Dovolenka je garantované právo zamestnanca na odpočinok, ktoré priamo súvisí s ochranou jeho zdravia, osobného a rodinného života. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) stanovuje pravidlá pre vznik nároku na dovolenku, jej dĺžku, spôsob čerpania, ale aj dôvody, kedy sa dovolenka kráti. Nárok na dovolenku je základným pracovnoprávnym právom, ktoré slúži na ochranu zdravia a pohody zamestnanca.
Zákonník práce ustanovuje viacero pravidiel, ktoré je potrebné dodržiavať. Dodržiavanie týchto pravidiel je dôležité nielen z právneho, ale aj z personálneho a motivačného hľadiska.
Vznik nároku na dovolenku
Nárok na dovolenku nevzniká automaticky. Nárok na dovolenku za kalendárny rok vzniká zamestnancovi, ktorý u zamestnávateľa odpracoval najmenej 60 dní v príslušnom kalendárnom roku. Každý zamestnanec, ktorý v danom kalendárnom roku odpracoval aspoň 60 pracovných dní pre jedného zamestnávateľa, má nárok na dovolenku.
Ak u zamestnávateľa nepracoval v príslušnom kalendárnom roku aspoň 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dni. Pri nástupe do nového zamestnania Zákonník práce umožňuje vybrať časť dovolenky už počas skúšobnej dovolenky. V prípade, že zamestnanec nastúpi do práce v priebehu roka, nárok na dovolenku sa mu pomerovo znižuje podľa toho, v akom mesiaci nastupuje a koľko dní do konca roka odpracuje. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť.
Napríklad, ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru 1. apríla a odpracuje do konca roka všetky mesiace, má nárok na 9/12 z ročnej výmery dovolenky. Ak zamestnanec pracuje na dohodu a v lete odpracuje len 42 dní, nárok na dovolenku za kalendárny rok mu nevzniká, má nárok len na dovolenku za odpracované dni.
Dĺžka dovolenky
Bez ohľadu na vek či pracovnú pozíciu upravuje Zákonník práce základnú, minimálnu, výmeru dovolenky za kalendárny rok v rozsahu 4 týždňov. Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Uvedené vyplýva z dikcie ust. § 103 ods. 1 Zákonníka práce.
Dĺžku dovolenky vie ovplyvniť nielen vek zamestnanca, ale aj to, v akej oblasti zamestnanec pracuje. Zamestnanec, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov má nárok na päť týždňov dovolenky. Rovnako je to v prípade, keď sa trvale stará o dieťa. V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na 8 týždňov. Jej dĺžku môže upravovať aj kolektívna zmluva. Dĺžku dovolenky môže upraviť zamestnávateľ vo vyššom rozsahu, napr. v kolektívnej zmluve, vnútornom predpise alebo v pracovných zmluvách.
Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborový orgán, môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancami vyššiu výmeru dovolenky aj v pracovných zmluvách. Ide o tzv. Extra dovolenku. Extra dovolenku nemožno zamieňať s dodatkovou dovolenkou poskytovanou podľa § 106 a nasl. Zákonníka práce.
Dodatková dovolenka
Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.
Nárok na dovolenku pri starostlivosti o dieťa
V prípade zamestnanca, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, ide o päť týždňov dovolenky, pričom uvedené platí aj v prípade, keď sa zamestnanec trvale stará o dieťa. Zákonník práce v ust. § 40 ods. 6 definuje, kto sa považuje za zamestnanca starajúceho sa o dieťa:
- „Zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety."
Výpočet nároku na dovolenku na čiastočný úväzok
Čerpanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Cieľom tohto dokumentu je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok. Operatívne je možné ho meniť. Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec mu môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je však potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny, rodinné oslavy.
Čerpanie dovolenky obvykle funguje tak, že si zamestnanec naplánuje dovolenku a dohodne sa s kolegami, kto ho zastúpi. Obvykle je to formalita, ale podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ prihliadať na prevádzkové dôvody a dovolenku zamestnancovi zamietnuť. Zamestnávateľ tiež môže určiť čerpanie dovolenky, teda dovolenku zamestnancovi prikázať. Oznámiť mu to však musí písomne aspoň 14 dní vopred.
