V živote každého zamestnanca nastane moment, keď sa pracovný pomer končí. Či už je to z dôvodu odchodu do dôchodku, organizačných zmien u zamestnávateľa, alebo iných okolností, je dôležité poznať svoje nároky, najmä ak pracujete na skrátený úväzok. Tento článok podrobne rozoberá podmienky nároku na odchodné a odstupné, ich výpočet, a ako sa uplatňujú pri polovičnom úväzku, a tiež sa venuje problematike skráteného úväzku všeobecne.
Čo je polovičný úväzok a aké má výhody?
Polovičný úväzok (alebo kratší pracovný čas) je forma pracovného pomeru, pri ktorej je dohodnutý týždenný pracovný čas kratší ako štandardný (zvyčajne 40 hodín). Polovičný úväzok je presne polovica, t.j. 20 hodín týždenne. Zákonník práce (§ 49) umožňuje dohodnúť kratší pracovný čas (napr. 30, 20, 10 hodín týždenne). Polovičný (20 hod.) je len najbežnejší príklad.
Najväčšou výhodou práce na skrátený úväzok je, že máte kratšiu pracovnú dobu, avšak zostávajú všetky zamestnanecké výhody a benefity ako aj sociálne výhody. Okrem toho môžete mať kľudne dve práce súčasne u rôznych zamestnávateľov, napríklad, ak pracujete z domu a zároveň ste zamestnanec na skrátenom úväzku. Práca na skrátený úväzok je nástroj flexibility, ktorý umožňuje zamestnať špecialistu, ktorého nepotrebujete na 8 hodín denne (napr. účtovníčku na 10 hod./týždeň). Skrátený či polovičný úväzok využívajú často najmä študenti, absolventi či mamičky na materskej, ktorí častokrát majú okrem práce aj iné povinnosti.
Podstatnou nevýhodou práce na polovičný úväzok je mzda len za toľko hodín, koľko odpracujete, ktorá je vypočítaná podľa odpracovaných hodín, ktoré sú výrazne nižšie ako v práci na celý úväzok. Ak ste samoživiteľom, môže byť iba jedna práca na polovičný úväzok nedostačujúca na pokrytie všetkých vašich nákladov. Ak vás láka práca na skrátený úväzok, vyberajte uvážlivo a vždy si to dobre premyslite.
Nároky zamestnanca na polovičný úväzok
- Mzda: Patrí mu mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu času.
- Dovolenka: Nárok na dovolenku sa nekráti. Má nárok na plné 4 (alebo 5) týždňov, ale náhrada mzdy za 1 deň dovolenky zodpovedá jeho krátkemu úväzku (napr. 4 hodinám). Chyba je krátiť takémuto zamestnancovi nárok na dovolenku (napr. dať mu len 2,5 týždňa). Má nárok na 5 týždňov, ale jeden jeho „deň“ dovolenky je kratší (napr. 4 hodiny).
- Odvody a dane: Platia sa normálne z dosiahnutej hrubej mzdy. V praxi to znamená, že z výplaty odíde rovnaké percento zo zarobenej mzdy ako v práci na celý úväzok.
- Výpovedná doba a odstupné: Kratší úväzok je plnohodnotný pracovný pomer (TPP). Máte nárok na dovolenku, stravné, platí pre vás výpovedná doba aj odstupné. Dĺžka úväzku nemá vplyv na dĺžku výpovednej doby. Na tú má vplyv len dĺžka trvania pracovného pomeru, dôvod výpovede a to, kto podáva výpoveď.
Odstupné: Kompenzácia za stratu zamestnania
Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Podmienky poskytnutia odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Právny nárok na odstupné má zamestnanec, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru. Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce.
Odstupné - Právo s Patrikom #2 (ZÁZNAM zo živého vysielania)
Kedy vzniká nárok na odstupné?
Nárok na odstupné vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce. Tieto dôvody sú napríklad:
- Zamestnanec sa stal nadbytočným z dôvodu organizačných zmien.
- Zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, prípadne dosiahol na pracovisku najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Ak pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, ktoré taxatívne vymenúva Zákonník práce a sú splnené aj ostatné zákonné podmienky, zamestnávateľ vyplatí odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. To znamená, že odstupné je spravidla vyplatené zamestnancovi spolu s „poslednou“ mzdou za posledný mesiac trvania pracovného pomeru.
Výška odstupného
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Nárok na odstupné zamestnancovi vznikne iba v prípade, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou, v oboch prípadoch iba z dôvodov výslovne uvedených v ust. § 76 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce. Skutočnosť, že ste mali dohodnutý kratší pracovný čas, nemá vplyv na vznik nároku na odstupné, ale ovplyvnil by iba výšku odstupného, pretože pri jeho výpočte sa vychádza z priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Ak by ste po určitom čase pracovali na polovičný úväzok a došlo by k ukončeniu pracovného pomeru, odstupné by sa vypočítavalo z výšky platu na polovičnom úväzku. Ak ale v čase ukončenia pracovného pomeru dochádza k výpočtu z priemerného predpokladaného zárobku, čo je samozrejme raz toľko, je dôležité zvážiť načasovanie zmien.
Odchodné: Odmena za kariéru
Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Podmienky poskytnutia odchodného sú upravené v ustanoveniach § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Právny nárok na odchodné má zamestnanec, ktorý vykonával zárobkovú činnosť na základe pracovného pomeru; nárok na odchodné tak nevzniká zamestnancom, ktorí vykonávali a končia zárobkovú činnosť na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Kedy vzniká nárok na odchodné?
V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%). (stačí vznik nároku)
- Zamestnanec požiadal o starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po skončení pracovného pomeru.
V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Ak máte viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr, ak už predtým skončíte iný pracovný pomer.
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Výška odchodného
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Pri odchodnom sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce, t. j. technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa vášho týždenného pracovného času (§ 134 ods. 4 ZP).
Súbeh odstupného a odchodného
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnanec má nárok na odchodné aj odstupné súčasne, ak splní podmienky pre oba nároky. Napríklad, ak zamestnávateľ končí svoju činnosť a zaniká a zamestnávateľ ukončí so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024, a zamestnanec zároveň splní podmienky pre odchodné (prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a požiadal o poskytnutie starobného dôchodku pred skončením pracovného pomeru), vzniká mu nárok na odstupné a odchodné súčasne.
Zdanenie a odvody
Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z.