Čerpanie dovoleniek je aktuálnou témou letných mesiacov, s ktorou sa stretávajú zamestnávatelia a zamestnanci. Zákonník práce ustanovuje viacero pravidiel, ktoré je potrebné dodržiavať. Dovolenku upravuje § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z.z.
Pracovný pomer je základným pracovnoprávnym vzťahom, ktorého právna úprava predstavuje jadro pracovného práva. Jedná sa o najtypickejší a najčastejší pracovnoprávny vzťah, prostredníctvom ktorého prevažná časť občanov realizuje ústavné právo na prácu. Pracovný pomer vzniká na základe pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zákonník práce stanovuje, že pracovná zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme. Pracovný pomer môže byť na dobu určitú alebo neurčitú. Štandardná týždenná pracovná doba je stanovená na maximálne 40 hodín. Ak zamestnávateľ potrebuje, aby zamestnanec pracoval viac než je štandardná pracovná doba, musí to byť vopred dohodnuté a zamestnanec má nárok na nadčasový príplatok.
Dovolenka, známa aj ako ročná dovolenka, je základné právo zamestnancov. Každý zamestnanec má právo na platenú ročnú dovolenku. Dĺžka dovolenky sa môže líšiť na základe dĺžky pracovného pomeru, veku zamestnanca a špecifických zákonných alebo kolektívnych dohôd. Počas dovolenky má zamestnanec nárok na zachovanie priemerného zárobku. Výška platu počas dovolenky sa vypočíta na základe priemernej mzdy zamestnanca.
Nárok na dovolenku pri plnom pracovnom úväzku
Štandardne má zamestnanec v trvalom pracovnom pomere nárok na štyri týždne dovolenky za kalendárny rok. Zamestnanec, ktorý do konca roka dovŕši najmenej 33 rokov, má nárok na päť týždňov dovolenky. Rovnako je to v prípade, keď sa trvale stará o dieťa.
V prípade učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov sa nárok na dovolenku zvyšuje na 8 týždňov. Jej dĺžku môže upravovať aj kolektívna zmluva. Tento nárok si musíte u zamestnávateľa uplatniť písomne. Zamestnancom, ktorý sa trvalo stará o neplnoleté dieťa, ste aj v prípade, ak ho máte zverené do striedavej alebo náhradnej starostlivosti.
Nárok na dovolenku vzniká až po odpracovaní 21 pracovných dní. Toto pravidlo by sme zjednodušene mohli zhrnúť tak, že pokiaľ zamestnanec odpracuje u zamestnávateľa „dva mesiace“ a pracovný pomer trvá celý rok, má nárok na „celú dovolenku“. Ak odpracujete 21 dní, vzniká vám nárok na 1/12 základnej výmery dovolenky, ak 42 dní, vzniká vám nárok na 2/12 základnej výmery dovolenky. Ak by ste odpracovali len 20 dní, nárok na dovolenku nevznikne. Podľa Zákonníka práce sa za taký deň považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
Pokiaľ váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vzniká vám nárok na pomernú časť dovolenky. Pomerná časť dovolenky sa vám počíta aj v prípade, že meníte počas roka zamestnanie. V tomto prípade totiž nemáte nárok na celých 20 či 25 dní dovolenky. Bude sa vám pomerne krátiť. Patrí vám, ak váš pracovný pomer trvá nepretržite celý tento rok a je u toho istého zamestnávateľa, u ktorého zároveň odpracujete aspoň 60 dní.
Nárok na dodatkovú dovolenku
Nárok na dodatkovú dovolenku majú iba zákonom vymedzení zamestnanci. Dodatková dovolenka je určená pre zamestnancov, ktorí pracujú v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach, napríklad pod zemou alebo pri práci s infekčnými materiálmi.
Dovolenka pri skrátenom pracovnom čase
V prvom rade musíme uviesť, že ustanovenia § 101 a nasl. Zákonníka práce, teda základné pravidlá, ktoré sme načrtli vyššie, platia aj v prípade práce na kratší pracovný čas. Práca na kratší pracovný čas neznamená, že by základná výmera dovolenky dotknutého zamestnanca bola menšia. Aj zamestnanec pracujúci na kratší pracovný čas má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky ako ostatní zamestnanci. Po splnení podmienok, ktoré upravuje súčasná právna úprava, vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku v rozsahu 4, resp. 5 kalendárnych týždňov, príp. nárok na pomernú časť dovolenky, alebo nárok na dovolenku za odpracované dni, a to bez ohľadu na dĺžku jeho pracovného úväzku.
Je však potrebné brať do úvahy dĺžku pracovného týždňa. Ak má zamestnanec pracujúci na skrátený úväzok päťdňový pracovný týždeň, je týždňom dovolenky 5 pracovných dní. Ak má zamestnanec prácu rozvrhnutú len na niektoré dni v týždni, týždňom dovolenky je počet dní, ktoré odpracuje. Napríklad, ak by zamestnanec pracoval tri dni v týždni, týždňom jeho dovolenky budú tri pracovné dni.
Rozdiel oproti ostatným zamestnancom spočíva v tom, že pri kratšom pracovnom čase jeden deň riadnej dovolenky predstavuje menší počet hodín, za ktoré zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy. Ak zamestnanec s kratším pracovným časom pracuje denne, ale menej hodín, za jeden deň dovolenky mu zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy za menej hodín.
