Komplexný sprievodca právami a nárokmi zamestnancov na Slovensku

Zamestnanci majú v pracovnom prostredí rôzne práva a nároky, ktoré im zabezpečuje Zákonník práce a ďalšie právne predpisy. Tieto nároky sa týkajú rôznych oblastí, ako sú pracovné voľno, mzda, stravovanie, dovolenka, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) a iné benefity. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najdôležitejších nárokov zamestnancov na Slovensku.

Mzda a mzdové podmienky

Za vykonanú prácu majú zamestnanci právo na mzdu. Zamestnávateľ je povinný dohodnúť mzdové podmienky buď v pracovnej zmluve so zamestnancom, alebo v kolektívnej zmluve (§ 119 ods. Dojednanie mzdových podmienok je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy, preto musia byť jej súčasťou.

Len v prípade, že mzdové podmienky sú už dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí v pracovnej zmluve uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy. V rámci mzdových podmienok sa musia dohodnúť najmä formy odmeňovania zamestnancov, suma základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania (§ 119 ods. Mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená podľa osobitného predpisu (§ 119 ods. V rámci mzdových podmienok je možné ako fakultatívne zložky mzdy dohodnúť poskytovanie ďalších plnení za prácu, napr. 13. a 14. mzda.

S účinnosťou od 1. mája 2018 sa ako mzda posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (tzv. 13. mzda) a pri príležitosti vianočných sviatkov (tzv. 14. mzda).

Príplatky

Príplatok za víkendovú prácu alebo prácu vo sviatok by mal byť samozrejmosť. Príplatok dostanete aj za rekreáciu, šport alebo prácu v noci.

Príplatok za prácu nadčas

Za prácu nadčas patrí zamestnancovi podľa § 121 ods. Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas stráca zamestnanec v prípade, ak za prácu nadčas po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno. Nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu nadčas nemá ten zamestnanec, ktorý už v dohodnutej výške mzdy má zohľadnenú prípadnú prácu nadčas.

Okruh takýchto zamestnancov je taxatívne vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce. S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods.

Príplatok za prácu vo sviatok

V Zákonníku práce je jedna výnimka, keď zamestnanec prácu nevykonáva a tento čas sa považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí peňažné plnenie. Je to deň sviatku, ktorý pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca. Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok.

Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Zároveň je upravený osobitný postup výpočtu zvýhodnenia za prácu vo sviatok v prípade zamestnancov vykonávajúcich prácu na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru z dôvodu, že v prípade týchto zamestnancov sa nezisťuje ich priemerný hodinový zárobok.

Príplatok za prácu v sobotu a nedeľu

Ak zamestnanec vykonáva prácu v sobotu, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu práce v sobotu (§ 122a Zákonníka práce).

Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu. Zákonník práce umožňuje v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje jeho minimálnu výšku. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu. Zákonník práce umožňuje v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje jeho minimálnu výšku. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

Príplatok za prácu v noci

Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Za prácu v tomto časovom intervale patrí zamestnancovi v zmysle § 123 ods. Zákonník práce má zamestnanec za prácu v noci nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,609 eura. Zákonník práce umožňuje uplatniť výnimku pre skupinu zamestnávateľov, u ktorých sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce pravidelne vykonávala v noci a ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu.

Zákonník práce umožňuje v kolektívnej zmluve, resp. v pracovnej zmluve dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia a stanovuje jeho minimálnu výšku. Táto suma ale musí byť vo výške najmenej 1,25 eura za hodinu pre zamestnanca, ktorý vykonáva nerizikovú prácu. V pracovnej zmluve je možné dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia iba v prípade, že ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

S vedúcim zamestnancom je možné v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu. Výška mzdového zvýhodnenia za prácu sa neviaže na minimálnu hodinovú mzdu, ale na priemerný zárobok zamestnanca pracujúceho na základe trvalého pracovného pomeru. Neplatí to pre zamestnanca pracujúceho na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Kompenzácia za sťažený výkon práce

Na pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú nároky zamestnancov za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a za sťažený výkon práce, t.j. aj na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú zvýhodnenia za nočnú prácu, za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu a kompenzácia za sťažený výkon práce, a to v rovnakej percentuálnej výške z minimálnej mzdy ako je to pri pracovnej zmluve.

