Poistné udalosti sú nepríjemnou súčasťou života podnikateľov. Okrem samotnej škody je potrebné riešiť aj otázky spojené s daňou z pridanej hodnoty (DPH). Tento článok poskytuje komplexný pohľad na nárok na odpočet DPH pri poistných udalostiach, pričom zohľadňuje rôzne situácie a aspekty, s ktorými sa podnikatelia môžu stretnúť. Vysvetľuje tiež všeobecné princípy odpočtu DPH a špecifické prípady, kedy nárok na odpočet nevzniká.
Všeobecné princípy odpočtu DPH
Základným princípom DPH je, že platiteľ dane má právo na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré použije na svoje zdaniteľné činnosti. Toto právo je zakotvené v § 49 zákona o DPH.
Podmienky pre odpočet DPH
Pre uplatnenie odpočtu DPH musia byť splnené nasledovné podmienky:
- Platiteľ dane: Právo na odpočet DPH si môže uplatniť len platiteľ dane.
- Použitie na zdaniteľné plnenia: Tovar alebo služba musia byť použité na účely zdaniteľných plnení platiteľa dane.
- Daňová povinnosť: Musí vzniknúť daňová povinnosť buď dodávateľovi tovaru alebo služby, alebo samotnému platiteľovi dane.
- Doklad: Platiteľ dane musí mať faktúru alebo iný doklad o predaji, ktorý spĺňa náležitosti stanovené zákonom o DPH.
Základnou podmienkou pre vznik práva na odpočítanie dane je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť buď dodávateľovi tovaru alebo služby alebo samotnému platiteľovi dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2, 3, 7, 9 až 12 zákona o DPH príjemca plnenia alebo uplatnená platiteľom resp. zaplatená colnému úradu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Deň vzniku práva na odpočítanie dane je totožný s dňom vzniku daňovej povinnosti.
Kedy nevzniká právo na odpočet DPH
Zákon o DPH stanovuje aj prípady, kedy platiteľ dane nemá nárok na odpočet DPH. Ide najmä o:
- Tovar a služby na pohostenie a zábavu: Platiteľ dane nemôže odpočítať daň pri kúpe tovarov a služieb za účelom pohostenia a zábavy.
- Dodanie investičného zlata oslobodeného od dane: Daň nemôže odpočítať z tovarov a služieb, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6 zákona o DPH, pri ktorých právo na odpočítanie dane má.
- Prechodné položky: Ak platiteľ dane prijme v mene a na účet inej osoby tovar alebo službu, nemôže si odpočítať daň a pri ich preúčtovaní neuplatňuje daň.
DPH a poistné plnenie: špecifické situácie
Pri poistných udalostiach je potrebné rozlišovať niekoľko situácií, ktoré majú vplyv na nárok na odpočet DPH.
Poistné plnenie ako náhrada škody
Ak poistné plnenie slúži ako náhrada škody, ktorú platiteľ dane utrpel, a teda nie je protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie je vzhľadom na jej povahu predmetom DPH. Môže ísť napríklad o odškodnenie za odstúpenie od zmluvy ešte pred samotnou realizáciou transakcie, náhrada za poškodenie tovaru, a pod. Ak by v takomto prípade platiteľ dane neoprávnene uviedol DPH na faktúre, ktorou požaduje náhradu škody, jej príjemcovi nevznikne právo na odpočítanie dane.
Oprava poškodeného majetku
Samotné odstránenie poškodenia (napr. oprava tovaru) predstavuje z hľadiska DPH dodanie služby, a teda podlieha dani. Ak je dodávateľ služby platiteľ dane, vyhotoví faktúru za opravu s DPH.
Poistná udalosť v autobazáre: špecifický príklad
Uvedieme si príklad právnickej osoby, platcu DPH, ktorá prevádzkuje autobazár. V rámci svojej činnosti predáva ojazdené motorové vozidlá, ktoré si nakúpil ako zásoby a tiež má tržby zo sprostredkovania predaja motorových vozidiel na základe zmlúv o sprostredkovaní. V autobazáre nastala poistná udalosť (živelná pohroma - krupobitie). V deň poistnej udalosti boli poškodené autá, jednak vo vlastníctve autobazáru, t. j. majetok a zásoby, ale aj vozidlá súkromných osôb, ktoré boli v priestoroch autobazáru prevzaté na predaj na základe zmluvy o sprostredkovaní predaja.
