Mzdové príplatky a zvýhodnenia: Kompletný sprievodca pre zamestnancov a dohodárov

Mzdové príplatky a mzdové zvýhodnenia sú plnenia, na ktoré má zamestnanec zo Zákonníka práce nárok, ak splní určité podmienky. Okrem základnej a motivačnej zložky mzdy má zamestnanec nárok aj na doplnkové plnenia, ktoré sa zväčša vyplácajú vo forme mzdových príplatkov. Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. definuje niekoľko mzdových príplatkov, na ktoré má zamestnanec nárok.

Mzdové príplatky naviazané na priemernú hodinovú mzdu a minimálnu mzdu

Niektoré príplatky sú naviazané na priemernú hodinovú mzdu a iné na minimálnu mzdu. Je dôležité vedieť, ktoré príplatky sú naviazané na priemernú hodinovú mzdu a ktoré na minimálnu mzdu, aby bolo možné správne vypočítať výšku týchto plnení.

Príplatok za prácu nadčas

Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Rozsah a podmienky práce nadčas upravuje § 97 Zákonníka práce.

• Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín.
• Za výkon práce nadčas patrí zamestnancovi mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku.
• Pri rizikovej práci má zamestnanec nárok na vyšší mzdový príplatok, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. V takom prípade zamestnancovi príplatky za nadčas nepatria. Patrí mu len náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala. Náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná.

S niektorými zamestnancami (napr. s vedúcim zamestnancom alebo so zamestnancom, ktorý vykonáva metodické činnosti a p.), môže zamestnávateľ písomne dohodnúť, že vo výške jeho mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas v rozsahu do 150 hodín v kalendárnom roku. V takom prípade už mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu vedúcemu zamestnancovi nebude patriť.

Príplatok za prácu vo sviatok

Za sviatok patrí zamestnancovi podľa zákona mzda plus mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok. V tom prípade mzdové zvýhodnenie zamestnancovi nepatrí. Patrí mu len náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Príplatky za prácu cez víkend (sobota a nedeľa)

Práca v sobotu

Ak zamestnanec vykonáva prácu v sobotu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu (§ 122a Zákonníka práce). S účinnosťou od 1. januára 2025 patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,345 eura za hodinu. Od 1. januára 2026 patrí zamestnancovi za prácu v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 2,6295 eura za hodinu.

Práca v nedeľu

Ak zamestnanec vykonáva prácu v nedeľu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v nedeľu (§ 122b Zákonníka práce). S účinnosťou od 1. januára 2025 patrí zamestnancovi za prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 4,690 eura za hodinu.

Výnimky z príplatkov za prácu cez víkend

Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu alebo v nedeľu. Zákonník práce umožňuje v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje jeho minimálnu výšku. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

• Na základe tejto výnimky je možné v zmysle § 122a ods. 2 Zákonníka práce dohodnúť mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu najmenej v sume 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu (od 1. januára 2025 je to suma 2,1105 eura za hodinu, a od 1. januára 2026 je to suma 2,36655 eura za hodinu).
• Pre prácu v nedeľu je možné dohodnúť mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v nedeľu (od 1. januára 2025 je to suma 4,221 eura za hodinu).

Na pracoviskách s nočnými zmenami sobota a nedeľa začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena, a končí uplynutím 24 hodín od jej začiatku.

Príplatok za nočnú prácu

Práca vykonávaná medzi 22:00 a 06:00 nasledujúceho dňa sa považuje za nočnú prácu. Za zamestnanca pracujúceho v noci sa považuje pracovník, ktorý vykonáva prácu v noci po dobu najmenej troch po sebe nasledujúcich hodín alebo zamestnanec, ktorý pracuje v noci minimálne 500 hodín za rok. S účinnosťou od mája 2019 sa pracovníkovi za nočnú prácu vypláca mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej hodinovej mzdy.

