Spáchanie trestného činu okrem iného so sebou prináša aj riešenie otázky existencie a náhrady spôsobenej škody. Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len „Tr. zák.“) na účely trestného konania priamo definuje škodu ako „ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho inú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.“
Kto je poškodený a aké má práva?
V tejto súvislosti nadobúda v trestnom konaní osobitné postavenie osoba poškodeného ako subjekt trestného konania. V prvom rade je však potrebné poznamenať, že rovnako ako škodu, tak aj osobu poškodeného zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len „Tr. por.“) presne vymedzuje ako „osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.“ Poškodeným v zmysle uvedeného môže byť tak fyzická osoba, právnická osoba, resp. štát. Zákon priznáva poškodenému ako subjektu trestného konania viacero procesných práv a povinností.
Podľa § 46 ods. 1 Tr. por. poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody. Poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného.
Orgán činný v trestnom konaní je povinný pri prvom kontakte s poškodeným poskytnúť mu v písomnej forme informácie o jeho právach v trestnom konaní a o organizáciách na pomoc poškodeným vrátane služieb nimi poskytovaných. Zároveň orgán činný v trestnom konaní a súd sú povinní poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Uplatnenie nároku na náhradu škody - Adhézne konanie
Jedným z práv poškodeného je aj právo uplatniť si nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania a zároveň je v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.
Kačmár, Szalay: Autokrati dostali signál, že to nemajú isté
Podmienky riadneho a včasného uplatnenia nároku
Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené zákonné podmienky a to v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Tr. por. tak musí poškodený urobiť riadne a včas. O náhrade škody sa v trestnom konaní teda nerozhoduje automaticky, ale poškodený si musí tento nárok osobitne uplatniť.
Včasné uplatnenie: Za včasné uplatnenie nároku na náhradu škody sa považuje uplatnenie nároku najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, čo znamená, že je tak potrebné vykonať v zásade do záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu. Trestný poriadok neustanovuje, odkedy je možné tento nárok uplatniť. Možno však práve s prihliadnutím na ustanovenie § 62 ods. 2 Tr. por. usúdiť, že tak možno vykonať pri podaní ústneho trestného oznámenia poškodeným. Ak poškodený nepodáva trestné oznámenie ústne, ale písomne a v podaní si škodu neuplatnil alebo nie je oznamovateľom, môže tento nárok uplatniť napr. do zápisnice pri jeho výsluchu, prípadne samostatným písomným podaním do vyšetrovacieho spisu.
Riadne uplatnenie: K včasnosti uplatnenia nároku na náhradu škody pristupuje podmienka riadneho uplatnenia nároku, a teda v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Tr. por. z návrhu, ktorým si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške si nárok uplatňuje. Poškodený je povinný označiť dôvod, ktorý zakladá nárok na náhradu škody, čo znamená, že je povinný uviesť, že trestným činom, ktorý je predmetom trestného konania a pre spáchanie ktorého je obvinený stíhaný mu bola spôsobená konkrétna škoda a zároveň žiada, aby o jeho nároku na náhradu škody bolo rozhodnuté v adhéznom konaní.
Zákon však požaduje, aby poškodený uviedol aj výšku uplatneného nároku na náhradu škody, ktorou je následne súd pri rozhodovaní viazaný. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že pre splnenie tejto podmienky postačuje, aby poškodený uviedol aspoň minimálnu výšku spôsobenej škody, resp. uviedol údaje, z ktorých je výška nároku na náhradu škody zrejmá. Ideálne však je, ak k návrhu o náhradu škody pripojí poškodený všetky doklady podrobne preukazujúce vyčíslenú škodu, napr. znalecké posudky, faktúry alebo iné účtovné doklady.
