Mykanie hlavou u seniorov: Komplexné informácie a možnosti pomoci

Mykanie hlavou, známe aj ako tremor hlavy, je mimovoľný rytmický pohyb hlavy, ktorý môže postihnúť ľudí rôznych vekových kategórií, avšak u seniorov sa vyskytuje častejšie. Môže mať rôzne príčiny, od neškodných až po závažné neurologické stavy. V tomto článku sa zameriame na príčiny mykania hlavou u seniorov, spôsoby diagnostiky a možnosti liečby.

Čo je to tremor a prečo vzniká?

Tremor je definovaný ako pravidelný, rytmický, mimovoľný svalový pohyb. Môže postihnúť akúkoľvek časť tela, ale najčastejšie sa vyskytuje na horných končatinách, rukách a prstoch. V niektorých prípadoch môže postihnúť aj hlavu, sánku a bradu. Tras, trasenie či odborne nazývaný tremor, sa opisuje ako rytmický pohyb, ktorý postihuje jednu alebo viaceré časti tela. Zasahuje najmä horné končatiny, ruky, prsty, následne hlavu, sánku, bradu, mäkké podnebie či hlasivky. Menej často smeruje na hrudník, trup. Zriedkavo až na dolné končatiny, nohy. Postihuje akúkoľvek vekovú skupinu, vrátane detí, dospievajúcich či dospelých. Pričom najčastejším obdobím nástupu je stredný vek a vek nad 50. rok života.

Typy tremoru

Tremor sa môže deliť na symetrický (prítomný v približne rovnakej sile na oboch končatinách) alebo asymetrický (trasenie iba jednej končatiny, alebo výrazný nepomer v sile medzi končatinami). Hlavným znakom je rytmickosť, ktorá môže mať rozličnú frekvenciu a amplitúdu. Frekvencia sa delí na:

• nízka frekvencia = menej ako 4 Hz
• stredná frekvencia = 4 až 7 Hz
• vysoká frekvencia = nad 7 Hz

Príznaky pri tremore sú rytmické trasenie rúk, hlavy, tváre, trupu, nôh, poruchy hlasu (príliš tichá reč), problém s písaním, kreslením a zhoršený úchop príboru na jedenie i pohára či šálky na pitie. Pridružuje sa i chvenie a slabosť končatín a svalov.

Príčiny mykania hlavou u seniorov

Mykanie hlavou u seniorov môže mať rôzne príčiny, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

Esenciálny tremor

Esenciálny tremor je najčastejší typ tremoru, ktorý postihuje najmä starších ľudí. Je charakterizovaný pomalým, rytmickým mykaním hlavy, ktoré sa zhoršuje pri pohybe a strese. Príčina esenciálneho tremoru nie je známa, ale predpokladá sa, že ide o geneticky podmienený stav. Uvádza sa, že až v 50 % prípadov je prítomná pozitívna rodinná anamnéza. Prevalencia v populácii je daná na 0,4 až 4 %. V priemere nastupuje po 50. roku života.

• Charakteristika: Akčný, posturálny / kinetický a symetrický tremor.
• Prejavy: Nekontrolovateľný tras horných končatín a rúk (až 97 % prípadov), chvenie hlavy a krku (48 %), svalov tváre, jazyka a hlasiviek (62 %). Zriedkavejšie i iných častí tela až dolných končatín.
• Spúšťače: Stres, únava, pohyb horných končatín, držanie šálky, jedenie s príborom či písanie.
• Úľava: Trasenie ustupuje a uvoľňuje sa v pokoji, napríklad keď sú ruky voľne položené na podložke. Až 50 % postihnutých ľudí udáva útlm po príjme alkoholu.
• Liečba: Režimové opatrenia (vyhýbanie sa stresu, dostatočný spánok, cvičenie na koordináciu), betablokátory, antiepileptiká, botulotoxín, v závažných prípadoch chirurgické riešenie.

Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje mozog a spôsobuje postupné odumieranie mozgových buniek produkujúcich dopamín. Chýbajúci dopamín a prevládajúci acetylcholín v mozgu spôsobuje, že pacient postupne stráca schopnosť kontroly nad svojimi svalmi, pohybom a rečou. Na začiatku rozvoja Parkinsonovej choroby môžu chorí budiť dojem zdravých ľudí a svoje problémy nepripisujú ochoreniu mozgu, ale postupujúcej starobe.

• Charakteristika: Pokojový tremor, ktorý sa znižuje počas pohybu, ale môže sa opäť zvýrazniť. Typická je pauza v čase medzi prechodom z pokoja do postavenia sa.
• Prejavy: Mimovoľný tras rúk a prstov (počítanie mincí, kotúľanie tabletiek), chvenie pier, brady a sánky. Nepostihuje hlavu, krk a hlasivky. Nástup je zväčša jednostranný, teda asymetrický.
• Spúšťače: Únava, stres, psychická záťaž, uprené sústredenie sa.
• Úľava: Tras typicky mizne počas spánku.
• Liečba: Lieky na tlmenie príznakov (dodávanie dopamínu do mozgu, tlmenie nadmernej aktivity acetylcholínu), cvičenie a rehabilitácia. Vďaka liekom sa tiež významne predlžuje doba prežitia s Parkinsonovou chorobou.

Zásadný rozdiel medzi esenciálnym trasom a Parkinsonovou chorobou

Dystónia

Dystónia je neurologická porucha, ktorá spôsobuje mimovoľné svalové kontrakcie, čo vedie k abnormálnym pohybom a postaveniu tela. Cervikálna dystónia, známa aj ako torticollis, postihuje svaly krku a spôsobuje mykanie hlavou. Liečba dystónie zahŕňa lieky, injekcie botulotoxínu a v závažných prípadoch operáciu.

Ďalšie príčiny tremoru a mykania hlavou

• Lieky: Niektoré lieky môžu spôsobiť mykanie hlavou ako vedľajší účinok.
• Nízky krvný tlak: Pri zníženom krvnom tlaku môžu seniori cítiť závraty, mdloby a dezorientovanosť. Mgr. Žaneta Hrubá, farmaceutka a poradkyňa v oblasti fytoterapie a celostnej medicíny, odporúča hloh obyčajný, ktorý povzbudzuje činnosť srdca, zlepšuje krvný obeh aj prekrvenie mozgu a reguluje tlak krvi.
• Poruchy vnútorného ucha: Vo vnútri ucha je vestibulárny systém, ktorý sa môže infikovať v dôsledku dýchacích problémov alebo vírusových infekcií.
• Ochabnutie kostí a svalov: Spolu so stratou kĺbovej pružnosti, zapríčinenej napríklad nedostatkom pohybu alebo artritídou, môžu spôsobiť problémy s rovnováhou.
• Podvýživa: Spôsobuje závrate a stratu rovnováhy.
• Syndróm nepokojných nôh: Neurologické ochorenie, ktoré spôsobuje silné nutkanie pohybovať nohami. Môže sa prejavovať aj poruchami zaspávania a dennej únavy. Príčiny sú nedostatok železa, genetická predispozícia, kofeín, alkohol.
• Tetánia: Stav zvýšenej nervovo-svalovej dráždivosti, spôsobený nerovnováhou elektrolytov (hlavne nedostatkom vápnika a horčíka). Prejavy sú tŕpnutie tela, iracionálny strach, kŕče svalstva a hyperventilácia.
• Svalové zášklby (fascikulácie): Náhle, rýchle, neúmyselné sťahy svalových vlákien. Príčiny sú únava, vyčerpanie, nedostatok minerálov, stres, nadmerná konzumácia kofeínu, dehydratácia, niektoré lieky, neurologické ochorenia (amyotrofická laterálna skleróza, skleróza multiplex).
• Alzheimerova choroba a Demencia s Lewyho telieskami: Alzheimerova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, pre ktoré je typické hlavne zhoršujúca sa demencia a strata pamäti. Demencia s Lewyho telieskami (DLB) je charakteristická prítomnosťou tzv. Lewyho teliesok v mozgových bunkách a sprevádzajú ju zrakové halucinácie.

