Oznamovacie povinnosti zamestnávateľov voči zdravotným poisťovniam: Zamestnanci a dôchodcovia

V systéme verejného zdravotného poistenia na Slovensku zohrávajú zamestnávatelia kľúčovú úlohu pri oznamovaní a odvádzaní poistného za svojich zamestnancov. Tieto povinnosti sú upravené predovšetkým zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov a Metodickým usmernením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

Definícia zamestnávateľa a zamestnanca pre účely zdravotného poistenia

Za zamestnávateľa sa považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti. Ak zamestnávateľom zamestnanca nie je fyzická alebo právnická osoba podľa uvedených možností, je ním platiteľ príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Z uvedeného vyplýva, že platiteľom príjmov na účely zdravotného poistenia je aj subjekt, ktorý vypláca fyzickej osobe (ktorá nie je jeho zamestnancom) zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Tento príjem môže byť pravidelný, nepravidelný alebo jednorazový, bez ohľadu na jeho právny dôvod, a ktorý sa pripisuje k dobru, alebo spočíva v inej forme plnenia daňovníkovi v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Užitočná rada: Ak zamestnávateľ poskytne na základe kolektívnej zmluvy alebo internej smernice pozostalej manželke zomrelého zamestnanca príspevok na pohreb a sociálnu výpomoc na prekonanie nepriaznivých dôsledkov, ide o príjem podľa § 5 ods. 2 ZDP. Na základe tohto príjmu pozostalá nadobúda postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia, aj keď nie je „skutočným“ zamestnancom platiteľa príjmov (nemá so subjektom, ktorý jej vypláca príjem, uzatvorený pracovnoprávny vzťah).

Zamestnancom je na účely zákona o zdravotnom poistení fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení a má nárok na príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z.).

Fyzická osoba sa na účely zákona o zdravotnom poistení nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm. (Zamestnancom nie ste počas neospravedlnenej absencie v práci alebo počas neplateného voľna.)

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa

Platiteľom zdravotného poistenia za zamestnancov je ich zamestnávateľ - vypočítava a odvádza zdravotnej poisťovni za nich zdravotné poistenie. Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby na základe právneho vzťahu, ktorý im zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, z ktorého je povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie, stáva sa platiteľom poistného na zdravotné poistenie. Uvedenú skutočnosť je povinný oznámiť do zdravotnej poisťovne, v ktorej sú jeho zamestnanci poistení, a to v lehote do 8 pracovných dní od vzniku platiteľa poistného.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľov upravuje Metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/1/2014, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1. 1. 2015. Prináša zmeny týkajúce sa oznamovacích povinností o zmene platiteľa poistného jeho zamestnancov. Hlavnou novinkou je zavedenie nového kódu 2P a úpravy na tlačive „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“.

Registrácia zamestnávateľa a zamestnancov

Do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný registrovať zamestnanca v zdravotnej poisťovni. Prihlásenie sa uskutočňuje prostredníctvom „Oznámenia zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“. Pri prvom zamestnancovi sa registruje zároveň aj zamestnávateľ. Zdravotná poisťovňa totiž registruje zamestnávateľa až vtedy, keď sa stane platiteľom odvodov.

Registrácia ďalších zamestnancov môže byť v papierovej forme, pokiaľ platiteľ poistného zamestnáva najviac 2 zamestnancov (nie je podstatný počet poistencov tej-ktorej poisťovne, rozhodujúci je celkový počet zamestnancov). V oznámení sa uvádza rodné číslo poistenca, meno, priezvisko a titul. Kód poistenca v tomto prípade je 2. Platnosť zmeny je Z. V prípade, že zamestnanec do zamestnania nenastúpi, je potrebné pôvodnú prihlášku stornovať zrušením prihlásenia.

Od 1. 1. 2021 majú zamestnávatelia povinnosť komunikovať so zdravotnými poisťovňami elektronickou formou. Zasielanie mesačných výkazov, hromadných oznámení alebo nahlásenie iných zmien platiteľa poistného sa realizuje prostredníctvom ePobočky.

Povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi

Základnou povinnosťou zamestnanca voči zamestnávateľovi je najneskôr v deň nástupu do zamestnania oznámiť zamestnávateľovi zdravotnú poisťovňu, v ktorej má založené povinné verejné zdravotné poistenie. Ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi.

Počas trvania zamestnania je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne do ôsmich dní odo dňa každej zmeny. Takisto je povinný oznámiť aj údaje, ktoré sú rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného podľa § 12, do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov.

Prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov v zdravotnej poisťovni

U zamestnancov pracujúcich na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru môže v praxi dochádzať k častej a dokonca aj niekoľkonásobnej mesačnej zmene platiteľa poistného. Podľa § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení sa totižto zamestnanci pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nepovažujú za zamestnancov v dňoch, za ktoré nepoberajú príjem.

To znamená, že v dňoch, v ktorých dohodár skutočne nevykonáva prácu, sa nepovažuje za zamestnanca. A to má za následok, že v týchto dňoch nie je za neho platiteľom zdravotného poistenia ani jeho zamestnávateľ. Ak teda dohodár nepracuje v každý pracovný deň príslušného kalendárneho mesiaca, dochádza u neho k zmenám platiteľa zdravotného poistenia (k vzniku alebo k zániku platiteľa zdravotného poistenia).

• Vznik platiteľa zdravotného poistenia u neho dochádza v deň, keď začne pracovať po jednom alebo viacerých predchádzajúcich pracovných dňoch, v ktorých nepracoval.
• Zánik platiteľa zdravotného poistenia u dohodára dochádza v pracovný deň bezprostredne predchádzajúci pracovnému dňu, v ktorom už nepracoval.

Zamestnávateľ je povinný zmenu platiteľa zdravotného poistenia za dohodárov oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Ak zamestnávateľ zamestnáva dohodára s pravidelným príjmom, ktorý v danom mesiaci neodpracuje všetky pracovné dni, vzniká mu povinnosť do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa zdravotného poistenia za tohto dohodára. Tento dohodár s pravidelným príjmom sa prihlási do zdravotnej poisťovni len na konkrétne dni, počas ktorých prácu skutočne vykonával.

U dohodárov s nepravidelnými príjmami sa v zmysle metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/6/2014 postupuje odlišne. Dohodárov poberajúcich príjmy v nepravidelných intervaloch alebo po skončení dohody zamestnávateľ prihlasuje a odhlasuje v zdravotnej poisťovni iba na jeden deň, a to na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu (prihlásenie a odhlásenie v zdravotnej poisťovni sa vykoná v ten istý deň). Lehota na prihlásenie a odhlásenie týchto dohodárov je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol dohodárovi príjem vyplatený.

Na prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov v zdravotnej poisťovni sa používa formulár „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“. Ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov, je povinný zmenu platiteľa poistného oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky.

Ktorých dohodárov sa sústavné prihlasovanie a odhlasovanie netýka

Sústavné prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov do zdravotnej poisťovne sa netýka tých, ktorí sa na účely zákona o zdravotnom poistení nepovažujú za zamestnancov a teda sa na nich neplatí ani zdravotné poistenie.

Ide o dohodárov:

• pracujúcich na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
• pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce: poberateľov výsluhového dôchodku (ak dovŕšili dôchodkový vek), poberateľov invalidného výsluhového dôchodku, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku, poberateľov invalidného dôchodku,
• pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti: poberateľov výsluhového dôchodku (ak dovŕšili dôchodkový vek), poberateľov invalidného výsluhového dôchodku, poberateľov starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku, poberateľov invalidného dôchodku.

Zjednodušene je možné povedať, že sústavné prihlasovanie a odhlasovanie zo zdravotnej poisťovne sa týka zamestnancov pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ktorí nie sú dôchodcami. Takisto sa pravidelné prihlasovanie a odhlasovanie v zdravotnej poisťovni netýka dohodárov s pravidelným príjmom, ktorí vykonávajú prácu v každom pracovnom dni príslušného mesiaca.

