Na Slovensku majú zamestnávatelia povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov, ktorí pracujú na pracovný pomer, ak sú splnené podmienky stanovené v Zákonníku práce. Táto povinnosť sa týka aj zamestnancov pracujúcich na skrátený úväzok. Poďme sa pozrieť na to, ako je to so stravovaním v prípade osôb pracujúcich na skrátený úväzok.
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie
V rámci zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov sú vymedzené základné práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru - zamestnávateľa a zamestnanca, okrem iného aj povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy.
Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Navyše má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.
Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá.
Podmienky nároku na stravovanie pri skrátenom úväzku
Základnou podmienkou pre vznik nároku na stravovanie je odpracovanie viac ako štyroch hodín v priebehu jedného pracovného dňa - v rámci príslušnej pracovnej zmeny. To znamená, že ak pracovník zamestnaný na skrátený úväzok pracuje viac ako 4 hodiny denne, má nárok na stravné. Nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.
Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže, ale nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie. Môže tak urobiť z dobrej vôle, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny.
Viacero pracovných pomerov
Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného.
Príklad: Máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne. Nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.
Dohodári a nárok na stravné
Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov.
Vedeli ste, že? Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.
Konatelia a spoločníci
Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však rovnako môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.
Práca z domu a stravné
Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.
Overená práca na doma ktorú zvládne každý
Formy zabezpečenia stravovania
V zmysle ustanovenia §152 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva, že „Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.“
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov nasledujúcimi spôsobmi:
- Vo vlastnom stravovacom zariadení (firemná kantína).
- V blízkom stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
- Prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (napr. gastrolístky).
- Formou elektronických stravných lístkov (stravovacia karta).
- Prostredníctvom finančného príspevku ku mzde.
Forma zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.
Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“. Od 1.1.2023 sa stravné lístky vydávajú už len ako elektronické stravné lístky, a to formou stravovacej karty. Zamestnanci majú na výber medzi gastrokartou a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý je podľa zákonného znenia účelovo viazaný na stravovanie.
Finančný príspevok na stravovanie
Zamestnávateľ poskytne podľa §152 ods. 6 zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, len ak:
- Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku.
- Zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie prostredníctvom vlastného alebo cudzieho stravovacieho zariadenia, prípadne prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.
- Zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
Výška stravného a príspevku
Prispievanie zamestnávateľa na stravovanie upravuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Táto jeho povinnosť tak zodpovedá sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín.
Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis, od 1.4.2025 konkrétne oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z. Podľa tohto oznámenia pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Minimálna hodnota stravného lístka je v súčasnosti 5,85 EUR a maximálne (daňovo zvýhodnené) 7,80 EUR. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1.1.2024 5,85 €.
Tabuľka: Výška stravného pri pracovnej ceste (od 1.4.2025)
| Trvanie pracovnej cesty | Výška stravného |
|---|---|
| 5 až 12 hodín | 8,80 EUR |
| 12 až 18 hodín | 11,60 EUR |
| Viac ako 18 hodín | 17,40 EUR |
Stravné pri pracovnej ceste
Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu.
Príspevok na stravu vzniká zamestnancovi taktiež v prípade pracovnej cesty v rámci Slovenska, nie však na stravný lístok.
V prípade zahraničnej pracovnej cesty sú náhrady nasledovné:
- Pracovná cesta v trvaní do 6 hodín: 25% zo základnej sadzby stravného.
- Pracovná cesta v trvaní 6 až 12 hodín: 50% zo základnej sadzby stravného.
- Pracovná cesta v trvaní viac ako 12 hodín: v plnej výške základnej sadzby stravného.
Kedy zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie?
Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom v nasledovných prípadoch:
- Zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
- Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
- Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
- Pokiaľ zamestnanci nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.). Máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.
Vyplácanie stravného
Zamestnanci musia mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musia mať zabezpečené už v čase, keď vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.
V situácii, keď zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako zamestnancovi v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ zamestnancovi o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN.
Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi.