Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iných zdravotných problémov. V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené dvoma hlavnými zákonmi: zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Tento článok sa podrobne zaoberá nárokom na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ako aj špecifikami straty na zárobku pri škode na zdraví a súvisiacimi legislatívnymi zmenami.
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky
Zamestnanec na účely zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je fyzická osoba, ktorá je zamestnancom na účely nemocenského poistenia podľa § 4 ods. 1 a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. To znamená, že nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN má aj dohodár, ak spĺňa podmienky nemocenského poistenia.
Podmienky nároku
Pre nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky musí dohodár, rovnako ako aj zamestnanec v trvalom pracovnom pomere, spĺňať niekoľko podmienok:
- Aktívne nemocenské poistenie: Počas PN musí mať aktívne nemocenské poistenie.
- Potvrdenie o dočasnej PN: Musí byť uznaný za dočasne práceneschopného ošetrujúcim lekárom.
- Odovzdanie dokladov: Nezabudni odovzdať zamestnávateľovi doklad od lekára pri začiatku, pokračovaní i pri ukončení pracovnej neschopnosti. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
- Ochranná lehota: V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Výška náhrady príjmu a nemocenských dávok
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa
Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 kalendárnych dní PN.
- Od 1. do 3. dňa PN: 25 % DVZ alebo PDVZ.
- Od 4. do 10. dňa PN: 55 % DVZ alebo PDVZ.
Poznámka: v kolektívnej zmluve je možné dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. To znamená, že zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že bude vyplácať zamestnancom napr. náhradu príjmu počas PN už od prvého dňa vo výške 60 % DVZ.
Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne
Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou sú vždy vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ (napr. pre výpočet náhrady príjmu, resp. nemocenské dávky v roku 2025 (PN, OČR, materské, tehotenské). Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. ak PN vznikne v roku 2025.
- Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. ak dohoda je uzatvorená od 1. 2. 2023 a práceneschopnosť vznikla 2. 2. 2023, tak denný vymeriavací základ by sa počítal podľa § 8 ods. rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025.
- Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. od vzniku nemocenského poistenia do jeho zániku).
Máme informácie, že prezident chce vyhlásiť...
Príklady výpočtu náhrady príjmu
Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov výpočtu náhrady príjmu:
Príklad č. 1: Zamestnanec s trvalou mzdou
Mzda zamestnanca: 950 eur.
Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) / 365 dní = 31,2328 eur.
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z DVZ * 3 dni = 7,8082 * 3 = 23,4246 eur.
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z DVZ * 11 dní = 17,1780 * 11 = 188,958 eur.
Príklad č. 3: Zamestnanec s vyššou mzdou
Mzda zamestnanca: 2500 eur.
Zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ = 74,4987 eur).
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z DVZ * 3 dni = 18,6246 * 3 = 55,8738 eur.
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z DVZ * 11 dní = 40,9742 * 11 = 450,7162 eur.
Príklad č. 4: Zamestnanec, ktorý začal pracovať v priebehu roka
Mzda zamestnanca: 950 eur.
Zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022.
PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 143 dní).
DVZ sa vypočíta: (950 * 5) / 143 = 33,2168 eur (mzda za október 2022 až február 2023 / počet dní).
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z DVZ * 3 dni = 8,3042 * 3 = 24,9126 eur.
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z DVZ * 11 dní = 18,2692 * 11 = 200,9612 eur.
Príklad č. 5: Zamestnanec v ochrannej lehote
Mzda zamestnanca: 950 eur.
Zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022.
Pracovný pomer skončil 9. januára 2023.
PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. 100 dní).
PDVZ sa vypočíta: 950 eur.
Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z PDVZ * 3 dni = 237,50 * 3 = 712,50 eur.
Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z PDVZ * 11 dní = 522,50 * 11 = 5747,50 eur.
Postup pri PN a uplatnení nároku na dávky
Návšteva lekára a elektronická PN (ePN)
Pri zdravotných problémoch navštívte ošetrujúceho lekára, ktorý určí, či ste dočasne práceneschopný. Od 1.1.2024 platí povinnosť pre všetkých lekárov (všeobecní lekári, dorastoví lekári, ambulantní lekári - špecialisti, nemocniční lekári - špecialisti) vystavovať elektronickú PN (ePN). Ide o elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, vedený v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Vďaka ePN zamestnanec nemusí PN doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Všetky potrebné informácie si vymieňajú inštitúcie medzi sebou.
Postup pri ePN:
- Návšteva lekára: Lekára kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN, dodržiavanie liečebného režimu.
- Kontrola ePN: Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
- Údaje pre zamestnávateľa: Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“: oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu.
Povinnosti zamestnávateľa
V prípade, že ti vznikne nárok aj na nemocenské dávky, zamestnávateľ má povinnosť zaslať potrebné doklady na Sociálnu poisťovňu. Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Zamestnávateľ má možnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Dôležité upozornenia a obmedzenia
Premlčanie nároku
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Povinnosť vrátenia neprávom vyplatených súm
Ak si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu), a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila, alebo vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila).
