Pre mnohých Slovákov pracujúcich v zahraničí je Rakúsko lákavou destináciou nielen kvôli blízkosti, ale aj kvôli výhodnému sociálnemu systému. Na rakúske rodinné prídavky má nárok každý občan EÚ, ktorý legálne pracuje a odvádza dane v Rakúsku. Dôležité je, aby mal deti vo svojej starostlivosti, a to bez ohľadu na to, či s nimi žije priamo v Rakúsku.
Základné predpoklady a právny rámec
Základným predpokladom pre vznik nároku na detské prídavky v Rakúsku je povinné sociálne poistenie v Rakúsku, ktoré automaticky získavate v súvislosti so zamestnaním. To znamená, že ak pracujete v Rakúsku, ste povinne sociálne poistený a máte nárok na prídavky. Osoby majú nárok na rodinné prídavky, ak sa ich stredisko životných záujmov nachádza v Rakúsku. Stredisko životných záujmov je v štáte, ku ktorému má osoba bližšie osobné a hospodárske vzťahy.
Podmienky na priznanie nároku na rodinné prídavky v Rakúsku upravuje zákon o rodinných vyrovnávajúcich príspevkoch - Familienlastenausgleichgesetz 1967. Ak sa však jedná o deti, ktorých pobyt a stredisko životných záujmov je na Slovensku, ale ktorých rodičia sa zdržiavajú v Rakúsku za účelom zamestnania, alebo ktorí vykonávajú iný druh zárobkovej činnosti, napr. na základe živnosti prihlásenej v Rakúsku, nárok na priznanie rodinných dávok sa posudzuje podľa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (zmenené a doplnené o NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009) a NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 883/2004. Toto nariadenie vstúpilo do platnosti 1.5.2010 a nahradilo staré Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie 574/1972.
Osoby, ktoré nie sú občanmi Rakúska, majú nárok na rodinné prídavky, keď sa podľa §8 a §9 zákona o prisťahovalectve (Niederlassungs- und Aufenthaltsgesetz-NAG) právoplatne zdržiavajú na územi Rakúska.
Nárok na rodinné prídavky nemajú osoby, ktoré nepodliehajú rakúskym právnym predpisom, t.z. ak pracujú v Rakúsku, ale súbežne aj na Slovensku a na základe vystaveného formuláru E101 Slovenskou soc. poisťovňou.

Kto môže požiadať o prídavky na deti?
O detské prídavky môže požiadať len jeden zo zákonných zástupcov dieťaťa. V praxi môžu nastať tieto situácie:
- ak sú rodičia manželia, o túto dávku môže požiadať ktorýkoľvek z rodičov,
- ak ste slobodná alebo rozvedená, môže podať žiadosť len matka dieťaťa,
- ak sú rodičia rozvedení a dieťa žije v spoločnej domácnosti s otcom (otec je jediným zákonným zástupcom), môže podať žiadosť iba otec.
K domácnosti osoby patrí dieťa vtedy, ak s ňou zdieľa spoločný príbytok, alebo ak sa dieťa nachádza v stálej ústavnej starostlivosti a oprávnená osoba prispieva k výžive dieťaťa minimálne vo výške rodinných prídavkov. Nárok na rodinné prídavky má osoba, ktorá v prevažnej miere vedie domácnosť. Ak nie je dokázané inak, tak sa vychádza z predpokladu, že tou osobou je matka dieťaťa.
Výška prídavkov na deti a súrodenecký príplatok
Základom je Familienbeihilfe, pravidelný mesačný príspevok na každé dieťa. Výška sa líši podľa veku dieťaťa a počtu detí v domácnosti. Príplatky rastú so zvyšujúcim sa počtom detí. Pri viacdetných rodinách ide o nemalé sumy. Výška rodinných prídavkov je odstupňovaná podľa veku dieťaťa. Spolu s rodinnými prídavkami je vyplácaný aj daňový bonus (Kinderabsetzbetrag) vo výške 67,80 € mesačne.