Zamestnávateľ môže, ako dobrovoľné plnenie, poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi sťažujú prácu, prípadne ho pri práci negatívne ovplyvňujú.

Pracovné voľno

Zamestnanci majú nárok na pracovné voľno v rôznych situáciách, ako napríklad pri sťahovaní, návšteve lekára, svadbe, pohrebe alebo z dôvodu zvyšovania kvalifikácie.

Zákonná dovolenka

Každý zamestnanec má nárok na riadnu dovolenku. Zo zákona ide minimálne o 4 týždne ročne, no od 33. roku života (alebo ak sa zamestnanec trvalo stará o dieťa) je nárok predĺžený na 5 týždňov. Tento nárok platí pre oboch rodičov a vzniká po odpracovaní minimálne 60 dní u jedného zamestnávateľa v kalendárnom roku. Štátni zamestnanci majú základnú výmeru dovolenky dlhšiu - päť týždňov. Dovolenka sa vypočítava pomerne. Ak máte napr. zmluvu na dobu určitú, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Týka sa zamestnancov, ktorí po celý kalendárny rok pracujú pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, alebo vykonávajú práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Títo majú nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa. Ak dovolenku v aktuálnom roku nevyčerpáte, môžete si ju preniesť do nasledujúceho roku. Ak zamestnanec neodpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa, nemá nárok na dovolenku za kalendárny rok. Počíta sa mu ale dovolenka za odpracované dni, t. j. 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní.

Osobné prekážky v práci

Zamestnanec má okrem dovolenky nárok aj na voľno z rôznych dôvodov, osobných, rodinných či zdravotných. Tieto prekážky sú upravené v § 141 Zákonníka práce.

• Voľno s náhradou mzdy:
  • návšteva lekára (max. 7 dní ročne),
  • darovanie krvi alebo iných biologických materiálov,
  • narodenie dieťaťa,
  • sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi (max. 7 dní ročne),
  • sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa (max. 10 dní ročne),
  • úmrtie blízkeho príbuzného,
  • vlastná svadba,
  • znemožnenie cesty do práce (napr. počasie, ak ide o ZŤP),
  • sťahovanie z dôvodu zamestnávateľa,
  • hľadanie nového zamestnania pri organizačnom prepustení,
  • štúdium alebo zvyšovanie kvalifikácie.
• Voľno bez náhrady mzdy:
  • ďalšie návštevy lekára nad rámec 7 dní,
  • svadba dieťaťa či rodiča,
  • výpadok verejnej dopravy (ak sa zamestnanec inak nemohol dostať do práce),
  • bežné sťahovanie.

Zo zákona má zamestnanec nárok na pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v rozsahu 7 dní na seba a 7 dní na sprevádzanie rodinného príslušníka. S účinnosťou od 1. 1. 2026 má osamelý rodič - zamestnanec alebo zamestnankyňa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho (jej) priemerného zárobku až v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku, pokiaľ sprevádza dieťa vo veku do 15 rokov do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie. Ak zamestnanec vie o prekážke v práci vopred, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna.

Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu a jej trvanie zamestnávateľovi aj preukázať. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ mu musí umožniť odpracovať zameškaný čas, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. Zamestnancovi obecného úradu deň svadby pripadne na pracovný deň.

Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu

Patrí sem výkon verejnej funkcie, občianske povinnosti (napr. súd, prvá pomoc), členstvo vo volebnej komisii, účasť na detskom tábore ako vedúci, účasť na štrajku na podporu hospodárskych alebo sociálnych práv, dobrovoľnícka činnosť.

Zvyšovanie kvalifikácie

Na uzatvorenie dohody o zvyšovaní kvalifikácie nemá zamestnanec zo zákona právo, je to len možnosť. Zamestnávateľ môže umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytnutím pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrad ďalších nákladov spojených so štúdiom. Zákon č. 317/2009 Z. z. § 54, ods. 1 definuje, že pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní podľa tohto zákona. Ak ide o vykonanie 1. atestácie patrí ešte + 5 dní. Absolvovaním rigoróznej skúšky sa môže uznať ako náhrada 1. atestácie.

Stravovanie

Zamestnávateľ musí zamestnancom prispieť na stravu. Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí sú sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách. Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, príp. v zariadení iného zamestnávateľa, ktoré sa nachádza v blízkosti pracoviska.

Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo inom, novelou Zákonníka práce dostanú zamestnanci od 1. 3. 2021 možnosť vybrať si medzi finančným príspevkom na stravu alebo stravovacími poukážkami (gastrolístkami). Výška príspevku na stravovanie musí zodpovedať minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Ak zamestnávateľ zabezpečí pre svojich zamestnancov stravovanie formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 a 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Benefity a nadštandardné výhody

Sociálna politika zamestnávateľa alebo, ľudovo povedané, benefity, ktoré zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom, sú stále aktuálnou témou. Ide o finančné alebo nefinančné zvýhodnenia. V dnešnej dobe, kedy priemerná nezamestnanosť na Slovensku dosahuje len niečo vyše piatich percent, nelákajú spoločnosti svojich zamestnancov len na atraktívnu mzdu, ale aj na výhody, ktoré im v súlade so Zákonníkom práce alebo nad jeho rámec poskytujú. Nastavenie benefitov na pracovisku do veľkej miery závisí od typu pracovnej pozície, vekového zloženia zamestnancov či regiónu, v ktorom spoločnosť sídli.

Home office a domácka práca

Jedným z najobľúbenejších benefitov súčasnosti je tzv. home office. Pojem home office je do slovenčiny možné preložiť ako domáca kancelária. Patrí medzi jednu z foriem flexibilných benefitov, ktoré obľubujú prevažne nižšie vekové kategórie a je využiteľný pri každej práci, pri ktorej nie je potrebné využívanie nástrojov zamestnávateľa alebo prítomnosť zamestnanca na pracovisku. Ide o nepeňažný benefit, na ktorý nevzniká nárok priamo zo Zákonníka práce. Je teda na rozhodnutí zamestnávateľa, či umožní zamestnancovi príležitostne vykonávať prácu z domu alebo na zamestnancom zvolenom mieste v dohodnutý deň alebo dni v týždni. Ostatné dni zamestnanec chodí do práce a vykonáva prácu na mieste, ktoré má dohodnuté v pracovnej zmluve.

Za prácu v režime home office patrí zamestnancovi mzda rovnako, ako keď vykonáva svoju prácu na pracovisku zamestnávateľa, rovnako mu vzniká aj nárok na stravné a prestávku v práci. Zamestnanec vykonáva svoju prácu totožne, ako keby sedel vo svojej kancelárii. Jediný rozdiel je v tom, že sedí doma alebo na inom mieste, kde dokáže prácu vykonávať.

Home office je však v praxi často mylne zamieňaný s domáckou prácou. Domácku prácu možno charakterizovať ako pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste. Domáckemu zamestnancovi neprislúcha ani mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nočnú prácu. Pracovné podmienky zamestnanca pri domáckej práci nesmú znevýhodňovať zamestnanca v porovnaní s porovnateľným zamestnancom pracujúcim na pracovisku zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný prijať opatrenia zamedzujúce izolácii od ostatných zamestnancov a umožniť stretávať sa s ostatnými zamestnancami.

Zákonník práce však ďalej ustanovuje, že za domáckeho zamestnanca sa nepovažuje zamestnanec vykonávajúci prácu doma alebo na inom vhodnom mieste príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa, ak druh práce, ktorú vykonáva, to umožňuje. Spoločným znakom domáckej práce a home office je, že zamestnanec nepracuje na pracovisku, ale doma alebo na inom vhodnom mieste. Druhým spoločným znakom je, že zamestnávateľ zodpovedá za dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci aj pri domáckej práci, ako aj pri home office. Toto sú však jediné znaky, v ktorých sú domácka práca a home office rovnaké.

Rekreácia a šport

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorý pracuje u zamestnávateľa nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Pracovná pohotovosť

O pracovnú pohotovosť ide v prípade, ak sa zamestnanec v čase mimo svojej pracovnej doby zdržiava po určený čas na dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Čas, kedy zamestnanec čaká na výkon práce, ale prácu ešte nevykonáva, je neaktívnou časťou pracovnej pohotovosti. Výška príplatku za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska u zamestnanca, ktorý je v trvalom pracovnom pomere, je minimálne 0,805 eura za hodinu.

tags: #na #co #maju #zamestnanci #narok