Príklad z praxe na zmenu platiteľa zdravotného poistenia u dohodára

Predstavme si situáciu, že dohodár v priebehu pracovného týždňa príde do práce v utorok a vo štvrtok. V pondelok v práci nebol, preto sa v tento deň nepovažuje za zamestnanca a jeho zamestnávateľ za neho nie je ani platiteľom zdravotného poistenia.

V utorok, keď dohodár príde do práce, u neho dochádza k vzniku platiteľa zdravotného poistenia (zdravotné poistenie za neho za tento deň bude platiť jeho zamestnávateľ). Keďže ale dohodár už v stredu do práce neprišiel, tak ešte v utorok u neho dochádza aj k zániku platiteľa zdravotného poistenia.

Podobná situácia sa opakuje aj v súvislosti so štvrtkom a piatkom. Vo štvrtok dohodár pracuje, preto u neho dochádza k vzniku platiteľa zdravotného poistenia. V piatok ale dohodár do práce nepríde, preto ešte vo štvrtok u neho dochádza k zániku platiteľa zdravotného poistenia. V priebehu jedného týždňa teda u tohto dohodára došlo až k štyrom zmenám platiteľa zdravotného poistenia - 2 krát vznik a 2 krát zánik.

Administratívna záťaž a náklady

Na základe praxe a obmedzeného pracovného času dohodárov je zrejmé, že máloktorý dohodár bude v kalendárnom mesiaci pracovať každý jeden deň. Preto sa takmer žiaden zamestnávateľ zamestnávajúci zamestnancov pracujúcich na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nevyhne povinnosti každý mesiac prihlasovať a odhlasovať dohodárov do a zo zdravotnej poisťovne. Splnenie tejto povinnosti si vyžaduje prihlásiť dohodára do zdravotnej poisťovne len na konkrétne dni, v ktorých pracoval. Pri tom musí zamestnávateľ nevyhnutne vychádzať z evidencie pracovného času a posudzovať v nej každý jeden deň príslušného kalendárneho mesiaca. V praxi dochádza k niekoľkým prihláseniam a odhláseniam dohodára do a zo zdravotnej poisťovne v rámci jedného mesiaca.

Zamestnávateľ pri plnení tejto povinnosti musí sledovať aj to, aký druh príjmu (pravidelný alebo nepravidelný) a aký status má dohodár (či napríklad nie je študent alebo dôchodca).

Tabuľka: Priemerné mesačné údaje o dohodách v súvislosti s povinnosťou sústavného prihlasovania a odhlasovania dohodárov v zdravotnej poisťovni (bez dôchodcov)

Táto administratívna povinnosť stojí podnikateľov približne 1 milión eur ročne. Ak by sa táto povinnosť týkala každý mesiac v priemere len 200 000 dohodárov a priemerné mesačné prihlásenie a odhlásenie jedného dohodára trvá mzdovému účtovníkovi 3 minúty, ročné náklady pre podnikateľov by dosiahli približne 993 720 eur.

Navrhované zjednodušenia a vládne záväzky

Podnikatelia dlho navrhovali, aby sa táto administratívna záťaž odstránila. Upozorňovali na ňu už v roku 2013 prostredníctvom ankety Byrokratický nezmysel roka 2013, ktorej neslávnym absolútnym víťazom sa stala práve povinnosť neustáleho prihlasovania a odhlasovania dohodárov do a zo zdravotnej poisťovne. Analýza regulačného zaťaženia pri zamestnávaní v mikro a malých podnikoch z marca 2018, vypracovaná Slovak Business Agency, taktiež spomína zvýšenú administratívnu záťaž. Navrhuje, aby mal zamestnávateľ povinnosť dohodárov prihlasovať do zdravotnej poisťovne do 8 pracovných dní od vzniku dohody a odhlasovať ich zo zdravotnej poisťovne do 8 pracovných dní od zániku dohody, bez ohľadu na to, či prácu vykonávajú alebo nevykonávajú vo všetky pracovné dni, čiže rovnako, ako je tomu pri zamestnancoch pracujúcich na pracovnú zmluvu.