Prehľad výšky prídavkov v roku 2024:
K sume prídavkov je automaticky pripočítaný aj Kinderabsetzbetrag, resp. daňový bonus na dieťa, vo výške 67,80 € mesačne:
| Vek dieťaťa | Výška prídavkov | Daňový bonus | Spolu |
|---|---|---|---|
| 0 - 2 roky | 132,30 € | 67,80 € | 200,10 € |
| 3 - 9 rokov | 141,50 € | 67,80 € | 209,30 € |
| 10 - 18 rokov | 164,20 € | 67,80 € | 232 € |
| od 19 rokov | 191,60 € | 67,80 € | 259,40 € |
Zdroj: www.finanz.at
Výška prídavkov sa zvyšuje aj podľa počtu detí na základe tzv. súrodeneckého príplatku, ktorý je mesačne pripočítaný k základnej výške prídavkov:
| Počet detí | Výška súrodeneckého príplatku |
|---|---|
| Dve deti | 8,24 € na každé dieťa |
| Tri deti | 20,20 € na každé dieťa |
| Štyri deti | 30,76 € na každé dieťa |
| Päť detí | 37,14 € na každé dieťa |
| Šesť detí | 41,43 € na každé dieťa |
| Sedem a viac detí | 60,36 € na každé dieťa |
Zdroj: www.finanz.at

Dorovnanie rodinných prídavkov (Ausgleichzahlung)
Ak už poberáte slovenské prídavky, Rakúsko vám doplatí rozdiel formou tzv. vyrovnávacej platby (Differenzzahlung). Žiadosť o dorovnanie (Ausgleichzahlung) rodinných prídavkov sa podáva po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý žiadateľ žiada o rodinné prídavky. V prípade, že rodinné prídavky poberá na Slovensku manžel/ka, je potrebné požiadať o vyplatenie rozdielu v dávkach - Differenzzahlung. Použije sa formulár Beih38.
Podmienky pre deti staršie ako 18 rokov
Nárok na rakúske prídavky na deti je možné poberať na každé dieťa do 18 rokov. Na dieťa staršie ako 18 rokov je možné poberať prídavky len v prípade, ak dieťa absolvuje odbornú prípravu, resp. ak študuje na učňovskej, odbornej alebo vysokej škole. Prídavok na dieťa sa vypláca až do dosiahnutia 24. roku veku dieťaťa.
U plnoletých detí, ktoré navštevujú niektorú z druhov škôl uvedených v §3 zákona na podporu vzdelania - Studienförderungsgesetz 305/1992, sa jedná o štúdium na prípravu povolania len v tom prípade, ak určená doba štúdia nebude prekročená za jeden rok štúdia o nie viac ako jeden semester a celková doba štúdia o nie viac ako jeden rok. Predlženie štúdia je možné v prípade choroby príp. za účelom štúdia v zahraničí. Zmena štúdia je možná maximálne raz. V prvom roku štúdia je automaticky splnená podmienka nároku na priznanie rodinných prídavkov. Pre schvaľovanie nároku na rod. prídavky v 2. roku štúdia musia byť úspešne zložené skúšky za prvý rok štúdia a potvrdené pokračovanie štúdia v druhom ročníku v rozsahu 8 hodín za týždeň a to z povinných a voliteľných študijných predmetov dohromady príp. musia byť splnené iné kritéria.
Plnoleté deti, ktoré študujú na Slovensku, a ktorých rodičia pracujú v Rakúsku, sú posudzované podľa rovnakých študijných kritérií ako deti občanov Rakúskej Republiky - §4 Studienförderungsgesetz 305/1992.
Nárok na rodinné prídavky nie je na dieťa za kalendárny rok, ak v kalendárnom roku predtým, dosiahlo 18. rok života.

Výnimky pre plnoleté deti:
- Plnoleté deti do 25. roka života, ktoré na základe telesného, alebo duševného postihnutia nie sú v stave, aby si samy zaobstarali živobytie (platí pri postihnutí vzniknutom pred 21. rokom života).
- Plnoleté deti do 24. roka života, a to v období medzi ukončením jedného štúdia na výkon povolania a začiatkom ďalšieho štúdia.
- Plnoleté deti do 24. roka života, na čas medzi ukončením vojenskej, alebo civilnej služby a začiatkom, alebo pokračovaním štúdia, alebo štúdia zameraným na výkon povolania.