Psychologické a environmentálne faktory

Jedným z psychických následkov problémov s rovnováhou u seniorov je strach z chôdze spojený so strachom z pádu. Môže sa prejaviť napríklad po traumatizujúcom páde. Tento strach sa negatívne premieta do ich života tak, že zredukujú svoje aktivity, stratia nezávislosť a ostanú izolovaní od spoločnosti. To môže viesť k akémusi začarovanému kruhu. Seniori sa o tomto strachu niekedy boja hovoriť a nezdôveria sa ani svojmu ošetrujúcemu lekárovi, ani svojej rodine. Majú strach napríklad z toho, že budú musieť odísť zo svojho domova do opatrovateľského zariadenia. Ak však ostávajú s týmto strachom sami, môže to viesť až k depresii.

Najdôležitejšia rada je: hovoriť o tom! Nebojte sa hovoriť o svojich obavách zo straty rovnováhy, o pocitoch úzkosti a odventilujte tento strach skôr, než vás ovládne a zabráni vám užívať si život naplno. Pre vaše blaho, zdravie a predovšetkým pre opätovné získanie sebavedomia a chuti do života je komunikácia najlepším liekom na vaše starosti, pretože mlčanie nielenže ďalej živí váš strach z pádu a nijak nerieši problémy s rovnováhou, ale môže spôsobiť aj to, že znova spadnete. Ak sa zdôveríte, uľaví sa vám na duši a vaši blízki vám pomôžu prerušiť začarovaný kruh, v ktorom ste sa možno ocitli.

V niektorých prípadoch však vstupuje do hry aj environmentálny faktor. Ak sa domov prispôsobí tak, aby ste sa v ňom cítili bezpečne, môže to psychicky i fyzicky pomôcť. Odstráňte koberčeky, či iné doplnky, o ktoré by ste mohli zakopnúť alebo sa na nich pošmyknúť, nechajte si namontovať zábradlia, dbajte na správne osvetlenie, odstráňte prekážky ako napríklad elektrické káble. Pokiaľ ide o schodisko, ideálne je používanie stoličkového výťahu, ktorý umožní predísť pádu zapríčinenému stratou rovnováhy.

Diagnostika a liečba

Liečba sa volí podľa zistenej kategórie trasu a podľa toho, či sú ťažkosti natoľko výrazné, že ich treba riešiť. Zisťuje sa, či nemá tremor základ v psychickom stave alebo či ide o fyzický či organický problém. Prvotná diagnostika sa zameriava na anamnézu, teda informácie podané od človeka. Nasleduje vyšetrenie trasu, či je viditeľný navonok, alebo iba pri vyšetrení. Doplní sa základné vyšetrenie fyziologických funkcií, nakoľko tras môže sprevádzať i vysoký krvný tlak, chrípku, horúčku, reakciu na chlad či iné stavy. Pripojí sa laboratórne vyšetrenie krvi. Dôležité je neurologické vyšetrenie. To sa doplní zobrazovacími metódami, ako je EEG, EMG, CT, MRI.

Liečba závisí od zdravotného stavu pacienta a etiológie tremoru. Vo všeobecnosti zahŕňa úpravu životosprávy, farmakoterapiu, rehabilitáciu a zriedkavo operačnú liečbu. Ak tremor výrazne ovplyvňuje kvalitu života, lekár môže predpísať lieky, ako napríklad betablokátory, antiepileptiká, benzodiazepíny či dopaminergné lieky používané pri Parkinsonovom tremore. V závažných prípadoch môže byť potrebná operácia, napríklad thalamotómia (mozgová operácia) či hlboká mozgová stimulácia (DBS so zavedením elektródy do mozgu a zariadeniu podobnému ako je kardiostimulátor do podkožia trupu).

Kedy vyhľadať lekára?

