Nárok zamestnanca na platené voľno: Komplexný sprievodca Zákonníkom práce

Počas trvania pracovného vzťahu dochádza k rôznym situáciám, počas ktorých zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Zamestnanec má v zmysle zákona štandardne nárok na dva základné druhy absencie v práci, a to voľno s náhradou mzdy a voľno bez náhrady mzdy.

Zákonník práce zaraďuje medzi najzákladnejšie práva zamestnanca právo na odpočinok a právo na zotavenie sa po práci a toto právo sa premieta aj do nároku na dovolenku. Okrem klasickej dovolenky existuje množstvo ďalších dôvodov, pre ktoré je možné sa ospravedlnene neukázať v práci.

Dovolenka

Dovolenka však v zmysle zákona prislúcha len zamestnancovi v trvalom pracovnom pomere uzatvorenom na základe štandardnej pracovnej zmluvy. V období dovolenky nemá zamestnanec nárok na klasickú mzdu, má však náhradu mzdy. Táto suma predstavuje výšku jeho priemerného zárobku.

Zákonník práce pritom určuje minimálne sadzby na dovolenku v trvaní 4 týždňov pre ľudí do 33 rokov a 5 týždňov pre ľudí starších ako 33 rokov. Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Dovolenku je možné ustanoviť aj celozávodne, takáto dovolenka však môže trvať len 2 týždne a vo výnimočných prípadoch maximálne 3 týždne.

Výmera dovolenky zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej 5 týždňov. Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú v zmysle zákona obaja rodičia, a to za predpokladu, že sa trvale starajú o dieťa. V praxi tak ide o rodičov, ktorí zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom (ak zamestnanec nežije v domácnosti s dieťaťom, je potrebné, aby preukázal relevantnú mieru starostlivosti, t. j. nielen to, že sa s dieťaťom občas stretne).

V prípade, ak súd rozhodol o úprave vzťahov rodičov k dieťaťu, kedy napríklad jednému z rodičov určil osobnú starostlivosť o dieťa a druhý má len právo styku s dieťaťom, tak tento druhý rodič, ktorý má len právo styku s dieťaťom (prípadne len platí výživné na dieťa) nevykonáva z pohľadu uvedenej právnej úpravy trvalú starostlivosť o dieťa a nemá preto ani nárok na rozšírenú dovolenku v zmysle citovaného ustanovenia. Pri striedavej starostlivosti o dieťa majú osobnú starostlivosť striedavo obaja rodičia, takže v takomto prípade sa obaja trvale starajú o dieťa. Zamestnanec je tým, kto musí zamestnávateľovi preukázať trvalú starostlivosť o dieťa a zamestnávateľ môže určiť, aké doklady bude od neho požadovať a aké doklady uzná za platné (napríklad rodný list, rozhodnutie súdu, čestné vyhlásenie zamestnanca, prípadne jeho manželky/manžela a iné). Konkrétne formy a spôsoby uplatňovania novej právnej úpravy si môže zamestnávateľ upraviť napríklad v pracovnom poriadku, vo vnútornom predpise alebo vnútropodnikových smerniciach.

Prekážky v práci na strane zamestnávateľa

Ak zamestnávateľ musí mať zatvorenú prevádzku a zamestnancovi nemôže prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce. V takomto prípade môže zamestnávateľ podľa novely Zákonníka práce vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80% priemerného zárobku, ktorá nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.

Výnimkou je situácia podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu. V takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. V podnikoch, kde pôsobia odbory, môžu byť aj ďalšie dohody, napr. aplikácia konta pracovného času (§ 87a Zákonníka práce), prípadne po čase aj nariadenie čerpania dovolenky (§ 111 Zákonníka práce).

Zamestnávateľ nemá právo poslať zamestnanca na neplatené voľno. Neplatené voľno je možné so zamestnancom len dohodnúť (§ 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce). V prípade neplateného voľna však musí zamestnanec brať do úvahy, že za neho zamestnávateľ neplatí odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Zamestnanec a zamestnávateľ sa však môžu dohodnúť na platenom voľne, ktoré zamestnanec neskôr odpracuje (§ 141 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce).

Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne určiť okamžité čerpanie dovolenky. Podmienky určenia čerpania dovolenky upravuje § 111 Zákonníka práce. Podľa § 111 ods. 1 určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Novela Zákonníka práce účinná od 4. 4. 2020 skrátil čas, v ktorom zamestnávateľ vopred oznamuje zamestnancovi čerpanie dovolenky na najmenej sedem dní. Naďalej však platí aj pravidlo, že zamestnanec môže dať súhlas, resp. požiadať o čerpanie aj v kratšom čase. Pokiaľ ide o dovolenku z roku 2019, tá sa mala čerpať už v roku 2019, a teda prenesenie do roku 2020 sa malo diať skôr ojedinele. V tomto prípade sa určenie čerpania dovolenky musí oznámiť najmenej 2 dni vopred.

