Zákonom stanovený pracovný čas zamestnanca v SR je najviac 40 hodín týždenne. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.
Pracovný čas sa rozumie taký časový úsek, v ktorom musíte byť zamestnávateľovi k dispozícii, vykonávať prácu a plniť povinnosti v súlade s vašou pracovnou zmluvou. Dobou odpočinku je časový úsek, ktorý naopak definíciu pracovného času nespĺňa.
Pracovný čas môže byť rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne. O rozvrhnutí je zamestnávateľ povinný informovať, ak to nie je dohodnuté v pracovnej či kolektívnej zmluve. Štandardný pracovný čas na plný úväzok je 40 alebo 37,5 hodiny, teda 8 alebo 7,5 hodiny denne.
Zákonník práce taktiež upravuje nepretržitý denný odpočinok, a to v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín, nepretržitý odpočinok v týždni, a to 2 po sebe nasledujúce dni raz za týždeň, prácu v dňoch pracovného pokoja, prácu v noci a prácu nadčas.
Prestávky na odpočinok a jedenie
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Mladistvému zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako štyri a pol hodiny, je zamestnávateľ povinný poskytnúť prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.
Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a konci zmeny a nezapočítavajú sa do pracovného času. Toto neplatí, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Takáto prestávka sa do pracovného času započítava.
Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ môže vo vnútornom predpise určiť, že už pri šesťhodinovom pracovnom čase poskytne zamestnancom obedovú prestávku.
Počas prestávky v práci na odpočinok a jedenie zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada mzdy. Zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa, s výnimkou dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ani nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku. Ide o čas osobného voľna, počas ktorého dochádza k suspenzácii pracovného záväzku. Zamestnávateľ má povinnosť prestávku v práci poskytnúť, nie iba umožniť a ponechať na zamestnancovi, či ju využije alebo nie.
Kedy sa prestávka započítava do pracovného času?
- Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie. Táto prestávka sa do pracovného času započítava.
- Prestávky poskytované z dôvodov zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci sa započítavajú do pracovného času. Príkladom sú prestávky pre vodičov z povolania po štyroch hodinách vedenia motorového vozidla.
- Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.
Kolektívna zmluva a interné smernice
Zákonník práce výslovne deklaruje, že predmetom úpravy kolektívnej zmluvy má byť výhodnejšia úprava najmä pracovných a mzdových podmienok v porovnaní so zákonom. V opačnom prípade alebo ak kolektívna zmluva odlišne upravuje ustanovenia zákona, ktoré podľa svojej povahy nemožno dohodou meniť, je v tejto časti neplatná. Interná smernica, či pracovný poriadok zamestnávateľa môže stanoviť pracovný čas a prestávky. Ak je však prestávka na obed započítaná do pracovného času, musí to byť v súlade s § 91 ods. 5 Zákonníka práce.
Vysvetlenie pracovného práva | Ako je práca regulovaná
Práca nadčas
Nie je bežné pracovať nadčas a v prípade práce nadčas zamestnancovi patrí okrem mzdy aj mzdové zvýhodnenie. Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich. Zamestnanec môže mať nad rámec bežného pracovného času prácu nadčas maximálne v rozsahu 400 hodín ročne, pričom iba časť mu môže zamestnávateľ nariadiť. Za prácu nadčas sú príplatky 25 % priemerného zárobku daného zamestnanca. Za túto prácu dostane zamestnanec mzdu alebo môže čerpať náhradné voľno.
Novinky v Zákonníku práce od 1.1.2023: Sezónna práca
Dňa 1.1.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 248/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Cieľom zákona je zjednodušenie zamestnávania a zníženie ceny práce, resp. mzdových nákladov zamestnávateľa pri zamestnávaní pracovníkov, ktorí vykonávajú sezónne práce vo vymedzených sektoroch hospodárstva (poľnohospodárstvo, cestovný ruch, potravinárstvo, lesné hospodárstvo).
Novelou sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút sezónnej práce na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Na základe tejto dohody bude možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 520 hodín v kalendárnom roku. Priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania dohody, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. Dohodu možno uzatvoriť najviac na 8 mesiacov.
Fyzická osoba v právnom vzťahu založenom dohodou o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce má zároveň byť zamestnancom na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na to, či uvedená dohoda zakladá fyzickej osobe právo na príjem podľa zákona o sociálnom poistení.
Zároveň sa zavádza nová odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci na účely určenia vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.