Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. V tomto článku sa pozrieme na to, ako to je s nárokom na tieto peňažné kompenzácie a v akej výške vám prináležia.
Odchodné: Odmena za kariéru
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. Je to peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok.
Podmienky nároku na odchodné
V Zákonníku práce (§ 76a) nájdeme dve hlavné situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%). Postačuje len vznik nároku, s výnimkou predčasného starobného dôchodku, kde je potrebné aj jeho reálne priznanie zo strany Sociálnej poisťovne.
- Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.
Nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa a len pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok.
Výška odchodného
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy.
Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné?
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné, ak sa pracovný pomer skončil okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Odstupné: Kompenzácia pri ukončení pracovného pomeru
Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce.
Dôvody vzniku nároku na odstupné
Nárok na odstupné vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sú špecifikované v § 63 Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patria napríklad:
- Zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti.
- Premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti.
- Ak sa zamestnanec stane nadbytočným v dôsledku organizačných zmien.
- Zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, choroby z povolania alebo ohrozenia touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu (ak nebol úraz spôsobený zavinením zamestnanca).
- Zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Nárok na odstupné má zamestnanec pri ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) Zákonníka práce.
Výška odstupného
Výška odstupného závisí od počtu rokov, ktoré zamestnanec u zamestnávateľa odpracoval. Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného. Znamená to, že môže byť vyplatené aj vo vyššej sume, no nie v nižšej.
| Dĺžka pracovného pomeru | Výška odstupného (najmenej) |
|---|---|
| Menej ako 2 roky | Žiadne |
| Najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov | Jednomesačný priemerný zárobok |
| Najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov | Dvojmesačný priemerný zárobok |
| Najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov | Trojmesačný priemerný zárobok |
| Najmenej 20 rokov | Štvormesačný priemerný zárobok |
Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Súbežný nárok na odstupné a odchodné
Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j., vybranej skupine zamestnancov patrí pri skončení pracovného pomeru nielen odstupné, ale aj odchodné.
Príklad
Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a požiadal o starobný dôchodok, pokračoval v práci. Zamestnávateľ končí svoju činnosť a ruší sa. Zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov ku dňu 31. 10. 2024. Zamestnanec pracoval u zamestnávateľa 15 rokov. V takomto prípade má zamestnanec nárok na odstupné vo výške 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 76 ods. 1 písm. c) ZP a odchodné najmenej vo výške jedného mesačného priemerného zárobku podľa § 76a ods. 1 ZP.
Zdanenie a odvody
Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Sú zdanené daňou z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo).
tags: #narok #na #odchodne #ma #zamestnanec