Ak musí zamestnávateľ zatvoriť obchod, to ešte neznamená, že zamestnanci nemôžu chodiť do práce. V čase zatvorenia prevádzky môžu robiť inú prácu podľa pracovnej zmluvy. Je však potrebné zabezpečiť na pracovisku také podmienky, aby nedošlo k šíreniu nákazy a aby bolo chránené zdravie zamestnancov. Zamestnanci môžu napríklad vykonávať inventúru skladových zásob, alebo pripravovať zásielky pre e-shop priamo v priestoroch zatvorenej predajne a pod.

Práca z domu

Novela Zákonníka práce v § 250b ods. 2 ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta. Zamestnávateľ by mal vychádzať z rizík, ktoré sú spojené s výkonom práce kolektívu na pracovisku, resp. s prítomnosťou niektorých zamestnancov na pracovisku. Dôležité je, aby zamestnanec mal technické vybavenie pre prácu z domu. Zároveň sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že to povaha práce umožňuje a že tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Stravovanie počas práce z domu

Zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce (poskytnutie teplého hlavného jedla vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacou zariadení iného zamestnávateľa, zabezpečenie stravovania pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, alebo sprostredkovanie stravovania u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby). V takomto prípade môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie.

Zapožičanie zamestnancov inému zamestnávateľovi

Zapožičanie medzi zamestnávateľmi (tzv. dočasné pridelenie) umožňuje § 58a Zákonníka práce. Ide o dočasné pridelenie zamestnanca zamestnávateľom č. 1 zamestnávateľovi č. 2 (tzv. užívateľský zamestnávateľ). Hlavnou podmienkou je skutočnosť, že sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu. Zmluvný vzťah zamestnanca je k zamestnávateľovi č. 1, pričom popri pracovnej zmluve sa musí dojednať ešte dohoda o dočasnom pridelení (§ 58 Zákonníka práce).

Osobné prekážky v práci na strane zamestnanca

Zamestnanec má okrem dovolenky nárok aj na voľno z rôznych dôvodov, osobných, rodinných či zdravotných. Tieto prekážky sú upravené v § 141 Zákonníka práce.

Práceneschopnosť (PN-ka)

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10 dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška náhrady príjmu je prvé tri dni 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého do desiateho dňa poskytuje zamestnávateľ 55 % denného vymeriavacieho základu. V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Ďalšie náhrady mzdy už preberá Sociálna poisťovňa. Od 11. dňa práceneschopnosti vzniká zamestnancovi nárok na nemocenské.

Zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť ísť na PN-ku. Tú môže lekár vystaviť iba ak je to medicínsky opodstatnené. Zamestnávateľ by mal v situácii, keď sú uzatvorené prevádzky a zamestnanci sú doma bez práce, vyplácať zamestnancom náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.

Ošetrenie u lekára a sprevádzanie rodinného príslušníka (tzv. 7 "Péčiek")

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Ak je to možné, zamestnanec by mal pred a po absolvovaní vyšetrenia nastúpiť do práce a pracovné voľno čerpať len v nevyhnutnom rozsahu. Je to však na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Platené voľno na účel ošetrenia či vyšetrenia treba chápať ako voľno, za ktoré zamestnávateľ priamo poskytne finančnú náhradu k mzde zamestnanca. Ak zamestnanec potrebuje absolvovať viac vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckych zariadeniach ako je rozsah 7 dní, Zákonník práce to umožňuje a takúto neúčasť v práci zamestnávateľ musí ospravedlniť. Ak zamestnanec nastúpil do zamestnania v priebehu kalendárneho roka, je na zamestnávateľovi, či mu skráti nárok na platené voľno. Nemôže mu ho však odoprieť úplne.

Zákonník práce v tomto prípade limituje rozhodnutie zamestnávateľa, ktorý zamestnancovi musí poskytnúť platené voľno pri návšteve lekára najmenej v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Niektoré návštevy u lekára sa nepočítajú do bežných 7 dní. Sú to nevyhnutné návštevy u lekára súvisiace s tehotenstvom, s povinnou lekárskou prehliadkou či súvisiace s účasťou zamestnanca na darovaní krvi, aferéze alebo darovaní ďalších biologických materiálov. Pri týchto prípadoch Zákonník práce osobitne upravuje rozsah a podmienky, za ktorých zamestnávateľ ospravedlní neúčasť v práci a poskytne zamestnancovi náhradu mzdy nad rámec spomínaných 7 dní.