PN v zahraničí
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.
Zánik nároku na nemocenské
Zánik nároku na nemocenské a jeho sumu, príp. uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Strata na zárobku pri škode na zdraví
Strata na zárobku je osobitným druhom majetkovej ujmy, ku ktorej dochádza pri škode na zdraví. Stratu na zárobku poskytuje komerčná poisťovňa z povinného zmluvného poistenia. Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, sa uhrádza peňažným dôchodkom vo forme opakujúcich sa peňažných plnení. Pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval pred poškodením. Občiansky zákonník rozlišuje medzi stratou na zárobku počas pracovnej neschopnosti a po skončení pracovnej neschopnosti.
Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti
Účelom náhrady za stratu na zárobku je poskytnutie primeraného odškodnenia zamestnancovi, ktorý nie je schopný v dôsledku zdravotného postihnutia spôsobeného úrazom dosahovať zárobok, aký mal pred poškodením.
Podľa novej právnej úpravy, ktorá nadobudla účinnosť 1.12.2019, sa náhrada straty na zárobku počas doby pracovnej neschopnosti poškodeného hradí peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného pred vznikom škody a náhradou toho, čo bolo poškodenému vyplatené v dôsledku choroby či úrazu podľa osobitného právneho predpisu. Ak poškodeným bude zamestnanec, pri určení priemerného zárobku sa bude postupovať podľa ustanovenia § 134 Zákonníka práce.
Strata na zárobku neprináleží poškodenému za všetky kalendárne dni trvania pracovnej neschopnosti. Poškodenému vznikne strata na zárobku len za tie dni pracovnej neschopnosti, počas ktorých by reálne pracoval. To znamená, že pri výpočte straty na zárobku sa nebudú zohľadňovať dni pracovného pokoja. Dňami pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a sviatky.
Od takto zisteného priemerného zárobku pred vznikom škody sa odpočíta náhrada príjmu a nemocenské vyplatené poškodenému počas pracovnej neschopnosti. Náhradu príjmu poskytuje poškodenému zamestnávateľ od 1. do 10. dňa pracovnej neschopnosti. Nemocenské poskytuje poškodenému Sociálna poisťovňa od 11. dňa pracovnej neschopnosti. To znamená, že strata na zárobku musí byť uhradená poškodenému v rozsahu, v akom nie je kompenzovaná náhradou príjmu a nemocenským.
Historické zmeny v posudzovaní straty na zárobku
Pôvodná právna úprava náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti sa posudzovala a suma tejto náhrady sa určovala ako úrazový príplatok, ktorý bol upravený všeobecnými predpismi o sociálnom poistení. Podľa týchto predpisov poškodený mal nárok na stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Predpokladom priznania tohto nároku bolo, že poškodený mal nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo na nemocenské.
Strata na zárobku bola v pôvodnej úprave len 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti strata na zárobku bola len 25 % denného vymeriavacieho základu. Tento spôsob výpočtu bol v neprospech poškodeného, keďže ani s nemocenským nedosahoval priemerný zárobok poškodeného pred poškodením zdravia.
Ústavný súd SR prijal dňa 10.10.2018 nález, číslo ÚS 10/2016 - 53, v ktorom konštatoval, že ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka (pôvodný spôsob výpočtu straty na zárobku) nie je v súlade s článkom 12 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd konštatoval, že napadnuté ustanovenie o spôsobe výpočtu straty na zárobku nerešpektuje požiadavku, aby nárok poškodeného bol uspokojený v súlade s princípom plnej náhrady skutočnej škody. Preto § 446 Občianskeho zákonníka nedovolene poškodzovalo vlastnícke právo poškodeného, ktorého predmetom je legitímna nádej v podobe pohľadávky na náhradu straty na zárobku voči škodcovi.
Dňom vyhlásenia tohto nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov stratilo ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka o spôsobe výpočtu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti účinnosť. Novela Občianskeho zákonníka nadobudla účinnosť dňa 1.12.2019, ktorá zabezpečila spravodlivejšie odškodnenie.
Strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
Strata na zárobku môže vznikať poškodenému i po ukončení pracovnej neschopnosti. Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa pôvodne posudzovala a určovala ako úrazová renta. Predpokladom priznania tohto nároku bol pokles pracovnej neschopnosti u poškodeného viac ako 40 %. Dosiahnutím poklesu pracovnej neschopnosti viac ako 40 % sa poškodený zároveň stáva invalidným. Mieru poklesu pracovnej schopnosti u poškodeného posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia.
Daňové a odvodové povinnosti
Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti podlieha daňovo odvodovým povinnostiam. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) bod 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu od dane sú oslobodené aj prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečovanú dávkami alebo príplatkami podľa písmen a) a c). Náhrada škody spočívajúca v náhrade za stratu na zárobku nie je oslobodená od dane z príjmu. Z uvedeného dôvodu podľa daňového poriadku poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná oznamovať správcovi dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do 30 dní po skončení príslušného kalendárneho roka.
tags: #nahrada #skody #nemocenske