Po novom bude výška príplatkov za nočnú prácu závisieť od toho, či bude zamestnanec vykonávať všeobecnú alebo rizikovú prácu. Zamestnanci budú mať možnosť uplatniť si takzvanú derogačnú klauzulu. V praxi to znamená, že výšku príplatku za nočnú prácu si budú môcť dohodnúť v rámci kolektívnej zmluvy. Ak u zamestnávateľa odbory nepôsobia, tak sa tieto príplatky dohodnú priamo v dohode so zamestnancom.

Príplatok za sťažený výkon práce

Za sťažený výkon práce patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia v hodnote najmenej 20 % minimálnej mzdy za hodinu. Kompenzácia sa uplatňuje za každú hodinu pracovných činností v prostredí, v ktorom pôsobia chemické, karcinogénne, mutagénne a biologické faktory, prach alebo fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie), ak tieto činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu a ich výkon si vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Príplatok za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska

Za každú hodinu neaktívnej pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej mzdy za hodinu.

Minimálna mzda a jej vplyv na príplatky

Mesačná minimálna mzda sa určuje každoročne najneskôr do 31.8. dohodou zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov. Ak sa sociálni partneri nedohodnú, stanoví sa minimálna mzda pre ďalší rok v zmysle zákona ako 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Pri výpočte minimálnej mzdy na rok 2025 sa teda vychádza z priemernej mzdy v roku 2023. Hodinová minimálna mzda potom predstavuje 1/174 mesačnej minimálnej mzdy.

Každá zmena minimálnej mzdy sa automaticky premieta do zmeny príplatkov, ktoré sú na ňu naviazané. Každoročne sa tak menia príplatky za víkend, za nočnú prácu, za sťažený výkon práce a náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti.

Minimálna mzda pre roky 2024 a 2025

• Minimálna mzda pre rok 2024 je stanovená nasledovne:
  • Mesačná minimálna mzda v sume 750 eur
  • Hodinová minimálna mzda v sume 4,31 eur
• Minimálna mzda pre rok 2025 je určená takto:
  • Mesačná minimálna mzda v sume 816 eur
  • Hodinová minimálna mzda v sume 4,69 eur

Mzdové príplatky v roku 2024 a 2025 - medziročné porovnanie

Zaokrúhľovanie príplatkov

V Zákonníku práce nie je špecifikované, ako sa majú príplatky zaokrúhľovať. Zamestnávateľ však musí v prípade potreby zaokrúhliť sumy príplatkov vždy v prospech zamestnanca, teda vždy smerom nahor. Napríklad znížený príplatok za nočnú prácu, ktorý je presne 1,6415 eur za hodinu, sa v prípade potreby zaokrúhli na 1,65 eur.

Mzdové príplatky a dohodári

Väčšej mzdy sa dočkajú nielen zamestnanci, ale aj ľudia na dohodu. Novela Zákonníka práce prináša zmeny, podľa ktorých si dohodári prilepšia za prácu v noci, cez víkend a vo sviatok. Je veľa odvetví, ktoré sa bez dohodárov nezaobídu, napríklad v hotelierstve, stavebníctve či gastronómii. Nárazová práca sa nedá do dôsledkov naplánovať dopredu a práve vtedy sa na ňu využívajú napríklad brigádnici. Aj ich sa dotknú zmeny v príplatkoch za nočnú prácu, za prácu v sobotu, nedeľu, ale aj za prácu vo sviatok, ktoré prináša Zákonník práce od tohto roka.

Bude sa to týkať všetkých, ktorí majú so zamestnávateľom uzavretú dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov. Zákonník práce upravuje rozsah výkonu všetkých troch typov dohôd, ako aj vyplácanie odmien.

Aj zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a za sťažený výkon práce, ktorých výška je závislá od výšky minimálnej hodinovej mzdy v zmysle osobitného predpisu. Výnimkou je príplatok za prácu nadčas, keďže nadčasy sa dohodárov netýkajú. Rozdiel je aj v príplatkoch za sviatok.

