V dnešnej dobe je mimoriadne dôležité zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých občanov, vrátane tých, ktorí majú zdravotné postihnutie. Tento článok sa zameriava na možnosti zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím z ich pohľadu na Slovensku, podmienky, ktoré s tým súvisia, a výhody, ktoré sú im poskytované na uľahčenie ich každodenného života.
Definícia a legislatívny rámec
Zdravotne znevýhodnení ľudia často vyžadujú primeranú formu pomoci alebo osobitný prístup, aby mohli vykonávať svoju prácu, teda primerané úpravy. Pri zamestnávaní zdravotne postihnutých (ZP) je vhodné dohodnúť sa, aby títo sami uviedli, aké úpravy považujú pre seba za nevyhnutné. Osoby so zdravotným postihnutím často vyžadujú primeranú formu pomoci alebo osobitný prístup, aby mohli vykonávať svoju prácu, t.j. primerané úpravy.
Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 311/2001 Z. z. 461/2003 Z. z. 5/2004 Z. z. 27. 03. 27. 03.
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá. Osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) majú rovnaké práva na zamestnanie ako ostatné osoby. Zákon č. 5/2004 Z. z. upravuje túto oblasť.
Kto je zamestnanec so zdravotným postihnutím?
Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou.
Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje takzvaná miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Miera funkčnej poruchy určuje rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Každé ochorenie má určitú mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v percentách. Kombinované zdravotné postihnutia - viaceré druhy postihnutia naraz.
Zamestnancom so zdravotným postihnutím na účely Zákonníka práce je podľa § 40 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona č. 461/2003 Z. Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Mieru funkčnej poruchy určuje posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Povinnosti zamestnávateľa a podpora zamestnávania
Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru. Zdravotne znevýhodnené osoby sú v mnohých prípadoch odkázané na prijatie osobitných opatrení, bez ktorých by nemali vôbec šancu a prístup k realizácii svojich práv. Vzhľadom na to je nesplnenie povinnosti vykonať primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby je v zmysle Antidiskriminačného zákona považované za nepriamu diskrimináciu zdravotne postihnutej osoby.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhoduje o udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 13 ods. 1 písm. Zákon o službách zamestnanosti stanovuje povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkové počtu jeho zamestnancov.
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. Poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1. Zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, a nezamestnal človeka so zdravotným postihnutím musí raz ročne (najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka) zaplatiť príslušnému úradu práce určitú peňažnú sumu za každého chýbajúceho zamestnanca.
Ako si uplatniť povinný podiel zamestnávania ZŤP
Zamestnávatelia si môžu plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím rôznymi spôsobmi:
- Priamym zamestnávaním ZŤP osôb: Zamestnávateľ priamo zamestnáva občanov so zdravotným postihnutím.
- Zadávaním zákaziek: Zamestnávateľ zadáva zákazky chráneným dielňam alebo integračným podnikom.
- Vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov: Zamestnávateľ kombinuje priame zamestnávanie a zadávanie zákaziek.
Zamestnávatelia predkladajú ročné výkazy o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2023 do 31. marca 2024. Na preukázanie zadaných zákaziek je potrebné priložiť fotokópiu dokladu o zadaní zákazky (objednávka, resp. doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - fotokópia dokladu o priznaní postavenia integračného podniku, chránenej dielne, fotokópia dokladu o priznaní postavenia chráneného pracoviska, fotokópia výpisu z obchodného registra, fotokópia výpisu zo živnostenského registra, fotokópia živnostenského listu, fotokópia rozhodnutia, alebo oznámenia Sociálnej poisťovne, alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z.).
Chránené dielne a pracoviská
Chránené dielne sú špecializované pracoviská, ktoré zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nie sú schopné pracovať na otvorenom trhu práce. V chránených dielňach sa vyrábajú rôzne produkty alebo sa poskytujú rôzne služby. ZŤP osoby, ktoré majú obmedzenia v pohyblivosti, môžu pracovať z domu. Chránené dielne sú špecializované pracoviská, ktoré zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nie sú schopné pracovať na otvorenom trhu práce.