- Plnoleté deti do 25. roka života, ak vykonávali v čase do 24. roka života povinnú vojenskú službu alebo civilnú službu.
- Plnoleté deti do 25. roka života, ak sa v mesiaci, v ktorom dovŕšili 24. rok života, preukázali, že nemohli včas začať, alebo pokračovať v štúdiu v dôsledku tehotenstva, starostlivosti o dieťa alebo ťažkého postihnutia.
- Plnoleté deti, ktoré dovŕšili 25. rok života, ak štúdium začalo ešte v roku, v ktorom dieťa dovŕšilo 19. rok života a zákonná dĺžka štúdia je minimálne 10 rokov.
Súbeh nárokov v dvoch členských štátoch (koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia)
Osoba má nárok na rodinné dávky v príslušnom členskom štáte v súlade s jeho právnymi predpismi, vrátane jej rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydlisko v príslušnom členskom štáte. Podľa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004, v prípade vzniku nároku na rodinné dávky v dvoch a viacerých členských štátoch sa určí poradie prednosti, t.z. v akom rozsahu bude ten ktorý štát rodinné dávky vyplácať.
Poradie prednosti sa určuje podľa:
- nároku na základe buď živnostenskej alebo závislej činnosti,
- nároku vznikajúcom na základe poberania dôchodku,
- nároku vznikajúcom na základe bydliska.
V prípade vzniku nároku na rodinné dávky na základe buď živnostenskej alebo závislej činnosti je smerodajné bydlisko dieťaťa a to za predpokladu, ak je niektorá z činností vykonávaná v štáte bydliska dieťaťa. Ak sa nedá na základe bydliska dieťaťa určiť poradie prednosti (dieťa nemá bydlisko v ani jednom z príslušných štátov), každý dotknutý členský štát vypočíta výšku dávok s prihliadnutím na deti, ktoré nemajú bydlisko na jeho území. V tomto prípade príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú najvyššie dávky, vyplatí tieto dávky v ich plnej výške a príslušná inštitúcia druhého členského štátu jej nahradí polovicu tejto sumy, maximálne však do hornej hranice sumy stanovenej právnymi predpismi tohto druhého členského štátu.
V prípade vzniku nároku, ktorý existuje na základe poberania dôchodkov, je smerodajné miesto bydliska detí. Ak nie je bydlisko dieťaťa v ani jednom z členských štátov, kde vznikol nárok na dôchodok, určuje sa poradie prednosti podľa dĺžky poistnej doby poberateľa dôchodku.
V prípade súbehu nárokov na rodinné dávky v dvoch členských štátoch sa určí prednostné právo štátu, ktorý bude rodinné dávky vyplácať, a to až do výšky, podľa zákonov platných v danom členskom štáte. Druhý členský štát poskytne v prípade potreby rozdielový doplatok v sume, ktorá prevyšuje sumu vyplácanú v prvom členskom štáte. Rozdielový doplatok sa nemusí poskytovať na deti s bydliskom v inom členskom štáte, ak nárok na rodinné dávky je založený iba na bydlisku.
Ak sa žiadosť predloží členskému štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, ale nie na základe prednostného práva, táto inštitúcia podstúpi žiadosť inštitúcií v členskom štáte s prednostným právom a informuje osobu o tejto skutočnosti. Inštitúcia, ktorej sa uplatňujú právne predpisy, ale nie na základe prednosti, poskytne v prípade potreby rozdielový doplatok. V prípade určenia predností poberania rodinných dávok podľa ods. 1 písm. a. a b., pozastaví členský štát, v ktorom boli predtým poberané rodinné dávky, ich vyplácanie a to ku koncu mesiaca, počas ktorého vznikol nárok na dávky v inom členskom štáte. Druhý členský štát vypláca dávky v plnej výške podľa vnútroštátnych zákonov. Po priznaní nároku na rodinné dávky v niektorom z členských štátov, sa zohľadní situácia celej rodiny, ako keby sa na všetky zúčastnené osoby vzťahovali právne predpisy daného členského štátu a ako keby všetky mali bydlisko v tomto členskom štáte.