V roku 2014 sa zvýšenou záťažou zaoberala aj vláda Slovenskej republiky. Vo svojom uznesení č. 172 zo 16. apríla 2014 uložila vtedajšej ministerke zdravotníctva za úlohu zjednodušiť administratívu spojenú s neustálym prihlasovaním a odhlasovaním zamestnancov v zdravotnej poisťovni. Lehota na splnenie tejto úlohy bola stanovená do 31. 12. 2014. Napriek tomu, aj v závere roka 2018 k žiadnej pozitívnej zmene v tejto súvislosti nedošlo.

Ďalšie oznamovacie povinnosti a výnimky

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, je v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. povinný elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného, okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení (skutočnosť, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm.) úrad určil s účinnosťou od 01.01.2026 Metodickým usmernením č.

Platiteľ poistného nemusí zdravotnej poisťovni oznamovať napríklad:

• poberanie rodičovského príspevku [§ 11 ods. 7 písm. c)],
• ošetrovného, materského, nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. m)] vyplácaného Sociálnou poisťovňou,
• nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. s)] vyplácaného Útvarom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu § 5 písm. a), b) a d) zákona č. 328/2002 Z. z.

Zamestnávateľ si plní oznamovaciu povinnosť aj za osoby na PN, OČR, materskej dovolenke (1O, 1U) v prípade, ak tieto údaje nie sú poskytované v zmysle § 24 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení. Mesačný výkaz (dávka 514) sa zasiela každý mesiac, ak má zamestnávateľ aspoň jedného zamestnanca poisteného vo VšZP.

Kódom 2D sa nahlasuje zamestnanec pracujúci na dohodu na dni, ktoré reálne odpracuje (za ktoré má príjem). Ak ako zamestnávateľ nedokážete určiť presný dátum výkonu práce, platí, že ak je poistenec zamestnancom a zároveň u toho istého zamestnávateľa pracuje aj na dohodu, zamestnávateľ ho prihlási ako zamestnanca a vykáže za neho preddavky na poistné iba raz (§ 29b ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z.).

Dôchodcovia a zdravotné poistenie

Dôchodca (na tento účel) podľa §11 ods. 7 písm. je fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku (ak dovŕšil dôchodkový vek) alebo invalidného výsluhového dôchodku.

Nárok na starobný dôchodok vznikne poistencovi dovŕšením dôchodkového veku podľa platnej legislatívy SR a získaním najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia (prihliada sa aj na obdobia poistenia získané v krajinách EÚ alebo zmluvnom štáte; podmienkou je získanie aspoň jedného roka obdobia dôchodkového poistenia v SR). O dôchodok musí poistenec požiadať písomnou žiadosťou v mieste svojho bydliska.

Nárok na invalidný dôchodok môže vzniknúť iba vtedy, ak posudkový lekár Sociálnej poisťovne určí stupeň invalidity podľa prílohy č. Dosiahnutím dôchodkového veku sa invalidný dôchodok nemení na starobný dôchodok.

Dôchodcovia pracujúci na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, ktorí sú poberateľmi niektorého z uvedených dôchodkov, sa nepovažujú za zamestnancov pre účely zdravotného poistenia, a preto sa na nich nevzťahuje sústavné prihlasovanie a odhlasovanie.

Sankcie a kontroly

V prípade nesprávneho plnenia registračných povinností zamestnávateľovi môžu byť uložené poplatky za oneskorené plnenie registračných povinností, prípadne iné pokuty. Hrozba sankcií však nie je jediným dôvodom, prečo je potrebné tejto problematike venovať náležitú pozornosť. Všetky mesačné výkazy, ktoré sa posielajú do poisťovní, prechádzajú aj kontrolou príslušného registra. V prípade nezrovnalostí medzi registrom a mesačným výkazom nie je možné výkaz odoslať. Situáciu sťažuje fakt, že registrácia odvodov na zdravotné poistenie nie je identická s registráciou na sociálne poistenie.

tags: #nahlasovanie #zdravotna #poistovna #dochodca #zamestnanenc