Rizikový príplatok a kategorizácia prác: Upratovanie zdravotníckych zariadení

Článok sa zaoberá problematikou rizikových príplatkov a kategorizácie prác, so zameraním na upratovanie zdravotníckych zariadení. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o legislatívnom rámci, povinnostiach zamestnávateľa a rizikových faktoroch spojených s touto prácou. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) sú kľúčovou súčasťou pracovného práva, zameriavajúcou sa na prevenciu úrazov, chorôb z povolania a škôd na živote a majetku. Slovenská legislatíva pamätá na situácie, kedy sú zamestnanci vystavení rôznym faktorom v pracovnom prostredí, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať ich zdravie a pohodu a poskytuje im určitú formu kompenzácie za prácu v sťažených podmienkach.

Kategorizácia prác a legislatívny rámec

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje zaraďovanie profesií do kategórií rizika, je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon ukladá zamestnávateľom povinnosť vypracovať a pravidelne aktualizovať kategorizáciu prác. O zaradení konkrétnej práce do príslušnej kategórie rozhoduje zamestnávateľ na základe posúdenia miery rizika ohrozenia zdravia zamestnanca. Pri tomto posudzovaní sa berie do úvahy pôsobenie rôznych faktorov pracovného prostredia. Pracovný trh ponúka širokú škálu zamestnaní, každé so svojou špecifickou náročnosťou a prostredím. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, práce sa rozdeľujú do štyroch kategórií na základe úrovne a charakteru rizikových faktorov, ktoré pri ich výkone vplývajú na zdravie zamestnancov, ako aj na základe pracovného prostredia. Je dôležité rozlišovať medzi kategóriou rizikových prác a stupňom náročnosti práce, ktorý je upravený v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Kritériami kategorizácie sú úroveň a charakter faktorov práce a pracovného prostredia, posúdenie zdravotných rizík a posúdenie zmien zdravotného stavu zamestnancov.

Kategórie prác

Práce sa rozdeľujú do štyroch kategórií:

• 1. kategória: Práce s minimálnym rizikom.
• 2. kategória: Práce s miernym rizikom, pri ktorých môžu byť zvyčajne prekročené limity stanovené právnymi predpismi. Do 2. kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých sú zamestnanci vystavení faktorom, ktoré môžu potenciálne negatívne ovplyvňovať ich zdravie.
• 3. kategória: Práce s vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých:
  • Vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia nie je znížené technickými alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov.
  • Vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia je znížené technickými alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie.
  • Zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom, nie sú ustanovené limity, ale nepriaznivá odpoveď organizmu poukazuje na možné špecifické pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia a vystavenie sa faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia.
• 4. kategória: Práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, a to len výnimočne na obmedzený čas (najviac na jeden rok); ide o práce:
  • Pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov a vystavenie faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje kritériá na zaradenie práce do tretej kategórie a je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov.
  • Ktoré podľa miery vystavenia zamestnanca jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia.
  • Zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom.

3. a 4. kategória sa označujú ako rizikové práce. Hlavným zmyslom kategorizácie prác je určenie miery rizika pri vykonávaných prácach z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov pri práci.

Hodnotené faktory a kritéria v 2. kategórii

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z., ktorej najnovšia aktualizácia, vyhláška č. 220/2019 Z. z., nadobudla platnosť 1. júla, stanovuje konkrétne kritériá pre zaraďovanie prác do 2. kategórie.

• Fyzická záťaž: Práce spojené s manipuláciou s bremenami, prácou v nepriaznivých polohách, alebo s opakovaným zaťažovaním malých svalových skupín.
• Chemické faktory: Ide o práce, pri ktorých sú zamestnanci vystavení pôsobeniu chemických látok, ktoré sa bežne používajú pri čistení a upratovaní. Medzi ne patria napríklad dezinfekčné prostriedky, čistiace prostriedky a iné chemikálie.
• Biologické faktory: V zdravotníckych zariadeniach sú zamestnanci, vrátane upratovačiek, vystavení zvýšenému riziku infekcie rôznymi biologickými faktormi, ako sú baktérie, vírusy a plesne.

Príklady profesií v 2. kategórii

Medzi profesie, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou zaradené do 2. kategórie, patria:

• Zamestnanci zabezpečujúci údržbu pracovísk.
• Zamestnanci manipulujúci s chemickými látkami.
• Pomocní pracovníci v administratíve (napr. ak trávia väčšinu dňa prácou s počítačom).