Príspevky na zamestnávanie
Zamestnávatelia môžu získať príspevky na zamestnanosť osôb so zdravotným postihnutím. Spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zamestnanosti. Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. o poskytnutie príspevku. Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Práva zamestnancov so zdravotným postihnutím
Zamestnanci so zdravotným postihnutím majú rovnaké právo na vzdelávanie ako ostatní. Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Osobám so zdravotným postihnutím by malo byť v rámci možností tiež umožnené aktívne sa zúčastňovať na pracovných aktivitách, ktoré zamestnávateľ organizuje. Ako príklad môže slúžiť vytvorenie podmienok, akými sú úprava pracovnej doby, zamestnanie na čiastočný úväzok, práca z domu, telepráca.
Ochrana pred výpoveďou
Zvýšenú ochranu občanov so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch zabezpečuje Zákonník práce. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 ZP (teraz § 72 ods. 1 ZP) so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy (teraz úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), tento súhlas sa výlučne vyžaduje len na výpoveď, a nie aj na ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru.
S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.
Prax a teória zamestnávania ZŤP
Prax a teória sa v týchto rovinách rozchádzajú. Permanentnou charakteristikou ekonomickej situácie ľudí so zdravotným postihnutím je ich nízka miera zamestnanosti. Na internetovej stránke Inštitút zamestnanosti je uvedené, že medzi ľuďmi žijúcimi v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia za rok 2018, je Slovenská republika 7. v poradí. Až 16.3 % ľudí v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia bolo nezamestnaných. V Českej republike bolo nezamestnaných len 12,2 % v tejto skupine. Podľa podielu ekonomiky neaktívneho obyvateľstva so zdravotným postihnutím v roku 2016 bolo najvyššie percento nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím v Trenčianskom kraji. V tomto kraji zaznamenali až 14,9 % nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím. Po Trenčianskom kraji nasledoval Žilinský kraj so 14,0 %.
Výskum a zistenia
Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť aké sú možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím. Skúmali sme výpovede ľudí s fyzickým postihnutím, ich názory na zamestnávanie a ich návrhy na ďalšie možnosti ich zamestnávania. Kvalitatívny výskum sme si vybrali preto, aby sme priamo oslovili participantov s fyzickým postihnutím. Veľa sa hovorí aká je miera zamestnanosti telesne postihnutých, koľko chránených dielní existuje a kde sa nachádzajú, ale málokto sa zaujíma o výpovede s osobné skúsenosti druhej strany.
Z našich výsledkov a osobných skúseností participantov vychádza, že možnosti zamestnanosti u ľudí s fyzickým postihnutím v Slovenskej republike sú minimálne. Všetkých siedmich oslovených participantov rodinný príslušníci podporovali v začlenení sa do prostredia, či už sociálneho, alebo potom pracovného. Participantka, ktorá je absolventkou vysokej školy odpovedala, že nepotrebovala nejaké veľké pracovné zmeny čo sa týka prispôsobenia. Vždy hľadala zamestnanie, ktoré by vyhovovalo jej zdravotnému stavu. Dá sa teda zhrnúť, že zamestnávatelia, sú ochotní vytvoriť podmienky, na pracovný výkon.
Čo sa týka zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím v štátnej správe oslovení partipanti sa k tomu vyjadrili jednoznačne. Odpovedali, že orgány štátnej správy podľa nich nemajú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Niektorí participanti to vidia skôr zo zlej motivácie, či už na strane zdravotne postihnutých uchádzačov, ale aj zo strany štátnych inštitúcií. Traja z našich participantov, ktorí majú ukončené vysokoškolské štúdium, výstižne hovoria o konkrétnych návrhoch na ďalšie pracovné miesta. Dvaja z participantiek tvrdia, že práve ľudia so zdravotným znevýhodnením by sa mohli viac zapájať do administratívnych činností v ekonomických, alebo aj sociálnych oblastiach, ktorú väčšina z nich nemá problém realizovať. Vidia problém v neinformovanosti zamestnávateľov a v ich strachu z postihov štátu, keď im v konečnom dôsledku tento zamestnanec nebude vyhovovať.
Podpora a výhody pre osoby s ŤZP
Život s ťažkým zdravotným postihnutím prináša množstvo výziev a prekážok. Je preto dôležité, aby spoločnosť a štát aktívne prispievali k zlepšeniu kvality života týchto osôb. Výhody pre ZŤP osoby predstavujú významnú pomoc pri zvládaní ich jedinečných potrieb a prispievajú k zabezpečeniu plnohodnotného života.
