Stravné lístky, alebo ľudovo „gastráče“, sú jedným z najrozšírenejších a najobľúbenejších zamestnaneckých benefitov na Slovensku. Napriek tomu, že ich pozná takmer každý, okolo ich poskytovania panuje množstvo nejasností. Tento článok prináša komplexný prehľad pravidiel a zmien týkajúcich sa nároku na gastrolístky a finančný príspevok na stravovanie, ako pre zamestnancov, tak aj pre zamestnávateľov a živnostníkov.
Povinnosti zamestnávateľa a nárok zamestnancov na stravovanie
Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.
Zamestnávateľ stravovanie zabezpečuje podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja. Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 11 hodín, zamestnávateľ môže (ale nemá zákonnú povinnosť) zabezpečiť aj ďalšie stravovanie, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny. Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravu v stravovacom zariadení, vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, inými slovami prostredníctvom predaja stravovacích poukážok, tzv. stravných lístkov (gastrolístkov).
Kto má nárok na stravovanie?
- Zamestnanci v pracovnom pomere: Majú nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávajú prácu viac ako 4 hodiny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.
- Zamestnanci na skrátený úväzok: Pokiaľ pracujete na skrátený úväzok, máte nárok na príspevok na stravu v prípade, že ste v práci dlhšie ako 4 hodiny.
- Viac pracovných pomerov súčasne: Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nárok na stravné máte len z tých pracovných pomerov, kde je splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.
- Práca z domu (home office): Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce, máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. V praxi sa takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.
Kedy nárok na stravovanie nevzniká?
- Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
- Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
- Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
- Ak zamestnanci nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), majú za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňajú jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávajú v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu im za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.
- Pri dohodách o vykonaní práce, dohode o pracovnej činnosti alebo dohode o brigádnickej práci študentov zákonný nárok na stravovanie nevzniká. Zamestnávateľ však môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo vo vnútornom predpise.
- Konatelia a spoločníci eseročky rovnako nemajú zákonný nárok na stravovanie.
Formy stravovania a finančný príspevok
Novela Zákonníka práce od 1. januára 2022 zrovnoprávňuje gastrolístky a finančný príspevok na stravovanie. Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie mimo vlastnej kantíny alebo jedálne, je povinný dať zamestnancovi na výber: ten si môže zvoliť, či chce gastrolístok alebo účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie. Túto jeho voľbu musí zamestnávateľ rešpektovať.
Elektronické gastrolístky
Od 1. januára 2023 musia byť gastrolístky poskytované v elektronickej forme ako elektronická stravovacia karta. Elektronická karta funguje systémom kreditu, z ktorého reštaurácia alebo jedáleň strhne presnú sumu za jedlo. Oproti papierovým gastrolístkom, z ktorých reštaurácie a obchody nevydávali, ide o praktickejšie riešenie. Ďalšou výhodou karty je možnosť sledovania transakcií a možnosť prenesenia zostatku do ďalšieho mesiaca. Stravovacia karta je navyše chránená PIN kódom.
Jak Funguje Elektřina a Jak se šíří? Od elektrárny až do zásuvky!
Výška príspevku a hodnoty gastrolístkov
Hodnoty gastrolístkov, ako aj výšky príspevkov zamestnávateľa na stravovanie, sa odvíjajú od stravného pre tuzemské pracovné cesty, teda od takzvaných diét. Pri práci v bežnom režime na pracovisku sa hodnota gastrolístka a aj výška príspevku, ktorý naň zamestnávateľ poskytuje, odvíja od stravného za pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín.
Aktuálne hodnoty (od 1. 12. 2025):
- Minimálna hodnota stravovacej poukážky (gastrolístka) je zákonom stanovená na 75 % stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. 12. 2025 suma 6,98 € (75 % z 9,30 €).
- Maximálna hodnota stravného lístka je 9,30 €.
- Minimálny príspevok od zamestnávateľa na stravný lístok musí byť minimálne 55 % z hodnoty stravného (teda aspoň 55 % z 9,30 €).
- Ak sa zamestnanec rozhodne pre finančný príspevok, má nárok na 55 % z hodnoty stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín.
Príklad zmien v stravnom a príspevkoch zamestnávateľa (prehľad platný od 1.4.2025):
| Časové pásmo pracovnej cesty | Výška stravného (eur) | Minimálna hodnota gastrolístka (75% zo stravného) | Maximálny príspevok zamestnávateľa (55% zo stravného) |
|---|---|---|---|
| 5 až 12 hodín | 8,80 | 6,60 | 4,84 |
| nad 12 hodín až 18 hodín | 13,10 | - | - |
| nad 18 hodín | 19,50 | - | - |
Poznámka: Hodnoty stravného pri pracovných cestách sa menia, preto je dôležité sledovať aktuálne oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Príspevok zo sociálneho fondu
Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže zamestnávateľ prispievať na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná. Táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ. Príspevok zo sociálneho fondu je pre zamestnancov oslobodený od dane v celom rozsahu.
Vyplácanie stravného a zrážky
Zamestnanci musia mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru a už v čase, keď vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce.
Ak zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vznikol nárok (napríklad z dôvodu PN), zamestnávateľ o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak zamestnancovi ostalo navyše vyplatené stravné pri ukončení pracovného pomeru, je povinný ho vrátiť zamestnávateľovi. Novela Zákonníka práce účinná od 1. novembra 2022 upravuje aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.
Stravné pri pracovných cestách (diéty)
Ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, má nárok na stravné (tzv. diéty) podľa zákona o cestovných náhradách. Za dni, kedy má zamestnanec nárok na diéty, mu neprislúcha stravný lístok ani finančný príspevok od zamestnávateľa. Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Nárok na stravné má zamestnanec, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa.
Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a z tohto dôvodu sa jeho použitie zo strany zamestnanca nepreukazuje. Zamestnávateľ stravné zamestnancovi neposkytuje, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste bezplatné stravovanie v celom rozsahu (tri hlavné jedlá). Ak má zamestnanec zabezpečené čiastočné bezplatné stravovanie, stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu:
- Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.
- Za bezplatne zabezpečený obed o 40 %.
- Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.
Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania a pod.).
Stravné pre živnostníkov (SZČO)
U živnostníkov je situácia jednoduchá: v prípade, že si uplatňujú preukázateľné a nie paušálne výdavky, môžu si sumu vo výške príspevku na stravu zahrnúť do svojich výdavkov. Za každý pracovný deň si môžu uplatniť maximálnu sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín.