Rozdiel medzi mzdou a platom
V súvislosti s odmeňovaním zamestnancov je dôležité rozlišovať medzi pojmami mzda a plat. Tieto termíny sa líšia najmä v závislosti od sektora, v ktorom zamestnanec pôsobí.
Odmeňovanie zamestnancov v súkromnom sektore
Zamestnávateľ pôsobiaci v súkromnom sektore postupuje pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce (č. 311/2001 Z. z.). To sa týka:
- zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe pracovnej zmluvy (t. j. zamestnancov v pracovnom pomere),
- zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. zamestnancov pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti), tzv. dohodárov.
V zmysle Zákonníka práce je zamestnávateľ (výlučne len zamestnávateľ v súkromnom sektore) povinný svojmu zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu mzdu. Mzda predstavuje peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktoré je poskytované zamestnávateľom zamestnancovi v súkromnom sektore za vykonanú prácu.
Odmeňovanie zamestnancov vo verejnom sektore
Zamestnávateľ, ktorým je štát, vyšší územný celok, obec, štátny fond či príspevková organizácia zriadená za účelom plnenia verejného záujmu, postupuje pri odmeňovaní podľa špecifických zákonov, ako je napríklad zákon o štátnej službe (č. 55/2017 Z. z.), zákon o štátnej službe colníkov (č. 200/1998 Z. z.) a iných, alebo podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (č. 553/2003 Z. z.). Toto sa vzťahuje na:
- zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu, tzv. štátni zamestnanci (napr. zamestnanci súdu, ministerstiev),
- zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme (napr. učitelia, zamestnanci obce či vyššieho územia celku).
Plat je forma odmeny za prácu, ktorá prináleží zamestnancom pracujúcim v štátnom resp. verejnom sektore. Od pojmu mzdy je teda potrebné odlišovať pojem plat.
Čo je minimálna mzda a aká je jej výška?
Minimálna mzda predstavuje minimálne peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu. Podľa Zákonníka práce nesmie byť mzda zamestnanca nižšia ako je minimálna mzda ustanovená vládnym nariadením.
Účelom stanovenia minimálnej mzdy je predovšetkým ochrana zamestnanca, ale i zamestnávateľa. V zmysle mottom článku: „Mzda a plat nesmú byť nižšie ako je štátom ustanovená minimálna mzda.“
Výška minimálnej mzdy sa ustanovuje nariadením vlády SR každý rok. Pre rok 2026 platia nasledujúce hodnoty:
- Mesačná minimálna mzda pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou: 915 Eur.
- Hodinová minimálna mzda pre zamestnanca pracujúceho v rámci 40-hodinového pracovného týždňa: 5,259 Eur.
Uvedená suma minimálnej mzdy je hrubou minimálnou mzdou. Po odpočítaní 19 % dane z príjmu a odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne je výška čistej minimálnej mzdy približne 728,90 Eur (pri uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane). Bez podpísaného vyhlásenia k dani by čistá mzda bola nižšia - približne 634 Eur.
Čo sa týka platu zamestnanca, tak ani tento nemôže byť nižší ako minimálna mzda, ktorú určuje štát (vláda SR formou nariadenia). V roku 2025 bola minimálna mzda na úrovni 816 € a minimálna hodinová mzda bola vo výške 4,69 €. V roku 2027 sa predpokladá na úrovni okolo 1000 € mesačne.
Budúcnosť minimálnej mzdy:
- Od roku 2026 sa minimálna mzda určuje automaticky ako 60 % z priemernej mzdy v hospodárstve SR za predminulý rok.
- Minimálna mzda pre rok 2027 sa predpokladá na úrovni okolo 974 €, v roku 2028 okolo 1 023 €.
Kto má a kto nemá nárok na minimálnu mzdu?
Zákon o minimálnej mzde (č. 663/2007 Z. z.) upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo zamestnancovi v obdobnom pracovnom vzťahu. V zmysle Zákonníka práce má každý zamestnanec právny nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy.
Zamestnanci s nárokom na minimálnu mzdu
Nárok na minimálnu mzdu majú zamestnanci v pracovnoprávnom vzťahu, ktorými sú zamestnanci pracujúci v súkromnom sektore, a to:
- zamestnanci, ktorí pre zamestnávateľa vykonávajú prácu na základe pracovnej zmluvy (t. j. zamestnanci v pracovnom pomere - na neurčitý čas i na určitú dobu),
- zamestnanci, ktorí pre zamestnávateľa vykonávajú prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. zamestnanci pracujúci na dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov alebo na dohodu o pracovnej činnosti), tzv. dohodári.