Proces získania preukazu ZŤP
Proces získania preukazu ZŤP zahŕňa niekoľko krokov:
- Lekárska prehliadka: Pred podaním žiadosti je nevyhnutné absolvovať lekársku prehliadku, ktorej výsledky budú dôležité pre posúdenie zdravotného stavu a následného posúdenia statusu ako ťažko zdravotne postihnutého občana. Tlačivo lekárskeho posudku vyplní obvodný lekár. Žiadateľ ho musí predložiť spolu s kópiami všetkých potrebných posudkov od odborných lekárov.
- Posúdenie invalidity: Následne bude žiadateľ o preukaz ZŤP pozvaný na lekársku prehliadku k posudkovému lekárovi, ktorý rozhodne o rozsahu invalidity a o možnosti poberania invalidného dôchodku.
- Rozhodnutie: V priebehu 30 dní obdrží človek rozhodnutie, na ktoré je možné sa odvolať.
- Žiadosť na ÚPSVaR: O získanie preukazu ZŤP je nevyhnutné požiadať ÚPSVaR (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) na odbore sociálnych vecí a rodiny, podľa miesta trvalého bydliska. Vyplnené tlačivá odovzdá na odbore sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR.
Nárok na získanie preukazu ZŤP vzniká až po vydaní posudku, v ktorom miera funkčnej poruchy musí byť minimálne 50%. V opačnom prípade preukaz ZŤP nie je vystavený a dotyčná osoba nie je považovaná za ťažko zdravotne postihnutého občana. Funkčná porucha sa týka nedostatočnosti telesných schopností, zmyslových vnemov alebo duševných schopností jednotlivca, ktorá trvá dlhšie ako jeden rok, a je to výsledok predpokladateľného vývoja zdravotného postihnutia. Všeobecne platí, že schválenie ZŤP môže trvať približne 2 až 3 mesiace. V prípade jednoduchých zdravotných postihnutí môže byť schválenie ZŤP rýchlejšie, približne do 1 mesiaca. To, ako dlho trvá schválenie ZŤP, sa môže líšiť v závislosti od viacerých faktorov.
Peňažné príspevky pre ZŤP
Podľa posúdenia môže byť pacientovi priznaný plný alebo čiastočný invalidný dôchodok. Sociálne dôsledky postihnutia sa zvyčajne kompenzujú peňažným príspevkom. Pre jeho poskytnutie je nutné podať žiadosť na príslušnom Úrade práce a sociálnych vecí a rodiny. Pri opatrovaní člena rodiny sa dá požiadať aj o opatrovateľský príspevok.
- Úprava osobného motorového vozidla: Peňažný príspevok je možné poskytnúť najviac vo výške 13 277,58 € a je určený na úpravu osobného motorového vozidla. Možno ho poskytnúť aj viac krát na rôzne úpravy osobného motorového vozidla, pričom celkový súčet poskytnutých príspevkov nesmie presiahnuť v období siedmich rokov sumu 13 277,58 €. Výška peňažného príspevku na úpravu osobného motorového vozidla sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny úpravy osobného motorového vozidla a príjmu osoby s ŤZP.
- Kúpa motorového vozidla: Od 1. augusta štát pomáha ZŤP osobám pri kúpe vozidla s maximálnou sumou 13 277,58 €, ale pre vozidlá s automatickou prevodovkou môže dosiahnuť až 16 596,96 €. Pred novelou zákona boli tieto sumy stanovené na 6 638,79 € a 8 298,48 €. Výška štátneho príspevku pre ZŤP sa určuje individuálne na základe posúdenia potreby kompenzácie zvýšených výdavkov.
- Parkovací preukaz pre ZŤP: Získanie parkovacieho preukazu pre ZŤP prináša mnoho výhod, ktoré sú stanovené v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Tento parkovací preukaz poskytuje držiteľovi možnosť parkovať vo vyhradených oblastiach a uľahčuje jeho pohyb v meste. Žiadosť o parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa podáva priamo na oddelenie kompenzácií a posudkových činností Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého bydliska. Dôležité je umiestniť parkovací preukaz v prednej časti vozidla tak, aby bola jeho predná časť jasne viditeľná na účely kontroly.
- Cestovanie vlakom zadarmo: ZŤP môžu požiadať aj o preukaz na vlaky zadarmo. Osoba má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa komplexného posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu, je osoba s ťažkým zdravotným ...
tags: #moznost #zamestnania #telesne #postihnutym