Príklad:
- Ak bude zamestnanec pracovať denne od pondelka do piatka po 3 hodiny, za jeden deň dovolenky mu zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy za 3 hodiny.
- Ak zamestnanec pracuje napríklad len jeden deň v týždni 8 hodín, týždeň dovolenky predstavuje jeden pracovný deň. Pri štvortýždňovej dovolenke má nárok na 4 dni dovolenky. Ak bude čerpať jeden deň dovolenky, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za 8 hodín.
Určovanie a čerpanie dovolenky
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Cieľom tohto dokumentu je naplánovať rozloženie dovolenky zamestnancov na celý kalendárny rok. Operatívne je možné ho meniť. Napriek tomu, že dovolenku určuje zamestnávateľ, zamestnanec mu môže navrhnúť dátum, v ktorom by rád čerpal voľno. Pri určovaní dovolenky je však potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, ktorými môžu byť napr. školské prázdniny, rodinné oslavy. Zamestnávateľ by mal prihliadať nielen na úlohy, ktoré musí zamestnanec vykonať, ale aj na záujmy zamestnanca.
Čerpanie dovolenky zamestnávateľ oznamuje zamestnancovi aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodnú inak. Toto obdobie môže byť kratšie len so súhlasom zamestnanca. Štandardne by sa dovolenka mala čerpať vcelku alebo vo väčších časových úsekoch. Ak sa poskytuje vo viacerých častiach, aspoň jedna časť musí byť v trvaní najmenej dvoch týždňov. Zamestnanec sa však so svojim zamestnávateľom môže dohodnúť aj na inej dĺžke, ktorá bude obom stranám vyhovovať. V praxi to nefunguje všade rovnako. Niektoré firmy majú pravidlá nastavené striktne, inde funguje väčšia flexibilita a zamestnanci si dovolenku plánujú sami.
V určitých prípadoch môže zamestnávateľ nariadiť po dohode so zamestnancami aj hromadné čerpanie dovolenky, a to najmä ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.
Voľno: Dobre strávený čas | Dennis DiDonna | TEDxEVHS
Prenos a preplácanie dovolenky
Zamestnanec by si mal vyčerpať dovolenku spravidla do konca daného kalendárneho roka, ku ktorému jej čerpanie prislúcha. V prípade, že u neho nastali prekážky v práci (napr. dočasná pracovná neschopnosť, materská dovolenka, rodičovská dovolenka), resp. zamestnávateľ neurčil jej čerpanie, presúva sa mu táto dovolenka do ďalšieho kalendárneho roka. Zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku poskytne po skončení období, počas ktorých ju zamestnanec čerpať nemohol. Ak dovolenku neminiete ani do konca nasledujúceho roka, s najväčšou pravdepodobnosťou vám prepadne. Podľa zákona sa totiž prepláca len časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky.
Ak zamestnávateľ neurčí čerpanie zostatkovej dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnanec si môže určiť jej čerpanie sám. Vyčerpať si ju však musí do konca príslušného kalendárneho roka.
Ak si dovolenku nemôžete vyčerpať (napríklad pri skončení pracovného pomeru), máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku.
Krátenie dovolenky
Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní. Aby ste získali ročný nárok na dovolenku, musíte odpracovať 60 dní v roku. Rozdiel pri krátení dovolenky v prípade odpracovaných 59 a 60 dní je obrovský.
Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za neodpracované dni. Napríklad, ak bol zamestnanec 115 dní PN (práceneschopný), zamestnávateľ mu dovolenku (20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní mu nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12 = 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie.
Obdobie poberania materskej dovolenky, otcovskej dovolenky či rodičovskej dovolenky muža sa posudzuje ako výkon práce. Riadna dovolenka sa vám preto nekráti. V tomto období máte tak nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnom rozsahu zákonného nároku. Rodičovská dovolenka, na ktorú sa nastupuje po skončení poberania materských dávok, už má iné pravidlá.
Váš nárok na dovolenku závisí od toho, z akého dôvodu ste práceneschopný. Ak za úraz zodpovedá zamestnávateľ, dovolenka sa nekráti, aj keď zamestnanec nepracoval viac ako 100 pracovných dní.
Voľno: Dobre strávený čas | Dennis DiDonna | TEDxEVHS
Príspevky súvisiace s dovolenkou
Príspevok na stravovanie
Počas čerpania dovolenky, PN alebo inej prekážky v práci, ktorá trvá viac ako 4 hodiny, môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na stravovanie len vtedy, ak to má zakotvené v kolektívnej zmluve alebo internej smernici. Inak to podľa Zákonníka práce nie je pre zamestnávateľa náklad, ktorý si môže odpísať z daní.
Rekreačný príspevok
Príspevok na rekreáciu musí poskytnúť iba zamestnávateľ, ktorý má viac ako 49 zamestnancov. Ak ste zamestnanec, musíte oň požiadať, zamestnávateľ ho nedáva automaticky. Za kalendárny rok môžete požiadať o príspevok iba u jedného zamestnávateľa. Jeho výška je v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 eur za rok. Ak máte pracovný pomer na kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa pomerne zníži. Z rekreačného príspevku si môžete uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča manžela či manželky.