Cievna mozgová príhoda (CMP) predstavuje závažné neurovaskulárne ochorenie, ktoré sa významne podpisuje na kvalite života postihnutého jedinca. Je to akútne poškodenie ohraničenej oblasti mozgu s charakteristickými príznakmi poruchy jeho funkcie, vznikajúce v dôsledku náhlej poruchy prekrvenia pri čiastočnom alebo úplnom uzatvorení mozgovej tepny alebo následkom neúrazového krvácania z tepny. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Cievna mozgová príhoda má vážny dopad na váš život. Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej je dôležitým faktorom - čas. Včasná a cielená rehabilitácia vám môže pomôcť znovu získať nezávislosť a zlepšiť kvalitu života.
Kľúčom k úspešnej rekonvalescencii je včasný lekársky zákrok, neodkladná rehabilitácia a skúsený fyzioterapeut. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky. Mŕtvica môže byť udalosťou, ktorá zmení život, ale nemusí definovať vašu budúcnosť. S náležitou starostlivosťou, rehabilitáciou a podporou mnohí ľudia, ktorí prežili mozgovú príhodu, vedú plnohodnotný život.
Čo je cievna mozgová príhoda (CMP)?
Mozgový infarkt, o ktorom píšeme v tomto článku, je charakterizovaný ako náhly neurologický deficit s následkami pretrvávajúcimi dlhšie ako 24 hodín, spôsobený úplným alebo kritickým znížením prietoku v niektorej z mozgových tepien. Rozoznávame dva typy CMP: ischemickú a hemoragickú. Pri ischemickej CMP dochádza k nedokrveniu určitých častiach mozgu, najmä vznikom aterosklerózy konkrétneho úseku tepny. Oba prípady sú enormne nebezpečné, pretože mozog je veľmi náchylný na nedokysličenie či deficit glukózy, rovnako ako na zmenu pH svojho prostredia, ktorú spôsobuje už spomínané pretrhnutie cievy s následným „vlievaním“ krvi.
Načasovanie a štádiá rehabilitácie
MUDr. Marek Tkáč, MBA, primár rehabilitačného oddelenia Nemocnice AGEL Bratislava, zdôrazňuje, že načasovanie rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode je dôležité. „Prvé týždne po prekonaní cievnej mozgovej príhody akútneho štádia dochádza k regeneračným alebo reorganizačným procesom organizmu, pokiaľ hovoríme o mozgovom tkanive alebo nervovom tkanive, kde dochádza k reorganizácii štruktúr prepojení. Toto obdobie je obdobie, kedy pacienti majú najväčšiu šancu sa zlepšovať,“ uvádza. Zdôraznil, že cvičenie je kľúčové, pretože prináša stimuly, ktoré pacientom umožňujú zlepšiť regeneračný alebo obnovovací proces funkčnosti organizmu. „Prvé týždne, prvé mesiace sú kľúčové,“ hovorí.
Terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode má niekoľko štádií:
- Prvé štádium: Pacient absolvuje na neurologickom lôžku, kedy zvláda akútne príznaky cievnej mozgovej príhody a je zatiaľ v rukách neurológov. Rehabilitácia sa dá vykonávať aj na akútnom lôžku, ale hovoríme o pasívnej, poloaktívnej rehabilitácii, kde sa snažíme zachovávať hybnosti, ktoré ostali zachované.
- Druhé štádium (včasná rehabilitácia): Akonáhle je pacient zastabilizovaný, nemá zhoršené ďalšie parametre alebo prítomné infekcie, môže byť preložený z neurologického lôžka na rehabilitačné lôžko. Pacient môže začať cvičiť, pričom cvičenie musí byť odstupňované od typu a závažnosti postihnutia.
- Tretie štádium (následná rehabilitácia): Pacient je naučený vykonávať základné funkčnosti pre život, aktivity denného života. Potom sa snažíme zlepšovať funkčné poruchy, ktoré tam ešte ostali. V treťom štádiu je pacient do určitej miery zrehabilitovaný a samostatný, čiže pokračuje v terapii ambulantne.
Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení. Lôžkové rehabilitačné zariadenia sú určené najmä pre pacientov, ktorí majú natoľko obmedzený pohyb a mobilitu, že nemôžu dochádzať na rehabilitácie ambulantne. Predstavujú tak prvý stupeň pri obnove hybnosti, sebaobsluhy a mobility pacienta. Pri zlepšení na úroveň chôdze s pomocou pomôcok (alebo mobility s pomocou vozíka) je nutné naďalej v rehabilitácii pokračovať - nielen cestou ambulantnej rehabilitácie, ale najmä v domácom prostredí.
Ambulantnou formou je nutné pokračovať v rehabilitácii až do úpravy stavu alebo do zaradenia sa do bežného života (v rodine, v práci) s minimalizáciou funkčného deficitu (motorického - pohybového, kognitívneho, i porúch symbolických funkcií). Prekonanie Mŕtvice do jedného roka: Vhodnejšia je vyššia intenzita rehabilitácií. Prekonanie Cievnej mozgovej príhody dávnejšie ako jeden rok: Výsledky rehabilitácie sú individuálne a závisia od druhu postihnutia.
Primárne následky CMP a ich rehabilitácia
Z pohľadu rehabilitácie pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody je najdôležitejšia strata funkčnosti a hybnosti. Pacienti najčastejšie trpia ochrnutím časti tela - hornej alebo dolnej končatiny. Toto ochrnutie môže byť čiastočné alebo úplné, kedy pacient nedokáže hýbať, využívať či už hornú alebo dolnú končatinu. Tiež má problémy sedieť, postaviť sa a chodiť. Podľa MUDr. Tkáča ide o najčastejšie problémy pacientov po cievnej mozgovej príhody. Ako ďalšie môžu byť nestabilita, ťahanie do strany, rôzne poruchy komunikácie, porucha prehĺtania. Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje. O optimálnom načasovaní zahájenia rehabilitácie rozhoduje fyzioterapeut.
Pohybové poruchy a ich obnova
Pokiaľ je pre pacienta nemožné pohnúť s hornou či dolnou končatinou úplne alebo sú tam zjavné odchýlky od fyziologického pohybu, je nutné pristúpiť k pasívnej alebo aktívno-asistovanej terapii. Fyzioterapeut doslova učí pacientov mozog opätovne si vytvoriť nervové spojenia motorických zručností, ktoré boli z časti poškodené, alebo sú pre pretrvávajúce symptómy CMP obmedzené. V predchádzajúcich odsekoch konštatujeme, že doslova učíme mozog pacienta opätovne ovládať základné či zložitejšie pohyby. A teda je dôležité, aby sa pacient dané pohyby, prechody do sedu, stoja a pod. naučil správne, pretože naučený motorický program je po čase prepísať takmer nemožné.
Prílišné pomáhanie si zdravou stranou, druhou osobou alebo ergonomickými pomôckami pacienta oberáme o nemalú časť učenia a tréningu postihnutej strany tela, ako aj mozgu samotného. Drvivá väčšina pacientov má predstavu, že budú niekde ležať alebo sedieť a rehabilitačný pracovník s nimi bude cvičiť. Efektívna je však predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta. Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne (pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácií).
Už vyššie bolo spomenuté najbežnejšie postihnutie - obmedzená hybnosť polovice tela (paréza). Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy. Nezriedka je postihnutá viac ruka než noha a naopak. Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať i porucha cielenia pohybu (ataxia) a porucha koordinácie. Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách (napríklad je obmedzená čiastočne alebo celkom schopnosť zdvihnúť ruku v ramennom či bedrovom kĺbe) alebo je viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov. Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím. Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním, na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny, pohybu hlavou atď. Cvičenie by malo naučiť pacienta plne si uvedomovať pohyby, bez diktovania spôsobu dýchania, sedenia, chodenia.
Iná metodika využíva súhyby zdravej a postihnutej končatiny s aktiváciou pohybových vzorov. Využívajú sa súhyby - súčasné pohyby horných alebo dolných končatín, zdravá končatina vykonáva celý pohyb, postihnutá hlavne v predstave a aktívne koľko zvládne. Súčasne s precvičovaním končatín precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability, prevenciou pádov. Nacvičovanie koordinácie pohybu a kontroly polohy tela v sede, stoji, až po vôľou ovládanú chôdzu. Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze sú takisto využívané stimulačné techniky (tlak, odpor, hladenie, vibrácie atď.).
Príklady cvičení na zlepšenie pohyblivosti prstov:
- Otváranie a zatváranie dlane: Jednoduché, no veľmi efektívne cvičenie na zlepšenie pohyblivosti prstov.
- Prenášanie predmetov: Pacient môže skúšať uchopovať a prenášať malé predmety, ako sú guličky alebo kocky.
- Cvičenie s odporovými gumami: Pomáha spevniť svaly ruky a podporuje ich funkčnosť.
Neuroplasticita a spasticita
V rozhovore MUDr. Tkáč tiež vysvetlil termín, ktorý rezonuje v rehabilitácii, a to je neuroplasticita. „Nervové tkanivo sa nedokáže regenerovať, ale má určitú mieru plasticity, ktorú označujeme ako neuroplasticita. To znamená, že niektoré spojenia, ktoré boli porušené, zničené, je možné znova inými mechanizmami a štruktúrami pozapájať. Je možné ich stimulovať, aby vznikali,“ vysvetlil. Neuroplasticita je teda proces, kedy sa zapájajú ďalšie štruktúry, vytvárajú sa nové spojenia.