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má voči zamestnancom zaradeným do 2. kategórie prác niekoľko povinností:

• Lekárske preventívne prehliadky: Zabezpečiť pre zamestnancov pravidelné lekárske preventívne prehliadky, minimálne raz za 3 roky. U zamestnancov zaradených do 3. kategórie sa tieto prehliadky vykonávajú pravidelne, raz za 2 roky a u zamestnancov zaradených do 4. kategórie raz za rok.
• Opatrenia na zníženie rizika: Prijímať opatrenia na znižovanie negatívneho pôsobenia faktorov pracovného prostredia. Medzi tieto opatrenia patria organizačné opatrenia (napr. zavedenie častejších prestávok v práci), technické opatrenia (napr. nahrádzanie strojov alebo ich častí) a individuálne opatrenia (používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov).
• Informovanie a školenie: Informovať zamestnancov o rizikách spojených s ich prácou a o spôsoboch, ako sa chrániť.
• Oznamovanie kategórie práce: Od 1. júla oznamovať Úradu verejného zdravotníctva SR údaje o zamestnancoch zaradených do 2. kategórie. Zamestnávateľ si túto povinnosť musí splniť vždy do 15. januára, stav k 31. decembru predchádzajúceho roka.

Zamestnávateľ je podľa § 30 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou. Taktiež je povinný uchovávať lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu a vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, ak tak ustanovuje zákon č. 355/2007 Z. z. Medzi ďalšie povinnosti patrí predkladanie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou návrhy na zaradenie prác do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie a návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie. Zamestnávateľ musí taktiež vypracovať v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou každoročne k 31. decembru informáciu o výsledkoch posúdenia zdravotného rizika a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, vrátane počtu zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu, a hodnotenia zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci a do 15. januára ju poskytnúť. Zamestnávateľ je tiež povinný poskytnúť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva súčinnosť pri prešetrovaní pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.

Upratovanie zdravotníckych zariadení

Upratovanie zdravotníckych zariadení predstavuje špecifickú oblasť, v ktorej sú zamestnanci vystavení viacerým rizikovým faktorom. Okrem fyzickej záťaže a chemických faktorov (používanie dezinfekčných prostriedkov) sú upratovačky vystavené aj biologickým faktorom (riziko infekcie).

Rizikové faktory pri upratovaní zdravotníckych zariadení

• Biologické faktory: Kontakt s biologickým materiálom (krv, telesné tekutiny), riziko infekcie.
• Chemické faktory: Používanie dezinfekčných prostriedkov a čistiacich prostriedkov, ktoré môžu dráždiť pokožku, dýchacie cesty a oči.
• Fyzická záťaž: Manipulácia s ťažkými predmetmi, práca v nepriaznivých polohách.
• Psychická záťaž: Stres spojený s prácou v prostredí s vysokými nárokmi na hygienu a čistotu.

Opatrenia na zníženie rizika pri upratovaní zdravotníckych zariadení

• Používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov: Rukavice, ochranné okuliare, respirátory, ochranné odevy.
• Dodržiavanie hygienických zásad: Pravidelné umývanie rúk, dezinfekcia.
• Školenie o bezpečnom používaní chemických látok: Informovanie o rizikách a spôsoboch ochrany.
• Ergonomické úpravy pracoviska: Zníženie fyzickej záťaže.
• Pravidelné lekárske preventívne prehliadky: Monitorovanie zdravotného stavu zamestnancov.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce

Mzdové príplatky a kompenzácie na Slovensku upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a ďalšie súvisiace právne predpisy, ako napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Cieľom týchto predpisov je zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov a kompenzovať im prácu v prostredí, ktoré predstavuje zvýšené riziko.

Definícia sťaženého výkonu práce

Sťažený výkon práce je definovaný ako vykonávanie pracovných činností v prostredí, kde pôsobia faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať zdravie zamestnanca:

• Chemické faktory
• Karcinogénne a mutagénne faktory
• Biologické faktory
• Prach
• Fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie)

Podmienky vzniku nároku na mzdovú kompenzáciu

Zamestnanec má nárok na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, ak sú splnené nasledujúce podmienky:

1. Zaradenie práce do 3. alebo 4. kategórie: Príslušný orgán verejného zdravotníctva (regionálny úrad verejného zdravotníctva) musí zaradiť dané pracovné činnosti do 3. alebo 4. kategórie rizika podľa osobitného predpisu (§ 31 zákona č. 355/2007 Z. z.). O zaradení práce do príslušnej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu. Pri rozhodovaní sa berie do úvahy množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie zamestnancov. Riziková práca je práca, pri ktorej je zamestnanec vystavený zvýšenému riziku vzniku choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s vykonávanou prácou.
2. Používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP): Intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia musí byť aj napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam taká, že vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky. To znamená, že zamestnávateľ musí zabezpečiť všetky dostupné opatrenia na minimalizáciu rizika, ale ak je aj napriek tomu potrebné používať OOPP, vzniká nárok na kompenzáciu.

Explicitne sa teda ustanovilo, že nárok na mzdovú kompenzáciu môže vzniknúť len v prípade, ak napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonať, je nevyhnutné na zníženie zdravotného rizika, vyplývajúceho z charakteru pracovných činností zaradených príslušným orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie, používať OOPP.

Výška mzdovej kompenzácie

Minimálna výška mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce je stanovená zákonom. Podľa § 124 Zákonníka práce je to najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu sťaženého výkonu práce.