Preukazovanie nároku a viazanosť súdu
Ako svoj nárok poškodený preukáže, je predovšetkým závislé od povahy spôsobenej škody. V rámci vyšetrovania je potrebné predložiť dôkazy, ktoré preukazujú odôvodnenosť nároku na náhradu škody a dá sa od nich spoľahlivo odvodiť výška vzniknutej škody. Zároveň považujeme za dôležité upozorniť, že nárok je potrebné za dodržania vyššie uvedených podmienok uplatniť v trestnom konaní voči konkrétnemu obvinenému, inak súd nemôže o nároku na náhradu škody rozhodnúť v adhéznom konaní. Ak je obvinených, ktorí škodu spôsobili viac, je nutné si nárok uplatniť voči každému z nich.
Súd na základe vykonaného dokazovania v konaní pred súdom pri viazanosti výškou uplatneného nároku môže v odsudzujúcom rozsudku uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť škodu. Ak súd prizná nárok len sčasti, odkáže poškodeného so zvyškom nároku na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. por. na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Z doteraz uvedeného vyplýva, že včasné a riadne uplatnenie nároku na náhradu škody umožňuje poškodenému, aby v rámci adhézneho konania dosiahol priznanie nároku na náhradu škody. Naplnenie týchto podmienok je dôležité aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súd je v zásade viazaný výškou uplatneného nároku. Na základe načrtnutých skutočností možno zdôrazniť, že ak sú splnené podmienky na rozhodnutie o nároku na náhradu škody, je súd povinný o náhrade škody rozhodnúť. Z toho vyplýva, že súd nemôže riadne uplatnený nárok na náhradu škody odmietnuť, ale musí o ňom rozhodnúť.
Premlčacia lehota a jej zastavenie
V nadväznosti na vyššie uvedené je dôležité s poukazom na konštantnú judikatúru poznamenať, že ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje.
Na druhej strane samotné neuplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní v súlade so zákonom ešte neznamená, že poškodený stráca akúkoľvek možnosť ako sa svojho nároku domáhať. V takomto prípade môže poškodený do uplynutia príslušnej premlčacej doby uplatniť svoj nárok v občianskom súdnom konaní, prípadne pred iným príslušným orgánom. Nárok si môžete rovnako uplatniť aj v prípade, ak trestný súd zbavil obžalovaného viny, resp. najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.
Špecifiká náhrady škody pri daňových trestných činoch
V rámci rozhodovacej činnosti súdov existuje veľa trestných vecí, keď súdy rozhodujú o obžalobe prokurátora na fyzickú osobu pre rôzne daňové trestné činy, ako napríklad trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr. zák., trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zák., alebo trestného činu daňového podvodu podľa § 277a Tr. zák.
Podľa názoru odborníkov v takýchto veciach nie sú splnené zákonné podmienky pre postup prvostupňového súdu podľa § 288 ods. 1 Tr. por. - odkázanie poškodeného Finančné riaditeľstvo SR s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Zároveň zastávajú názor, že v uvedenom prípade nie sú splnené zákonné podmienky ani pre rozhodnutie súdu podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
Rozdiely medzi fyzickou a právnickou osobou
V treťom rade je pre súd dôležité skúmať, či vôbec má poškodený v týchto daňových veciach zákonný nárok uplatniť si nárok na náhradu škody v prípravnom konaní proti obvinenému a neskôr na hlavnom pojednávaní proti obžalovanému, keď nie je obvinená, obžalovaná právnická osoba. Je potrebné totiž rozlišovať medzi fyzickou osobou, ktorá je stíhaná, obžalovaná a právnickou osobou, voči ktorej má poškodený nárok na plnenie daňovej povinnosti.
Ak je obvinený, obžalovaný fyzickou osobou a dlžníkom je právnická osoba v takejto daňovej veci, tak potom poškodený (podľa novely Trestného zákona) nemá podľa zákona nárok na náhradu škody proti obvinenému - fyzickej osobe. Ak nemá poškodený nárok na náhradu škody voči takejto obvinenej fyzickej osobe, tak potom si tento nárok voči tejto obvinenej osobe ani nemôže uplatňovať podľa § 46 ods. 3 Tr. por.