Proces neuroplasticity prvé týždne, prvé mesiace po cievnej mozgovej príhode klesá. „Do prvého polroka je najintenzívnejší, vtedy by sme sa mali najviac snažiť. Do roka a po roku sú zlepšenia minimálne. Neuroplasticita potom stráca schopnosť, ktorú mala na začiatku, a preto je rehabilitácia dôležitá, pretože dokážeme cvičením, pohybmi, stimuláciou vysielať signály do mozgu a podporovať tento proces,“ objasnil.
Ďalší jav, ktorý vzniká u pacientov po cievnej mozgovej príhode, je reakcia svalov na postihnutie - spasticita. „Svaly sú najprv akoby opadnuté, hovorí sa o chabej spasticite, ktorá časom prechádza do hypertonickej spasticity, svaly sú stuhnuté a dochádza k ich skracovaniu,“ uviedol MUDr. Tkáč. Napríklad niekedy sú stiahnuté prsty, vykrútená ruka. Dôležité je podľa neho odpozorovať nástup spasticity a zaliečiť ju, „pretože preťažené svaly, skrátené, hyperbolické nám bránia vykonávať nejaký pohyb. A keď ich vyradíme, ten pohyb dokážeme robiť efektívnejšie“.
Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický pohyb, funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám. Preto je nutné všetky narušené činnosti sa „znovu naučiť“. Pri spasticite vyzdvihol opäť spoluprácu s neurológmi, ktorí aplikujú v prípade liečby spasticity botulotoxín.
Poruchy reči a prehĺtania
Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu (dominantnej hemisfére) je výpadok či narušenie reči (porozumenia a/alebo tvorby slov a viet). Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov v dôsledku mozgovej príhody môže spôsobiť poruchu vyslovovania (artikulácie) i prehĺtania (narušené môžu byť rôzne fázy spracovania potravy v ústach).
Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči. Nácvik je takisto nutné začať čo najskôr. Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah. Pri poruche tvorby (expresie) reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru. Myslenie resp. intelekt pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať (na tento fakt treba myslieť a pomôcť pacientovi ho prekonávať). S poruchou reči sa často spája porucha písania. Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní obnoviť úplne rečové funkcie.
K menej častým no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného (narušeného i spomaleného) príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia (aspirácie) stravy a tekutín do dýchacích ciest. K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou (nevhodnou) polohou tela pri príjme stravy a tekutín. Diagnostika porúch prehĺtania je často komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby. Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu (pri zabiehaní tuhých súst mixovaním jedla, pri zabiehaní tekutín naopak zahustením jedál vhodným prípravkom). Problémy s príjmom stravy môžu nastať i kvôli obmedzeniu hybnosti a koordinácie (napríklad sťažený či nestabilný úchop lyžice, pohára, krájanie porcií).
Kognitívne a psychické poruchy
V rehabilitácii je základom obnova každodenných aktivít vrátane kognitívnych. Po mozgovej príhode patrí zníženie intelektovej výkonnosti (narušenie pozornosti, pamäti a celkove kognitívnych funkcií) k tým zriedkavejším. No napríklad pri opakovaných mozgových príhodách je porucha kognitívnych funkcií častá. Pozornosť a mentálny výkon je však možné taktiež trénovať alebo prekonať jeho obmedzenia. Moderné rehabilitačné metódy používajú i počítačové programy (napr. Train the Brain, Rehacom a iné). K jednoduchším patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov, jednoduché matematické úlohy - kreslenie vzorcov, riešenie algebrických úloh apod. Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia riešením zadaných úloh až po aplikáciu do dennej praxe na zvýšenie výkonnosti a zníženie únavnosti pri riešení denných situácií a zvládaniu zmenenej životnej situácie, vrátane prekonania depresie z novovzniknutých obmedzení (fyzických, komunikačných, zníženia samostatnosti).
Pri každom vážnom ochorení je bežnou reakciou smútok a pocit beznádeje. Niekedy však môže byť trvalá porucha nálady i priamym dôsledkom poškodenia mozgu mozgovou príhodou. Pacienti sú často deprimovaní, keďže majú nové telesné obmedzenia a mnohé aktivity odrazu nemôžu vykonávať. Pri vhodnej podpore okolia alebo pri intervencii zo strany rehabilitačného tímu a lekárov je možné prechodnú smutnú náladu zlepšiť. Ak sa však stav napriek týmto pokusom nezlepšuje, je namieste odborná psychiatrická resp. psychoterapeutická starostlivosť. Depresia totiž môže negatívne ovplyvniť telesnú výkonnosť i schopnosť rehabilitácie. Dôležité je prekonať ostych a obavy a svoje pocity neskrývať, ale naopak hovoriť o nich s odborníkmi.