„Za každú hodinu práce vo sviatok bude dohodárovi podľa nariadenia vlády patriť dohodnutá odmena, ktorá bude zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu,“ informuje Veronika Husárová, hovorkyňa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. „Príplatok za prácu v noci, v sobotu a nedeľu sa bude počítať z minimálnej mzdy a príplatok za sviatok z priemerného zárobku zamestnanca,“ vysvetľuje.

Spôsob výpočtu priemerného zárobku zamestnanca určuje paragraf 134 Zákonníka práce. Keďže sa však pri dohodách priemerný zárobok nesleduje, príplatok za sviatok sa pre dohodára musí určiť osobitným spôsobom, a to cez zvýšenie odmeny.

Tri druhy pracovných pomerov pre dohodárov

Ak má spoločnosť alebo firma záujem o zamestnancov, ktorým chce ponúknuť pracovný pomer na dohodu, podľa zákona má takýto zamestnávateľ tri možnosti:

1. Dohoda o brigádnickej práci študentov: Uzatvára sa len so študentmi, ktorí sú žiakmi strednej školy alebo študentmi vysokej školy a nedovŕšili 26 rokov. Počet odpracovaných hodín nesmie presiahnuť v priemere 20 hodín za týždeň (80 hodín za mesiac).
2. Dohoda o pracovnej činnosti: Pri nej nesmie fyzická osoba odpracovať viac ako 10 hodín týždenne. Zamestnávateľ platí odvody v rovnakej výške ako pri zamestnaní na trvalý pracovný pomer.
3. Dohoda o vykonaní práce: Uzatvára sa len na prácu, ktorá v kalendárnom roku nepresiahne viac ako 350 hodín. Zamestnávateľ platí odvody podľa toho, či sa osobe vypláca pravidelný alebo nepravidelný príjem. Ak má dohodár u jedného zamestnávateľa uzatvorené dve dohody o vykonaní práce, spolu za obe nesmie ročne odpracovať viac ako 350 hodín. Ak by však mal uzavreté dve dohody o vykonaní práce u dvoch rôznych zamestnávateľov, môže odpracovať u jedného aj u druhého 350 hodín za rok, dovedna 700 hodín ročne.

Osobitná novinka pre dohodárov v penzijnom veku

Od 1. júla 2018 štát poskytol dohodárom v penzijnom veku, ak budú robiť na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, rovnaké zvýhodnenie, aké sa doteraz umožňovalo len študentom stredných a vysokých škôl. Znamená to, že aj penzisti si už môžu určiť dohodu o prácach mimo pracovného pomeru, pri ktorej využijú oslobodenie od odvodov na starobný a invalidný dôchodok a zamestnávatelia aj do rezervného fondu solidarity. Podľa Huszárovej bude oslobodenie v rovnakej výške vymeriavacieho základu, ako u študentov, teda 200 eur mesačne, čiže maximálne 2 400 eur ročne.

Bude sa to týkať prípadov starobných, invalidných, predčasných starobných, invalidných výsluhových a výsluhových dôchodkov, ktorých prijímatelia dosiahli dôchodkový vek. „Vďaka tomu môžu starobní dôchodcovia mesačne ušetriť na sociálnom poistení reálne do ôsmich eur; invalidní dôchodcovia do 14 eur a predčasní starobní penzisti do 10,8 eura, čo zodpovedá mesačnému zárobku na úrovni 200 eur,“ tvrdí Huszárová. Najväčšia zmena však nastane pri predčasných dôchodcoch, ktorým bolo predtým zakázané pracovať. Od júla 2018 si môžu zvoliť dohodu o práci vykonávanú mimo pracovného pomeru a zarobiť na jej základe do 2 400 eur ročne, bez toho, aby im pritom hrozilo, že sa pripravia o predčasný dôchodok.

tags: #narok #dohodara #na #priplatky