Z toho vyplýva, že nie je správne a zákonné, aby sa fyzickej osobe ukladala v rámci trestného konania povinnosť uhradiť škodu - teda dlžnú daňovú povinnosť za právnickú osobu, pretože dlh právnickej osoby nie je dlhom osoby, konajúcej za právnickú osobu. Takýto záver vyplýva napr. aj z rozhodnutia NS SR. V prípade dane z pridanej hodnoty ide o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. Daňovým subjektom, ktorý má vlastnú daňovú povinnosť a má platiť daň, je právnická osoba (obchodná spoločnosť).
Ak totiž zdaniteľnou osobou a platiteľom DPH pri trestnom čine neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zák. alebo nezaplatenia dane podľa § 278 Tr. zák. je právnická osoba a trestná zodpovednosť páchateľa ako jej konateľa sa odvodzuje od ustanovenia § 128 ods. 8 Tr. zák., tak i v prípade, že táto fyzická osoba nesplnením povinnosti zaplatiť DPH, vyplývajúcej zo zákona pre právnickú osobu naplní skutkovú podstatu niektorého z uvedených trestných činov, nemožno z toho vyvodiť aj záver, že uvedená zákonná povinnosť právnickej osoby sa stala povinnosťou alebo osobným záväzkom. Ak by si napriek tomu poškodený uplatnil takýto nárok, tak potom by mal súd po otvorení hlavného pojednávania rozhodnúť o nepripustené takéhoto poškodeného s nárokom na náhradu škody na hlavné pojednávanie podľa § 256 ods. 3 Tr. por.
Verejnoprávna povaha daňových nárokov
V súvislosti s adhéznym konaním, ktoré je súčasťou trestného konania, poukazujeme a pripomíname, že predmetom odkázania s nárokom na civilný proces by mali byť len súkromnoprávne nároky, ktoré vznikajú zo súkromnoprávnych vzťahov. To znamená, že súd môže odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody len v tom prípade, ak takýto nárok môže prejednať a rozhodnúť súd v civilnom konaní, to znamená, že malo by ísť o nárok, ktorý by inak podliehal právomoci súdu v zmysle civilných kódexov.
Ak sa však jedná o nárok poškodeného, ktorý vyplýva z verejnoprávnych vzťahov (napr. zo vzťahov upravených daňovými normami), tak ide o nárok, ktorý nespadá do právomoci civilného súdu, pretože takéto nároky sa prejednávajú a rozhodujú v správnom konaní pred príslušným správnym orgánom (napr. Finančným riaditeľstvom SR). Zároveň však súd nemôže ani odkázať poškodeného podľa § 288 ods. 1 Tr. por. na občianske súdne konanie.
V súvislosti s daňovým vzťahom medzi daňovým subjektom a štátom je potrebné uviesť, že ide o súčasť finančnoprávnych vzťahov, ktoré sú upravené finančnoprávnymi normami majetkového charakteru a mocenskej povahy, vznikajúce vo sfére finančnej činnosti štátu (resp. obce alebo VÚC).
V prípade škody ako takej, ktorá vzniká štátu pri daňových trestných činoch po zmene právnej úpravy je tak zrejmé, že podkladom na jej vznik sú práve daňovoprávne vzťahy medzi štátom (zastúpeným správcom dane) a iným subjektom, ktoré vznikli v prostredí verejného práva a o ktorých spravidla rozhoduje správny orgán (správca dane). Až právoplatné rozhodnutie správcu dane možno napadnúť v konaní pred súdom v rámci správneho súdnictva. V nadväznosti na to poukazujeme aj na zjednocujúce stanovisko NS SR sp. zn. Tpj 39-60 zo dňa 29.11.2017, z ktorého o.i. vyplýva, že majetkové nároky štátu, vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch daní, o ktorých vo svojej pôsobnosti prvotne rozhoduje príslušný správny orgán postupom podľa Daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov), vrátane nároku, ktorý vyplýva z daňovníkom neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, majú administratívnoprávnu povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z. v znení zákona č. 88/2017 Z. z.), pričom súd o ich priznaní nerozhoduje v konaní podľa Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. Aj keď je toto stanovisko z roku 2017, tak je aktuálne pri rozhodovaní o nároku poškodeného o.i.