Je bežné, že svalové zášklby sú neškodné a vyskytujú sa po fyzickej námahe, vplyvom stresu alebo nedostatku minerálov. Ak sa tremor:

• postupne zhoršuje,
• zasahuje do bežného života,
• vyskytuje v pokoji,
• sprevádzajú ho ďalšie príznaky (napr. stuhnutosť, slabosť, problémy s rečou),
• alebo ak kŕče trvajú viac než päť minút (v prípade epileptického záchvatu) alebo ak sa druhý záchvat objaví v priebehu 30 minút.

V takýchto prípadoch je dôležité okamžite volať záchranku alebo vyhľadať lekára.

Prevencia trasu a pádov u seniorov

Prevencii pomáha vyvarovať sa situáciám, ktoré vyvolávajú ťažkosti a nie sú nutné pre každodenný život. Ide hlavne o nadmernú a neprimeranú námahu, a to rovnako psychickú či fyzickú. Navyše, je potrebné znížiť príjem stimulujúcich látok, ako je káva, energetické nápoje či lieky, ktoré súvisia s tremorom (po konzultácii s lekárom a ak je to možné). Plus doplniť vitamíny, minerály a relax. Mgr. Žaneta Hrubá, farmaceutka a poradkyňa v oblasti fytoterapie a celostnej medicíny, odporúča hloh obyčajný, ktorý pôsobí jemne a pomaly, jeho účinky sa dostavia až po pravidelnom užívaní niekoľko týždňov, ale zostávajú potom trvalé. Najčastejšie sa z hlohu používa kvet a mladé listy.

Úprava životosprávy

• Zníženie stresu: Tremor sa môže zhoršovať pri strese a úzkosti, preto pomáhajú relaxačné techniky (napr. joga, meditácia, dychové cvičenia). Psychoterapia, ktorá býva v tomto prípade krátka a relatívne jednoduchá, môže tiež pomôcť. Pozostáva z niekoľkých, po sebe nasledujúcich etáp, ako je analýza myšlienok a vyhýbavého správania.
• Dostatok spánku: Nedostatok spánku môže zhoršiť trasenie.
• Obmedzenie kofeínu a alkoholu: Kofeín (káva, energetické nápoje) môže tremor zhoršovať, alkohol môže mať dočasný upokojujúci účinok, ale dlhodobo problém zhoršuje. Zhoršuje totiž zmyslové a motorické schopností a tým samozrejme zvyšuje riziko pádu.
• Fyzická aktivita a cvičenia na koordináciu: Pravidelná pohybová aktivita udržiava svalové reflexy, pomáha predchádzať ostéoporóze, chorobám kardiovaskulárneho systému, obezity, cukrovky a iným faktorom, ktoré zvyšujú riziko pádov. Pomôžu tiež bojovať proti úzkostným stavom a depresii. Psychicky vám môže pomôcť aj pripraviť sa na možný pád a naučiť sa správne reagovať, často sa totiž najviac bojíme toho, čo nás zastihne nepripravených. Môžete si natrénovať techniky správneho vstávania po páde. To vám pomôže nielen v prípade, že by ste naozaj spadli, ale tiež zbaviť sa strachu z pádu.
• Zdravá strava: Vhodná strava pomáha znížiť riziko pádov, pretože zabraňuje podvýžive a úbytku svalov. Jedlá by mali byť bohaté na vápnik, bielkoviny, sacharidy, vitamíny. Netreba tiež zabúdať na dostatočný príjem tekutín. Nedostatok vitamínov a minerálov má významný vplyv na zdravie svalov a nervového systému, čo môže viesť k častým svalovým zášklbom. Horčík je nevyhnutný pre uvoľnenie svalov po kontrakcii. Draslík pomáha udržiavať rovnováhu elektrolytov a správny prenos nervových impulzov. Vápnik je dôležitý pre kontrakciu svalov. Vitamíny skupiny B (najmä B6 a B12) sú dôležité pre správne fungovanie nervového systému. Vitamín D pomáha pri vstrebávaní vápnika, a preto je dôležitý pre zdravie svalov a kostí.

tags: #mykanie #hlavou #u #seniorov