Minimálna hodinová mzda 5,259 € (v roku 2026) platí pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na typ zmluvy - vrátane dohôd a kratších úväzkov.
Zamestnanci bez nároku na minimálnu mzdu (ale s nárokom na minimálny plat)
Nárok na minimálnu mzdu v zmysle Zákonníka práce nemajú zamestnanci, ktorými sú:
- štátni zamestnanci - zamestnanci vykonávajúci prácu podľa zákona o štátnej službe, zákona o štátnej službe colníkov a iných (napr.: zamestnanci súdov, ministerstiev, colníci, policajti),
- zamestnanci vo výkone práce vo verejnom záujme - zamestnanci vykonávajúci prácu podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme (napr.: učitelia, zamestnanci obce či vyššieho územia celku).
Títo zamestnanci majú nárok na plat, ktorý však rovnako ako mzda, nesmie byť nižší ako minimálna mzda. V roku 2026 nesmie byť nižší ako 915 Eur v hrubom. V praxi ale najnižšie tarifné platy niektorých takýchto zamestnancov (napr. školník, kuchárka, údržbár v školskom zariadení) nedosahujú ani výšku minimálnej mzdy. V takom prípade sa týmto zamestnancom musia ich platy dorovnávať na úroveň minimálnej mzdy, aby nedochádzalo k porušeniu zákona o minimálnej mzde.
Príklad: Kuchárka pracujúca pre zamestnávateľa pôsobiacom v súkromnom sektore (napr. v reštaurácii) musí dostávať štátom určenú minimálnu mzdu, kým kuchárka pracujúca vo verejnom sektore (napr. v školskom zariadení), dostáva tabuľkový tarifný plat, ktorý je nižší ako minimálna mzda. Tejto kuchárke musí zamestnávateľ (napr. obec alebo vyšší územný celok) v súlade so zákonom o minimálnej mzde doplatiť chýbajúcu čiastku do sumy minimálnej mzdy.
Doplatok k minimálnej mzde
V prípade, že mzda zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálnej mzdy (napr. 915 Eur v roku 2026), aj napriek tomu, že zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ je povinný poskytnúť takému zamestnancovi doplatok. To znamená, že zamestnancovi vznikne nárok na doplatok do sumy mesačnej minimálnej mzdy v prípade, keď jeho mesačná mzda nedosahuje úroveň zákonom ustanovenej mesačnej minimálnej mzdy. Tento doplatok predstavuje sumu rozdielu medzi výškou minimálnej mzdy ustanovenej na príslušný kalendárny rok a výškou dosiahnutej mzdy zamestnanca.
Do zamestnancom dosiahnutej mzdy sa nezapočítavajú vyplatené sumy mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a suma mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce.
Príklad: Ak má zamestnanec dohodnutú mesačnú mzdu 800 Eur, zamestnávateľ je povinný doplatiť mu zvyšnú časť do sumy minimálnej mzdy: 915 Eur - 800 Eur = 115 Eur.
Stupne náročnosti pracovných miest
Zákonník práce rozlišuje a charakterizuje šesť stupňov náročnosti pracovných miest. Od stupňa náročnosti pracovného miesta potom závisí výška minimálnej mzdy (resp. minimálnych mzdových nárokov), ktorú bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi zaradenému na dané pracovné miesto. Pracovné miesto je možné charakterizovať ako súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.
Minimálne mzdové nároky garantujú spodnú hranicu výšky mzdy zamestnanca v závislosti od náročnosti vykonávaných prác. Minimálne mzdové nároky sa uplatňujú len v prípade, ak podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve (§ 120 Zákonníka práce).