Rodičia či iný rodinný príslušníci majú nárok na náhradu mzdy aj v prípade, ak sprevádzajú zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy. V takomto prípade sa nejedná o bežné sprevádzanie, čiže nespadá do čerpania uvedených 7 dní plateného pracovného voľna. Po vyčerpaní 7 dní na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení je zamestnávateľ podľa § 141 ods. 3 ZP povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, avšak bez náhrady mzdy. Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať (§ 141 ods. 4 ZP).

Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri pracovnom voľne na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca a na sprievádzanie sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni (§ 141 ods. 5 ZP). Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, najčastejšie prostredníctvom priepustky, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

Neplatené voľno

Zamestnanec môže čerpať aj neplatené voľno. V prípade tzv. tolerovaného neplateného voľna sa v praxi jedná o také situácie, ktoré sú presne definované v zákone. Ide o takú absenciu v práci, ktorá je spoločensky tolerovaná, niekedy aj nevyhnutná. Ak zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy, teda neplatené voľno, neplatí za neho zamestnávateľ žiadnu mzdu, náhradu mzdy, dokonca ani povinné odvody. Tieto úhrady si musí zamestnanec v čase neplateného voľna hradiť sám. V období čerpania neplateného voľna pracovnoprávny vzťah nezaniká, zamestnancovi však nevzniká nárok na mzdu ani na náhradu mzdy. V zákone existuje aj možnosť umožniť zamestnancovi ostať doma mimo všetkých uvedených prípadov, čo znamená, že sa môžete s pracovníkom dohodnúť na neplatenom voľne.

Náhradné voľno

Ak má zamestnanec napríklad odpracované nadčasy v práci, môže si čerpať náhradné voľno. Zamestnanec môže zároveň písomne požiadať zamestnávateľa o čerpanie náhradného voľna. Zamestnávateľ však nemusí tejto žiadosti vyhovieť, ak to nedovoľujú jeho aktuálne možnosti. Je preto dobré podať takúto žiadosť dostatočne vopred, aby sa prípadne vedel zamestnávateľ zariadiť tak, že nahradí prácu zamestnanca iným spôsobom.

Verejné a odborové funkcie, občianske povinnosti a iné úkony vo všeobecnom záujme

Zamestnávateľ je zároveň povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy na dobu, počas ktorej zamestnanec vykonáva verejnú alebo odborovú funkciu, plní si svoju občiansku povinnosť, vykonáva iné úkony vo všeobecnom záujme. Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie, ktorým je napr. výkon funkcie poslanca Národnej rady SR, výkon poslanca obecného alebo mestského zastupiteľstva, alebo zastupiteľstva vyšších územných celkov, výkon funkcie primátora alebo starostu obce a pod., a na výkon odborovej funkcie bez náhrady mzdy.

Vo všetkých ostatných prípadoch prekážok v práci z dôvodu výkonu občianskych povinností poskytne zamestnávateľ pracovné voľno, ale už bez náhrady mzdy. Zamestnanec si však môže uplatniť právo na náhradu ušlých výdavkov a ušlého zárobku (svedočné) podľa § 139 zákona č. 99/1963 Zb. Vo všetkých ostatných prípadoch prekážok v práci z dôvodu iných úkonov vo všeobecnom záujme zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy.

Darovanie krvi, aferéza a darovanie ďalších biologických materiálov

Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na darovaní krvi, aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov. Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.

Voľno na rodinných príslušníkov a deti (OČR)

Platené voľno, respektíve náhradu mzdu je nutné akceptovať aj v prípade potvrdenia starostlivosti o rodinných príslušníkov. Rovnako maximálne v trvaní sedem dní. Takéto voľno je zamestnávateľ podľa zákona povinný udeliť na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Rodič s dieťaťom má nárok na ďalších desať dní náhrady mzdy v prípade zdravotne postihnutého dieťaťa, ktoré sprevádza do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy.

Ak ide o náhradu mzdy na dočasne choré dieťa, tu zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti. Náhradu mzdy za ošetrenia člena rodiny (OČR) poskytuje od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Aj tu však platí maximálna hranica OČR v trvaní 14 dní. Ak ochorenie dieťaťa presiahne túto hranicu, nemusí už zamestnávateľ rodičovi uznať žiadne iné voľno, do úvahy však prichádza klasické neplatené voľno bez náhrady príjmu.

Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej, otcovskej, rodičovskej dovolenky, OČR a mnohých ďalších. Ide napríklad o pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom či narodenie dieťaťa. Od 1. 11. 2022 majú otcovia nárok na dva týždne otcovskej dovolenky, avšak podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, a to iba v období do šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Túto otcovskú dovolenku neplatí zamestnávateľ automaticky, iba ak mu na dávku materské vznikne nárok a ten vznikne v prípade, ak bol zamestnanec v posledných dvoch rokoch ku dňu, od ktorého žiada o materské, 270 dní nemocensky poistený a aktuálne je nemocensky poistený.