Žiadosť o prídavky na deti a potrebné dokumenty
O rodinné prídavky je potrebné požiadať. Príslušným úradom na vyplácanie rodinných prídavkov v Rakúsku je Finančný úrad (Finanzamt). Od 01.01.2019 sa všetky žiadosti podávajú elektronicky prostredníctvom FinanzOnline. V prípade nezosobášených rodičov alebo zosobášených rodičov, ktorí nemajú rovnaký trvalý pobyt, je povinný sa zaregistrovať ten rodič, s ktorým má dieťa zhodný trvalý pobyt - bez ohľadu na to, ktorý z rodičov pracuje v Rakúsku. Tento rodič zároveň vystupuje ako žiadateľ o prídavky na dieťa z Rakúska.
Potrebné tlačivá a dokumenty:
- žiadosť Beih 100 - ak na dieťa nepoberáte prídavky v inej krajine EÚ,
- žiadosť Beih 38 - ak na dieťa poberáte prídavky v inej krajine EÚ (slúži na dorovnanie rodinných prídavkov, tzv. vyrovnávaciu platbu),
- formulár E 411.
K žiadosti je potrebné doložiť aj tieto preložené kópie dokumentov:
- rodný list dieťaťa/detí,
- pracovnú zmluvu,
- sobášny list/rozsudok o rozvode/úmrtný list,
- potvrdenie o návšteve školy (u školopovinných detí),
- potvrdenie o štúdiu prostredníctvom formulára E 402 (u študujúcich detí). Škola potvrdí časť B na tomto formulári.
Všetky z týchto podkladov postačí poskytnúť formou kópie, teda napríklad skenu.
Dôležité aspekty a zmeny
Spätné požiadanie o prídavky:
Rakúske prídavky na deti je možné získať až 5 rokov spätne. Ak ste tam pracovali napríklad v rokoch 2019 - 2023, prídavky môžete žiadať za celé toto obdobie a to aj v prípade, že už v krajine nie ste. Ak v Rakúsku nepretržite pracujete niekoľko rokov vkuse, žiadať a získať prídavky môžete tiež za celé toto obdobie - najviac však 5 rokov spätne.
Indexácia prídavkov:
V roku 2019 bolo v Rakúsku zavedené indexovanie detských prídavkov a súrodeneckého príplatku. Indexácia znamenala, že výška rodinných prídavkov a výška súrodeneckého príplatku na deti s trvalým pobytom mimo Rakúska, resp. v krajinách EÚ/EHP a vo Švajčiarsku bola rozdielna oproti výške prídavkov pre deti s trvalým pobytom v Rakúsku. Výška rodinných prídavkov pre deti s trvalým pobytom mimo Rakúska sa odvíjala od miesta bydliska detí, čo v mnohých prípadoch predstavovalo výrazne nižšiu výšku detských prídavkov a súrodeneckého príplatku.
Dňa 16. 6. 2022 Európsky súdny dvor rozhodol o zrušení indexácie. Od tohto dátumu je výška prídavkov a príplatku rovnaká ako pre deti s trvalým pobytom v Rakúsku, tak pre deti s trvalým pobytom v krajinách EÚ/EHP a vo Švajčiarsku. V súvislosti s uvedeným rozhodnutím bolo prijaté aj opatrenie na vyplatenie rozdielu rodinných prídavkov za obdobie od januára 2019 do júna 2022. Vyplatenie rozdielu prebehlo v období od júla do augusta 2022.
Zmeny od 1. júla 2025: Nový Kinderzuschlag
Rakúsko pokračuje v rozširovaní sociálnych opatrení zameraných na boj proti chudobe detí. Od 1. júla 2025 vstupila do platnosti nová úprava príspevku známeho ako Kinderzuschlag für Geringverdiener (Príplatok k prídavkom na deti pre nízkopríjmové skupiny). Ide o dodatočný finančný príspevok, ktorý sa vypláca nad rámec bežných rodinných prídavkov (Familienbeihilfe). Výška príspevku je fixne stanovená na 60 EUR mesačne na každé dieťa. Slováci pracujúci v Rakúsku majú na tento príspevok nárok rovnako ako domáci. Ak matka v SR nepracuje, Rakúsko je primárne zodpovedným štátom.