Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie:
- Zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
- Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
- Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
Pokiaľ zamestnanci nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), majú za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňajú jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávajú v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu im za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.
Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, napríklad vo vnútornom predpise.