Svadby a pohreby

V prípade svadby možno v zmysle zákona poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, ak ide o vlastnú svadbu a pracovné voľno bez náhrady mzdy na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča. Podmienkou poskytnutia pracovného voľna s náhradou mzdy je, že vlastná svadba sa koná v deň, kedy zamestnanec mal v zmysle rozvrhnutia pracovného času vykonávať prácu. Táto podmienka platí aj pre poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy pri účasti na svadbe dieťaťa a rodiča.

V prípade úmrtia rodinného príslušníka je nárok na voľný deň podľa príbuzenského vzťahu. Dva dni voľna s náhradou mzdy sa poskytuje pri smrti manžela alebo dieťaťa. Ďalší deň voľna je v deň pohrebu. Na deň voľna je nárok v deň pohrebu aj v prípade úmrtia iných členov rodiny. V tomto smutnom prípade platí, že povinnosti nad rámec Zákonníka práce môže rozšíriť kolektívna zmluva. Zamestnanec si po smrti svojej družky uplatnil nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na 1 deň na účasť na jej pohrebe a nárok na ďalší deň na obstarávanie pohrebu. Potvrdením obecného úradu preukázal, že v čase smrti s ním družka žila v domácnosti, na základe čoho zamestnávateľ jeho nárok uznal a poskytol mu pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 2 dní. Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe jeho starej mamy (prarodiča).

Študijné voľno

Študijné voľno je špecifickou kapitolou a zamestnávateľ v nej má k dispozícii priestoru, aby sa rozhodol, či dá, alebo nedá zamestnancovi študijné voľno s náhradou mzdy. Platí, že ak rozšírenie alebo zvýšenie kvalifikácie zamestnanca nemá súvis s potrebami a požiadavkami zamestnávateľa, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi študijné voľno. Ak je však zvýšenie kvalifikácie zamestnanca potrebné pre lepší výkon v jeho práci, zamestnávateľ môže poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca. V praxi ide o 2 až 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky. Zamestnávateľ, ktorý umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu a poskytne mu zároveň pracovné voľno s náhradou mzdy, má možnosť zaviazať si (stabilizovať) tohto zamestnanca dohodou o zvýšení kvalifikácie. Predpokladom platnej a účinnej dohody o zvýšení kvalifikácie je jej písomná forma. Absencia písomnej formy má za následok neplatnosť dohody.

Prekážky v práci z dôvodov všeobecného záujmu

Medzi prekážky v práci z dôvodov všeobecného záujmu patrí výkon verejnej funkcie, výkon občianskej povinnosti a iný úkon vo všeobecnom záujme. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri prekážkach v práci vo všeobecnom záujme pracovné voľno bez náhrady mzdy, pokiaľ z osobitného predpisu, zo Zákonníka práce, z kolektívnej zmluvy alebo dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom nevyplýva niečo iné.

Vo všetkých ostatných prípadoch prekážok v práci z dôvodu výkonu občianskych povinností poskytne zamestnávateľ pracovné voľno, ale už bez náhrady mzdy. Zamestnanec si však môže uplatniť právo na náhradu ušlých výdavkov a ušlého zárobku (svedočné) podľa § 139 zákona č. 99/1963 Zb. Vo všetkých ostatných prípadoch prekážok v práci z dôvodu iných úkonov vo všeobecnom záujme zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy.

Novinky v HR systémoch pre prehľadné riadenie absencií

Sledovanie všetkých typov neprítomností od dovoleniek, cez sick days až po OČR, vie byť pre personalistov vyčerpávajúce. Moderné HR a dochádzkové systémy však dokážu túto agendu výrazne zjednodušiť. Dochádzkový systém dokáže prehľadne evidovať, čo konkrétny zamestnanec robí: či je v práci, či pracuje z domu, čerpá dovolenku, je práceneschopný, alebo má iné ospravedlnené voľno. Zároveň stráži dostupnosť tímu. Systém tiež umožňuje nastaviť limity na počet dní home officu a automaticky upozorňuje na ich prekročenie. Zamestnanci majú prehľad o tom, koľko dovolenky či náhradného voľna im zostáva, a mzdové oddelenie si vie všetky dáta jednoducho stiahnuť na konci mesiaca. Prehľadná evidencia neprítomností znamená menej chaosu, vyššiu dôveru medzi zamestnávateľom a zamestnancami, aj výrazné zjednodušenie práce pre personalistov a účtovníkov.

tags: #narok #na #dni #platene #volno #zamestnanca