Mzdové zvýhodnenia v roku 2025

Od 1. januára 2025 dochádza k zvýšeniu minimálnej mzdy, čo má vplyv na niektoré mzdové zvýhodnenia. Minimálna mzda pre rok 2025 je stanovená na 816 eur mesačne a 4,69 eur za hodinu. To znamená, že od 1. januára 2025 sú sumy hodinových mzdových plnení nasledovné:

Možnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže, ako dobrovoľné plnenie, poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi sťažujú prácu, prípadne ho pri práci negatívne ovplyvňujú, alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia. V takom prípade nie je zákonom ustanovená minimálna výška mzdovej kompenzácie pre zamestnávateľa záväzná.

Príklady pracovných pozícií s potenciálnym nárokom na kompenzáciu

• Sanitár na operačných sálach: Manipulácia s pacientmi, čistenie a dezinfekcia operačného stola a zariadenia, kontakt s rizikovými pacientmi (žltačka typu C, HIV pozitívni, MRSA).
• Triedička použitého textilu: Práca v zaprášenom, plesnivom a špinavom prostredí.
• Asfaltér: Vystavenie zdraviu škodlivým faktorom, ako sú chemické látky (výpary z asfaltu, PAU - polycyklické aromatické uhľovodíky), fyzická záťaž, vibrácie, hluk a práca vo vonkajších podmienkach. Asfaltérske práce spravidla patria medzi rizikové povolania. Rizikovosť sa posudzuje najmä na základe vystavenia zdraviu škodlivým faktorom, ako sú chemické látky (výpary z asfaltu, PAU - polycyklické aromatické uhľovodíky), fyzická záťaž, vibrácie, hluk a práca vo vonkajších podmienkach. O presnom zaradení rozhoduje posudok pracovnej zdravotnej služby. Váš zamestnávateľ je povinný zabezpečiť kategorizáciu prác a oznámiť, ak ide o rizikovú prácu.

Postup pri uplatňovaní nároku na mzdovú kompenzáciu

1. Overenie zaradenia práce do kategórie: Zamestnanec by sa mal informovať u zamestnávateľa, či jeho práca bola zaradená do 3. alebo 4. kategórie rizikovosti. Ak si nie je istý, môže sa obrátiť na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhoduje buď na základe návrhu zamestnávateľa, alebo z vlastného podnetu.
2. Kontrola používania OOPP: Zamestnanec by mal preveriť, či pri výkone svojej práce používa osobné ochranné pracovné prostriedky na zníženie zdravotného rizika.
3. Žiadosť o mzdovú kompenzáciu: Ak sú splnené všetky podmienky, zamestnanec by mal požiadať zamestnávateľa o vyplácanie mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce.

Dôsledky zmeny zaradenia pracovnej pozície z 2. na 3. kategóriu

Zmena kvalifikácie prác z 2. na 3. alebo 4. kategóriu prináša niekoľko dôležitých dôsledkov pre zamestnanca aj zamestnávateľa:

1. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa odseku 8.
2. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku, čiže nie 25 %, ako u zamestnancov v 2. a 3. kategórii.
3. Zamestnancovi v 3. a 4. kategórii patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.
4. Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s DDP (Doplnkové dôchodkové sporenie) do 30 dní odo dňa, keď zamestnanec začal vykonávať prácu zaradenú do 3. alebo 4. kategórie.
5. Nárok zamestnanca na rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu upravuje Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, v ktorom je stanovená povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce zaradené do 3. a 4 kategórie, rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu.

Kto môže vykonávať hodnotenie rizika?

Hodnotenie zdravotných rizík a vypracovanie kategorizácie prác pre 1. a 2. kategóriu môže vykonávať pracovná zdravotná služba, ktorá získala oprávnenie u úradu verejného zdravotníctva. Hodnotenie psychickej záťaže môže vykonávať psychológ, alebo lekár s príslušnou špecializáciou.

Sankcie za nedodržanie povinností

Nedodržanie povinností v oblasti ochrany zdravia pri práci môže viesť k uloženiu pokuty zo strany príslušných orgánov. Výška pokuty sa môže pohybovať od 150 do 20 000 EUR.

Ďalšie dôležité aspekty pracovného práva

Kolektívna zmluva

Kolektívna zmluva, uzatvorená medzi zamestnávateľom a odbormi, bližšie upravuje individuálne a kolektívne právne vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Dnes je už bežnou súčasťou kolektívnych zmlúv, že zamestnanci v 3. a 4. kategórii majú nárok na určité zvýhodnenia.

Dodatková dovolenka

Podľa § 106 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas roka vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, pri ktorých je vystavený škodlivému pôsobeniu chemických a iných škodlivých faktorov práce v takom rozsahu, že to môže vo významnej miere pôsobiť na zdravie zamestnanca, má nárok na dodatkovú dovolenku. Ak zamestnanec vykonáva túto prácu počas celého kalendárneho roka, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.

tags: #narok #na #rizikovy #priplatok #pri #upratovani