Podmienky nároku na nemocenské pri práceneschopnosti a odpracovaní menej ako 90 dní

Dočasná práceneschopnosť (PN) predstavuje obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu, iného všeobecného ochorenia alebo z dôvodu karanténneho opatrenia. PN potvrdzuje ošetrujúci lekár, a to buď elektronicky (ePN), alebo na papierovom tlačive.

Dĺžku trvania práceneschopnosti stanovuje ošetrujúci lekár podľa zdravotného stavu pacienta. Ošetrujúcim lekárom môže byť iba všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo alebo lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti. Od 1. januára 2024 je vystavovanie ePN povinné pre všetkých oprávnených lekárov vrátane všeobecných lekárov, dorastových lekárov, ambulantných špecialistov a nemocničných špecialistov.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky

Počas PN má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie. V závislosti od trvania PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa (prvých desať dní PN) a nemocenské hradené Sociálnou poisťovňou (od jedenásteho dňa PN). Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sú uznané za dočasne práceneschopné na výkon činnosti zamestnanca.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

• Vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 kalendárnych dní PN.
• Od 1. do 3. dňa PN vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca.
• Od 4. do 10. dňa PN vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Kolektívna zmluva môže upraviť nárok na vyššiu náhradu príjmu (napríklad 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).

Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne

• Vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN, najdlhšie do 52. týždňa.
• Výška nemocenského je 55 % z denného vymeriavacieho základu.
• Povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa PN. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Ako si uplatniť nárok na náhradu práceneschopnosti

Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdá zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.

Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie, alebo prihlásením sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Zamestnávateľovi oznamuje údaje o ePN zamestnanca Sociálna poisťovňa cez eSlužby. V časti ePN si zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o zamestnancovi, aby mu mohol vyplatiť náhradu príjmu počas jeho dočasnej PN. Zamestnávateľ by mal čo najskôr (ak predpokladá, že PN môže trvať viac ako 10 dní) oznámiť:

• číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti,
• poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN,
• obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).

Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Denný vymeriavací základ (DVZ) a jeho výpočet

Denný vymeriavací základ (DVZ) je kľúčový pre výpočet náhrady príjmu a nemocenských dávok. Vypočíta sa ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Je stanovená aj jeho maximálna hodnota, ktorá sa vypočíta z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Určenie rozhodujúceho obdobia

Rozhodujúce obdobie je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. referenčné obdobie).

1. Kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku PN.
2. Ak povinné nemocenské poistenie začalo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka alebo v aktuálnom kalendárnom roku a zamestnanec platil nemocenské poistenie aspoň 90 dní pred dňom vzniku nároku na náhradu príjmu, rozhodujúce obdobie sa posudzuje ako obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom PN vznikla.
3. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 kalendárnych dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.
4. Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa skončenia nemocenského poistenia (t.j. do dňa ukončenia pracovného pomeru).

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia. Dni, kedy mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), sa odpočítajú z celkového počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenského

Príklad 1: Nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022 do 28.2.2023, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní.

DVZ = (950 * 5) / 151 = 31,456953 EUR.

• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 31,456953 * 25 % = 7,8642 EUR/deň.
• Zamestnanec dostane od 4. do 10. dňa PN: 31,456953 * 55 % = 17,3013 EUR/deň.
• Od 11. do 14. dňa PN vypláca Sociálna poisťovňa: 31,456953 * 55 % = 17,3013 EUR/deň.

Príklad 2: PN v ochrannej lehote s poistením menej ako 90 dní

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10. januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní.Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022 do 9.1.2023, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 101 dní.

DVZ = (950 * 3) / 101 = 28,217821 EUR.

• Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 28,217821 * 25 % = 7,0544 EUR/deň.
• Zamestnanec dostane od 4. do 10. dňa PN: 28,217821 * 55 % = 15,5198 EUR/deň.
• Od 11. do 14. dňa PN vypláca Sociálna poisťovňa: 28,217821 * 55 % = 15,5198 EUR/deň.

PN a odpracovaný čas v praxi: Riešenie konkrétnych situácií

Častou otázkou je, ako postupovať v situáciách, keď zamestnanec odpracuje len časť zmeny a následne sa stane práceneschopným. Legislatíva v tomto smere nie je vždy jednoznačná a v praxi sa vyskytujú rôzne interpretácie.

Pracovný úraz po odpracovaní časti zmeny

Ak sa zamestnancovi stane pracovný úraz po odpracovaní časti zmeny, je potrebné rozlišovať medzi zaplatením odpracovaného času a nárokom na náhradu príjmu za zvyšok dňa.

• Podľa niektorých interpretácií, ak má zamestnanec v deň PN nejaký vymeriavací základ (hoci len za 1 hodinu), už mu neprináleží na tento deň náhrada mzdy pri PN. To znamená, že ak sa zamestnancovi stane pracovný úraz po 1 odpracovanej hodine, v ten deň stratí nárok na náhradu príjmu za zvyšných 7 hodín.
• Iný pohľad na vec hovorí, že zamestnancovi sa zaplatí odpracovaný čas a náhrada príjmu sa začne vyplácať až od druhého dňa PN. V takomto prípade sa mu vyplatí len 9 dní náhrady.
• Neodpracovaná časť dňa (napríklad 7 hodín) sa môže riešiť pomocou plateného voľna.
• V niektorých prípadoch Sociálna poisťovňa opravuje dátum začatia PN, ak lekár vystavil PN v deň, keď sa stal úraz. V takomto prípade sa náhrada príjmu vypláca až od nasledujúceho dňa.

Je dôležité si uvedomiť, že prístup k riešeniu tejto situácie sa môže líšiť v závislosti od konkrétnej pobočky Sociálnej poisťovne a jej interpretácie zákona.

Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky.

Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení pracovného pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu a povinnosti zamestnanca

Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, ktorý určil lekár. Porušenie liečebného režimu sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Vplyv PN na ďalšie nároky zamestnanca

PN môže mať vplyv aj na ďalšie nároky zamestnanca, ako napríklad nárok na dovolenku alebo výpovednú dobu.

Dovolenka počas PN

Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer počas PN, má nárok na vyplatenie zostatkovej dovolenky.

Výpovedná doba počas PN

Ak je zamestnanec PN počas výpovednej doby, táto mu plynie normálne ďalej.

tags: #narok #na #nemocenske #pri #odpracovani #menej