Sociálny fond a povinnosti zamestnávateľa na Slovensku

Sociálny fond je dôležitý nástroj podnikovej sociálnej politiky zameranej na starostlivosť o zamestnancov. Jeho tvorbu a použitie podrobne stanovuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSF).

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Každý zamestnávateľ, či už ide o právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky, alebo fyzickú osobu s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, má povinnosť tvoriť sociálny fond.

Zamestnávateľom sa fyzická alebo právnická osoba stáva, ak začne zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, tzn. vypláca jej príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Sociálny fond teda tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere v súlade s § 42 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby - občanov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o pracovnej činnosti, z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť sociálny fond. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z. Na účely tvorby sociálneho fondu nie sú fyzické osoby - občania, ktorí poberajú odmenu na základe dohôd, považovaní za zamestnancov (§ 2 ods. 2 ZSF).

Tvorba sociálneho fondu u SZČO

Z uvedeného vyplýva, že ak SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere, má povinnosť tvoriť sociálny fond. Ak SZČO nikoho nezamestnáva, táto povinnosť sa na ňu nevzťahuje.

Zdroje sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z rôznych zdrojov, pričom hlavným je povinný prídel.

Povinný prídel

Tento prídel sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a tvorí sa vo výške 0,6 % až 1 % zo základu. Základom je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok.

U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % zo základu bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania.

Zamestnávateľ môže tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.

Možnosť zvýšeného prídelu pri povinnej tvorbe sociálneho fondu až do výšky 1 % z hrubých miezd má aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, ak splnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 ZSF.

Ďalší prídel

Ďalší prídel do sociálneho fondu sa vzťahuje len na niektorých zamestnávateľov a vytvára sa vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve (alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán), najviac vo výške 0,5 % zo základu.

Ďalší prídel môže byť tvorený aj sumou potrebnou na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky, najviac však vo výške 0,5 % zo základu.

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

Ďalšie zdroje fondu

Ide o dobrovoľný prídel zamestnávateľov. Ďalšími zdrojmi sú napríklad dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.

Takýto prídel do sociálneho fondu z použiteľného zisku je možný až po schválení ročnej účtovnej závierky spoločnosti a schválení rozdelenia zisku. Z daňového hľadiska je tvorba sociálneho fondu z použiteľného zisku daňovo neuznaným výdavkom.

Lehoty tvorby sociálneho fondu a účtovanie

Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Účtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu v jednoduchom účtovníctve

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v knihe sociálneho fondu ako prírastok a úbytok sociálneho fondu. Ak prostriedky sociálneho fondu nie sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií. Ak prostriedky sociálneho fondu sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba sociálneho fondu sa účtuje v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka. Čerpanie sociálneho fondu sa účtuje podľa príslušných postupov účtovania.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky, najmä na starostlivosť o zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.) pri použití prostriedkov sociálneho fondu.

Príklady využitia sociálneho fondu

• Stravovanie zamestnancov: Príspevky na stravovanie sú bežným využitím sociálneho fondu. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, maximálne vo výške 55 % zo sumy stravného (v súčasnosti 2,09 € na jedno jedlo pri hodnote 3,80 €). Zo sociálneho fondu môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom ďalší príspevok na stravovanie, ktorý nie je zákonom limitovaný.
• Rekreácia zamestnancov: Sociálny fond je možné využiť na regeneráciu pracovnej sily, napríklad na rekreáciu. Musia byť splnené podmienky a výška príspevku na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.
• Zdravotná starostlivosť: Sociálny fond je možné využiť na príspevky na zdravotnú starostlivosť zamestnancov, napríklad na očkovanie, preventívne prehliadky nad rámec zákona alebo rehabilitačné pobyty.
• Sociálna výpomoc: Zo sociálneho fondu je možné poskytnúť zamestnancovi aj sociálnu výpomoc v ťažkej životnej situácii, napríklad z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia. Takáto výpomoc poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, je oslobodená od dane. Ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.
• Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS): Zamestnávateľ môže zo sociálneho fondu prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie, okrem príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o DDS). Z pohľadu zamestnanca predstavujú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom jeho nepeňažný príjem, ktorý podlieha zdaňovaniu, ale nezahŕňa sa do vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie.
• Príspevok k narodeniu dieťaťa: Príspevok zo sociálneho fondu k narodeniu dieťaťa zamestnanca je možné použiť. Zamestnanec si tento príspevok musí zdaniť.

Zdanenie a odvody príspevkov zo sociálneho fondu

Plnenia zo sociálneho fondu, či už ide o peňažné alebo nepeňažné plnenia, teda môžu byť zdaniteľné aj nezdaniteľné. Zároveň platí, že ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).

Príklady výpočtu priemernej mesačnej mzdy pre príspevok na dopravu

Pre účely príspevku na dopravu zamestnanca, ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, sa vychádza z údajov Štatistického úradu SR.

tags: #musi #szco #tvorit #socialny #fond