V tomto prípade je potrebné rozlišovať, či sa jedná o vozidlá autobazáru (zásoby), alebo o vozidlá, ktoré sú v autobazáre len na sprostredkovanie predaja. V prvom prípade, ak autobazár dostane poistné plnenie za poškodené vozidlá, ktoré sú jeho majetkom, a toto plnenie použije na opravu týchto vozidiel, má nárok na odpočet DPH z faktúry za opravu.
DPH pri poistnej udalosti prenajatého majetku
Obchodná spoločnosť (platiteľ DPH) prevádzkuje svoju činnosť v prenajatých priestoroch. V prenájme má celý objekt - nehnuteľný majetok (budovu, výrobné haly, sklady, oplotenie, plochu - pozemok). Tento nehnuteľný majetok, ktorý má v nájme, si uvedená firma poistila. V lete došlo k poveternostnej udalosti (veternej smršti), kde uvedený majetok bol značne poškodený. Poškodená bola strecha a fasáda budovy, strecha skladu, vyvrátené oplotenie pozemku. Po obhliadke škody poisťovňou, udelila súhlas na opravu uvedeného nehnuteľného majetku. Opravu vykonáva objednanými firmami a sčasti vo vlastnej réžii. Po oprave škody sa majú doklady doložiť poisťovni na preplatenie náhrady škody poistnej udalosti. Z poistnej udalosti si firma uplatní poistné plnenie, ktoré je príjmom ovplyvňujúcim základ dane.
V tomto prípade, ak spoločnosť (platiteľ DPH) vynaložila náklady na opravu poškodeného prenajatého majetku a má za tieto opravy faktúry s DPH, môže si uplatniť odpočet DPH, pokiaľ je oprava určená na účely jej zdaniteľných plnení. Poistné plnenie, ktoré dostane od poisťovne, je príjmom ovplyvňujúcim základ dane, ale samotné poistné plnenie nie je predmetom DPH. DPH je relevantná len pri nákupe služieb a tovarov súvisiacich s opravou.
Čo je potrebné vedieť pri poistnom plnení od poisťovne?
Ak sa vám stane škodová udalosť a musíte riešiť s poisťovňou náhradu škody, je dôležité vedieť a poznať niekoľko vecí, aby ste neboli prekvapení, ak príde ku kráteniu poistného plnenia alebo k jeho zamietnutiu.
Amortizácia
S amortizáciou sa v praxi najčastejšie stretnete pri poistení vozidla. Ide o akési technické zhodnotenie, ktoré niektoré poisťovne odpočítavajú od výšky poistného plnenia. Nový diel môže podľa nich totiž zvýšiť hodnotu vozidla, ak prichádza k výmene, napr. pri poistnej udalosti staršieho vozidla. Dôležité je preto si pri uzatváraní zmluvy alebo pri jej kontrole pozrieť, ako poisťovňa v rámci tejto skutočnosti postupuje a či amortizáciu uplatňuje alebo nie.
Súvislosť škôd s poistnou udalosťou
Ak máte na aute už dlhšie drobné škrabance či poškodenia a spoliehate sa na to, že vám ich poisťovňa pri aktuálnej poistnej udalosti preplatí, nemusí to tak byť. Pri obhliadke vozidla síce tieto môžu byť uvedené ako poškodenia, poisťovňa však následným šetrením v konečnom dôsledku uzná len tie, ktoré sú v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Zároveň platí, že jedna škoda je v jednom okamihu jednou poistnou udalosťou.