Pre rok 2026 platia tieto minimálne mzdové nároky:
| Stupeň náročnosti | Minimálna mesačná mzda (hrubá) | Príklady pozícií |
|---|---|---|
| 1. stupeň | 915 € | dokladač tovaru, upratovačka, pomocný robotník |
| 2. stupeň | 1 031 € | predavač, pokladník, administratívny pracovník |
| 3. stupeň | 1 147 € | účtovník, elektrikár, zdravotná sestra, vodič autobusu |
| 4. stupeň | 1 263 € | vedúci prevádzky, inštruktor autoškoly |
| 5. stupeň | 1 379 € | manažér výroby, obchodný manažér, lekár |
| 6. stupeň | 1 495 € | generálny riaditeľ, vedúci oddelenia s komplexnou zodpovednosťou |
Zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa v súkromnom sektore, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov (u ktorého podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve), je priradenie stupňa náročnosti každému pracovnému miestu, ktoré vytvorí. Zamestnávateľ tak musí pri priraďovaní konkrétneho stupňa náročnosti danému pracovnému miestu posudzovať rozsah a náročnosť pracovných povinností každého zamestnanca samostatne. Musí teda vždy zhodnotiť každé pracovné miesto a súčasne mu priradiť príslušný stupeň náročnosti, a to v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce - podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca požaduje.
Stupne náročnosti pracovných miest sa vzťahujú na zamestnancov pracujúcich v súkromnom sektore s výnimkou tzv. dohodárov. Na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa síce vzťahuje minimálna mzda, ale nie minimálne mzdové nároky odvíjajúce sa od stupňa náročnosti pracovného miesta. Naopak, na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú zvýhodnenia za nočnú prácu, za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu a kompenzácia za sťažený výkon práce, a to v rovnakej percentuálnej výške z minimálnej mzdy ako je to pri pracovnej zmluve.
Stupne náročnosti pracovných miest sa nevzťahujú ani na zamestnancov pracujúcich v štátnom resp. verejnom sektore.
Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vrátane zaradenia pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti vykonávajú príslušné inšpektoráty práce. Inšpektorát práce je oprávnený za porušenie pracovnoprávnych povinností uložiť pokutu až do výšky 33 000 Eur. V prípade zistenia nesprávneho priradenia stupňa náročnosti pracovného miesta zo strany zamestnávateľa, má inšpektorát práce oprávnenie priradiť konkrétny stupeň náročnosti podľa rozsahu vykonávaných prác príslušného pracovného miesta a súčasne môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zaplatiť doplatok do minimálnej mzdy podľa príslušného stupňa náročnosti pracovného miesta.
Príplatky k minimálnej mzde
Zákonník práce umožňuje v niektorých prípadoch dohodnúť znížený príplatok. Môže ho uplatniť zamestnávateľ, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. 12. predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. Výška príplatkov je priamo naviazaná na minimálnu hodinovú mzdu - rastú spolu s ňou automaticky.
Typy príplatkov a ich výška v roku 2026:
- Práca v sobotu: Minimálne 2,63 €/hod (štandard), 2,37 €/hod (znížený).
- Práca v nedeľu: Minimálne 5,26 €/hod (štandard), 4,74 €/hod (znížený).
- Nočná práca (neriziková): Minimálne 2,11 €/hod (štandard), 1,85 €/hod (znížený).
- Nočná práca (riziková): Minimálne 2,63 €/hod.
- Sťažený výkon práce: Minimálne 1,06 €/hod.
- Práca nadčas: Minimálne 25 % (štandard), 35 % (riziková) z priemerného zárobku.
- Práca vo sviatok: Minimálne 100 % z priemerného zárobku.
Za prácu v sobotu má zamestnanec okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu (§ 122a Zákonníka práce). Zákonník práce umožňuje v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov. V roku 2026 je minimálny príplatok za prácu v sobotu 2,63 €/hod (50 % z minimálnej hodinovej mzdy).
Za prácu v nedeľu patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume minimálnej mzdy v eurách za hodinu (§ 122b Zákonníka práce). V roku 2026 je to 5,26 €/hod (100 % z minimálnej hodinovej mzdy).
Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Za prácu v tomto časovom intervale patrí zamestnancovi v zmysle § 123 ods. 1 Zákonníka práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 30 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. V roku 2026 je to 2,11 €/hod (40 % z minimálnej hodinovej mzdy).
Čistá mzda a doplatek mzdy - výpočet. Počítej se mnou.
Minimálna mzda v kontexte Európskej únie
Minimálna mzda sa pravidelne zvyšuje aj na Slovensku. V Európskej únii je najvyššia minimálna mzda v Luxembursku a najnižšia v Bulharsku. Niektoré krajiny ju nemajú zavedenú. Aj keď Slovensko s platmi ďaleko zaostáva za vyspelými krajinami, máme tu aspoň o niečo nižšie ceny tovarov a služieb.