Dopady novely Trestného zákona
Zákonom č. 40/2024 bol novelizovaný zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov, a to konkrétne ustanovenie § 124 Tr. zák. Ak však skrátená, neodvedená alebo nezaplatená daň, clo alebo poistné, neoprávnene vrátená daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň nebola škodou podľa Trestného zákona, úč. do 6.8.2024, to znamená v čase prípravného konania, tak potom si poškodený v priebehu tohto konania nemohol uplatniť zákonným spôsobom nárok na náhradu škody. Ak si poškodený nemohol zákonným spôsobom uplatniť nárok na náhradu škody v prípravnom konaní, tak logicky si nemohol tento nárok uplatniť ani na hlavnom pojednávaní. Zákonným spôsobom uplatnený nárok v prípravnom konaní je totiž nevyhnutnou podmienkou na zákonné uplatnenie na hlavnom pojednávaní a pripustenie poškodeného s týmto nárokom na hlavné pojednávanie.
Ak by si tento nárok na hlavnom pojednávaní uplatnil poškodený už v čase po účinnosti novely Trestného zákona od 6.8.2024, tak rozhodovaniu o tomto nároku by aj tak bránila vyššie uvedená skutočnosť, t.j. nemožnosť zákonného uplatnenia nároku na náhradu škody poškodeným do účinnosti novely Trestného zákona vzhľadom na staré znenie ustanovenia § 124 Tr. zák. Ak si tento nárok neuplatnil zákonným spôsobom, tak o tomto jeho nároku súd nemôže ani rozhodovať, pretože v tom čase si ho uplatnila neoprávnená osoba, ktorej toto právo v čase uplatnenia nároku nepatrilo.
Aj na základe vyššie uvedeného zastávame názor, že ohľadne škody pri týchto daňových trestných činoch bola vhodnejšia predchádzajúca právna úprava. Novou právnou úpravou prostredníctvom novelizácie ustanovenia § 124 Tr. zák. síce zákonodarca umožnil poškodenému Finančnému riaditeľstvu SR uplatniť v trestnom konaní nárok na náhradu škody, avšak podľa nášho názoru o takomto nároku poškodeného nie je možné rozhodnúť v rámci adhézneho konania. Z toho dôvodu by bolo vhodné opätovne novelizovať ustanovenie § 124 Tr. zák.
Odškodnenie obetí násilných trestných činov
Ak niekomu vznikla ujma na zdraví a bola spôsobená úmyselným násilným trestným činom, alebo nemajetková ujma spôsobená vybranými trestnými činmi proti slobode a ľudskej dôstojnosti alebo trestným činom týrania blízkej a zverenej osoby, môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o odškodnenie. Nárok na odškodnenie pre obete týchto trestných činov vzniká aj vtedy, keď rozsudok, trestný rozkaz alebo iné príslušné rozhodnutie ešte neboli vyhlásené alebo nenadobudli právoplatnosť, ale doterajšie výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o spáchaní skutku, ktorý má znaky násilného trestného činu a ktorým bola obeti spôsobená ujma na zdraví. Ministerstvo po podaní žiadosti posúdi, či výsledky vyšetrovania vyvolávajú pochybnosti o uvedených skutočnostiach. Ak pochybnosti existujú, odškodnenie nie je možné priznať.
Exekúcia náhrady škody
V prípade, že páchateľ dobrovoľne neplní svoje záväzky, o ktorých súd rozhodol v rámci trestného konania, nadobudnutím vykonateľnosti takého súdneho rozhodnutia získava poškodený exekučný titul, ktorý si môže proti páchateľovi uplatniť v rámci núteného výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní.
Ak k úhrade nedôjde, budete môcť podať návrh na exekučné konanie, keďže rozsudok v trestnom konaní je tiež exekučným titulom. Návrh na vykonanie exekúcie Vám spíše ktorýkoľvek súdny exekútor - súdny poplatok je 16,50€ plus DPH, ktorý budete od škodcu vymáhať v exekučnom konaní.