Obhliadka škody
Po nahlásení poistnej udalosti v poisťovni nasleduje dohoda termínu obhliadky. V rámci nej prichádza obhliadkar, zisťuje a dokumentuje rozsah poškodenia, ako aj posudzuje, či ide o oprávnený nárok poškodeného. Následne vypracuje zápis o obhliadke, kde vyčísli predpokladanú výšku poistného plnenia a určí sa spôsob likvidácie škodovej udalosti. Kópia tohto dokumentu ostáva poškodenému. Nikdy nedávajte do servisu na opravu vozidlo, ak ešte neprebehla obhliadka vozidla (alebo inej veci). Po oprave škôd totiž už nebude možné stanoviť ich rozsah a nepríde k poistnému plneniu zo strany poisťovne. Zápis o obhliadke však nestanovuje finálnu výšku poistného plnenia. Tú určuje až poisťovňa na základe šetrenia poistnej udalosti. Môže sa tak stať, že odhad od obhliadajúceho pracovníka nebude zodpovedať reálne vyplatenej výške. Je to možné v takých prípadoch, ak poisťovňa zistí, že škody nesúvisia s danou poistnou udalosťou alebo nemôžu byť v takej miere akceptované a podobne.
Výnimky z poistenia
V akomkoľvek druhu poistenia platia isté výnimky, ktoré poisťovne neuznávajú ako dôvody pre uplatnenie poistného plnenia. Ide väčšinou o situácie, ktoré si poistený zapríčinil sám, dopomohol k ich vzniku, mohol ich predvídať alebo im predísť. Tie všeobecné sa týkajú najmä poistných udalostí zapríčinených úmyselným konaním, požitím alkoholu alebo iných omamných látok, porušením stanovených pravidiel, účasťou na konfliktoch a podobne. Každá poisťovňa ich určuje vo svojich poistných podmienkach. V závislosti od konkrétneho produktu či poisťovne potom môžu byť aj špecifické. Pri zistení takejto skutočnosti má poisťovňa právo krátiť alebo odmietnuť poistné plnenie v závislosti od podielu na danej udalosti. Vždy sa preto oboznámte s danými výlukami a vyvarujte sa konania, ktoré by vám mohlo spôsobiť zbytočné problémy.
Kompletná dokumentácia a lehoty
Pri škodovej udalosti je potrebné dodržať viacero vecí. Ak si nie ste istí, vždy kontaktujte asistenčnú službu poisťovne. Podmienkou správneho uplatnenia nároku na poistné plnenie je totiž aj kompletná dokumentácia. Dôležité sú pritom aj lehoty, kedy musíte škodu nahlásiť poisťovni. Napríklad pri poistnej udalosti súvisiacej s nehodou na Slovensku je to do 15 dní od jej vzniku, v zahraničí do 30 dní. V prípade poškodenia nehnuteľnosti niektoré poisťovne uvádzajú 15 dní, niektoré nemajú presný termín, ale vyjadrenie: čo najskôr od vzniku udalosti.
Nesprávne údaje pri uzatváraní poistenia
Pri poistnej udalosti a následnom poistnom plnení na to môžete doplatiť. Na základe vstupných údajov je vám totiž vypočítané poistné, ktoré následne platíte. Ak použijete nepravdivé údaje, výpočet poistného nie je správny, a tým pádom celý čas platíte pravdepodobne nižšie poistné. Väčšinou si údajmi sumu klienti znížia, napr. Pri poistnej udalosti a zistení reálneho stavu môže poisťovňa následne krátiť alebo odmietnuť poistné plnenie. Niektoré poisťovne môžu mať aj prísnejšie ustanovenia ohľadom správnosti údajov priamo v poistných podmienkach. Ku kráteniu poistného plnenia môže prísť aj v prípade, ak poisťovni dĺžite nejakú čiastku poistného a zatiaľ ste jej ju nesplatili.
Problematické škodové udalosti
Niekedy prináša život aj také škodové udalosti, ktoré môže poisťovňa vyhodnotiť ako problematické. Ide napríklad o opakujúce sa poškodenia rovnakej veci alebo viacnásobné poistné udalosti. Môže prísť k opakovanému poškodeniu strechy napr. dôsledkom víchrice, čo však nie je možné ovplyvniť. Ak však máte napríklad havarijné poistenie a v rámci určitého obdobia si uplatňujete už tretiu škodovú udalosť, poisťovňa vás môže vyhodnotiť ako rizikového klienta. Buď vám navýši poistné od ďalšieho poistného obdobia, alebo má právo po poslednej škodovej udalosti zrušiť poistnú zmluvu.