Štandardne by sa dovolenka mala čerpať vcelku alebo vo väčších časových úsekoch. Ak sa poskytuje vo viacerých častiach, aspoň jedna časť musí byť v trvaní najmenej dvoch týždňov. Zamestnanec sa však so svojim zamestnávateľom môže dohodnúť aj na inej dĺžke, ktorá bude obom stranám vyhovovať.
Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ktorému jej čerpanie prislúcha. V prípade, že u neho nastali prekážky v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka), resp. zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie tejto zostatkovej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka.
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.
Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov odvolať zamestnanca z dovolenky. V takomto prípade je však povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli.
Krátenie a preplácanie dovolenky
Dovolenka sa neprepláca, iba pri skončení pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi vyčerpať dovolenku do 31. 12., nemôže dovolenka prepadnúť. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 22/2014 potvrdil, že zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne rozhodnúť o prepadnutí dovolenky, pokiaľ zamestnancovi neumožnil jej čerpanie. Nevyčerpaná dovolenka pri skončení pracovného pomeru musí byť preplatená aj vtedy, ak zamestnávateľ nevedie evidenciu čerpania dovolenky, ako to vyplýva z rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo 230/2009.
Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Pravidlá a výpočet priemerného zárobku upravuje § 134 zákona č. 311/2001 Z. z.
Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočíta sa Vám pomerná časť dovolenky. Príklad: Zamestnanec odchádza z pracovného pomeru k 30. 9. a má nevyčerpaných 10 dní dovolenky. Tieto dni mu musia byť preplatené.
Pozor: Zamestnávateľ nemôže krátiť dovolenku svojvoľne.
Príklad výpočtu pomernej časti dovolenky
Predstavme si zamestnanca, ktorý nastúpil 1. apríla a do konca roka odpracoval 9 celých mesiacov.
| Parameter | Príklad | Poznámka |
|---|---|---|
| Ročná výmera dovolenky (týždne) | 5 (nad 33 rokov) | Podľa § 103 Zákonníka práce |
| Počet pracovných dní v týždni | 5 | Pre plný úväzok |
| Ročná výmera dovolenky (dni) | 5 týždňov × 5 dní = 25 dní | Pre zamestnanca nad 33 rokov |
| Odpracované celé mesiace | 9 mesiacov | Napr. zamestnanec nastúpil 1. apríla |
| Nárok - pomerná časť dovolenky | 9/12 × 25 dní = 18,75 dní → zaokr. 19 dní | Podľa § 102 ods. 2 Zákonníka práce |
Časté otázky a porušenia
Čerpanie dovoleniek je aktuálnou témou letných mesiacov, s ktorou sa stretávajú zamestnávatelia a zamestnanci. V čase okolo Vianoc si viacerí zamestnanci vo väčšej miere čerpajú dovolenku. Ďalšími takými obdobiami sú leto alebo jarné prázdniny.
Najčastejšie sa na inšpekciu práce v súvislosti s dovolenkou obracajú zamestnanci. Nie sú však výnimkou ani situácie, kedy sa o poradenstvo zaujíma zamestnávateľ, ktorý sa chce poradiť, ako situáciu v súvislosti s dovolenkou zamestnancov riešiť zákonnou cestou. Otázky sa týkajú napr. krátenia nároku na dovolenku pri znížení pracovného úväzku, preplatenia dovolenky pri skončení pracovného pomeru, nároku na dovolenku po skončení materskej dovolenky.
Najčastejšie porušenia ustanovení Zákonníka práce u zamestnávateľov v tejto oblasti sa za posledné roky týkajú neurčenia plánu dovoleniek, porušenie povinnosti určiť čerpanie základnej výmery dovolenky, nevyplatenia náhrady mzdy za dovolenku pri skončení pracovného pomeru, ako aj nevyplatenia náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku.