Daňové hľadisko mánk a škôd
Medzi výdavky (náklady), ktoré sa považujú za daňové výdavky len za určených podmienok, resp. v ustanovenom rozsahu, patria aj škody a manká. Zostatková cena odpisovaného hmotného alebo nehmotného majetku vyradeného v dôsledku škody sa v zmysle § 19 ods. 3 písm. d) ZDP považuje za daňový výdavok len do výšky prijatej náhrady zahrnutej do základu dane, a to vrátane príjmu z predaja vyradeného majetku. V zmysle § 19 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov škoda vzniknutá v dôsledku živelnej pohromy sa akceptuje v plnom rozsahu.
Účtovanie mánk a škôd
Účtovanie podnikateľov v sústave podvojného účtovníctva je upravené opatrením MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. Na účte 549 - Manká a škody sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku (hmotnom aj nehmotnom), manko nakúpených zásob, ako aj zásob vlastnej výroby. Na tomto účte sa neúčtuje úbytok zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov.
Príklady z praxe
Povodeň a zničenie budovy
Spoločnosť A má sídlo firmy v povodňovom pásme, v dôsledku dlhotrvajúcich dažďov vznikla povodeň a v júli 2014 došlo k narušeniu statiky budovy v takom rozsahu, že oprava už nebola možná. Pri obstaraní nehnuteľnosti, ktorú využíval na podnikanie, si platiteľ dane odpočítal daň v súlade s § 49 - § 51 ZDPH. V tomto prípade sa zostatková cena budovy považuje za daňový výdavok, pretože škoda vznikla v dôsledku živelnej pohromy.
Krádež vŕtačiek
V objektoch firmy C došlo v marci 2014 ku krádeži, ukradnuté boli tri vŕtačky obstarané v apríli roku 2013, každá za cenu 2 400 eur s DPH. Firma C nahlásila krádež na polícii, zlodejov sa nepodarilo vypátrať.
V prípade krádeže majetku, z ktorého si platiteľ dane uplatnil odpočet DPH, môže vzniknúť povinnosť úpravy odpočítanej DPH, ak majetok už nie je použitý na účely zdaniteľných plnení. Presný postup závisí od konkrétnych ustanovení zákona o DPH a doby, počas ktorej bol majetok používaný na podnikateľské účely.
Judikatúra Súdneho dvora EÚ a odpočet DPH
Súdny dvor EÚ vo veci C-289/22 (ATS, Maďarsko) potvrdil základné pravidlá výkladu práva na odpočet DPH. V uznesení zdôraznil, že daňové orgány nemôžu automaticky odoprieť odpočet len na základe formálnych porušení vnútroštátnych predpisov alebo kvôli zvolenej daňovo výhodnej forme podnikania, ak nie je preukázaná čisto umelá transakcia bez hospodárskej reality. Právo na odpočet môže byť zamietnuté len vtedy, ak daňový úrad preukáže dvojitú podmienku: že došlo k podvodu a že platiteľ o tom vedel alebo vedieť mal. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom úrade a len objektívne dôkazy, nie domnienky, môžu postačovať na zamietnutie odpočtu.
V judikatúre Súdneho dvora EÚ je opakovane zdôrazňované, že uplatnenie práva na odpočítanie DPH nesmie byť striktne viazané len na formálne náležitosti faktúry. V rozsudku vo veci Senatex GmbH (C-518/14) Súdny dvor konštatoval, že právo na odpočítanie DPH nemožno odoprieť len z dôvodu formálnych nedostatkov faktúry, pokiaľ sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky - teda tovar alebo služba boli skutočne dodané a daňová povinnosť vznikla. Podobne vo veci Kemwater ProChemie (C-154/20) súd uviedol, že daňovník nemôže prísť o právo na odpočítanie dane len preto, že dodávateľ nesplnil svoju povinnosť vystaviť faktúru správne alebo včas. Dôležité je, aby príjemca konal v dobrej viere a mal dôkaz o reálnom dodaní tovaru alebo služby. Z toho vyplýva, že hoci je faktúra významným prvkom v procese uplatnenia odpočtu dane, jej existencia alebo formálna správnosť nemôže byť jedinou a nevyhnutnou podmienkou, ak sú splnené materiálne kritériá podľa smernice o DPH.