Bolesti a starostlivosť o pokožku
Bolesti vznikajú po mozgovej príhode buď v dôsledku pohybového postihnutia, alebo priamo pri poškodení určitých oblastí mozgu. Nemusia sa objaviť bezprostredne po mozgovej príhode. Niekedy sa objavia alebo zvýraznia pri zahájení pohybovej terapie, pri svalovej hypotrofii so zmenou postavenia kĺbu, alebo s veľkým oneskorením aj viacerých mesiacov ako následok zvýšeného svalového napätia (spasticity). Pri poruchách hybnosti horných končatín sú časté bolesti v oblasti ramenného kĺbu (ktorý je bez svalového napätia nadmerne uvoľnený a náchylný na poškodenie). Mnohým bolestiam je možné predchádzať vhodným polohovaním končatín. Pri úplnej absencii hybnosti (plégii) je nutné končatiny pravidelne polohovať a pasívne precvičovať. Tým je možné zachovať rozsah pohybov v kĺboch a predchádzať útlaku (a vzniku preležanín). Nutná je dobrá spolupráca a dôvera medzi pacientom a okolím - každú bolesť je potrebné oznámiť príbuzným, ošetrujúcemu lekárovi alebo rehabilitačným pracovníkom. Väčšina bolestí sa dá účinne ovplyvniť, alebo sa dá predísť ich vzniku. V zriedkavých prípadoch je rozvoj bolestí spôsobený priamym poškodením mozgových štruktúr. Obvykle sa postihujú celú jednu polovicu tela a pacienti ich najčastejšie popisujú ako pálenie alebo tŕpnutie.
S pohybovým postihnutím a imobilitou sa spája nutnosť zvýšenej starostlivosti o pokožku. Pri dlhodobom ležaní alebo stereotypnej nemennej polohe tela môže rýchlo dôjsť k narušeniu pokožky a vzniku preležanín. Predchádzať narušeniu kože je vždy jednoduchšie, než ho liečiť. Preto je prvoradá starostlivosť nutná polohovaním, dostatočnou hygienou a masážou tela a končatín použitím vhodných krémov alebo olejov. V prípade spozorovaných kožných zmien alebo rozvoja preležaniny či poranenia je nutné okamžite konzultovať lekára a postupovať podľa odporúčania. Niekedy je nutná profesionálna starostlivosť, teda ošetrovanie zdravotnou sestrou alebo lekárom. Tieto postupy nemožno zanedbať, lebo pri zhoršení môžu vyústiť až do trvalého postihnutia, pri rozsiahlej infekcii aj straty končatiny.
Spolupráca s viacerými odborníkmi
MUDr. Tkáč poukázal na význam spolupráce s mnohými odborníkmi. „Spolupráca s neurológmi je kľúčová, aby sme vedeli správne odchytiť moment, kedy je pacient pripravený na intenzívnu rehabilitáciu,“ dodal. V komplexnej terapii pacientov po cievnej mozgovej príhode je dôležitá i spolupráca s logopédmi, ktorí pomáhajú pacientom s poruchou vyjadrovania. Taktiež sú významní psychológovia. Cievna mozgová príhoda predstavuje veľký zásah do života a pacienti majú často depresívne stavy. MUDr. Tkáč spomenul spoluprácu s protetickými technikmi v prípadoch, kedy potrebujú rôzne polohovacie ortézy, aby zabránili napríklad tomu, že pacient bude mať necitlivú končatinu pohodenú pri strane tela. Potrebné je teda, aby nedochádzalo k preťažovaniu kĺbov a svalov. Svoju rolu zohrávajú aj internisti, pretože pacienti môžu trpieť arteriálnou hypertenziou, cukrovkou, často sa u nich môžu rozvíjať infekcie horných dýchacích ciest alebo močových ciest. „Najväčšiu prácu majú, samozrejme, sestry a zdravotnícky personál, ktorý učí pacientov aktivity denného života. To znamená, ako sa najesť, chytiť príbor, napiť sa alebo si umyť zuby,“ doplnil. Následne ocenil prácu fyzioterapeutov. „Najväčšia miera práce je na pleciach fyzioterapeutov, ktorí s pacientami cvičia“. Rehabilitační pracovníci realizujú následne terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje odborný lekár so špecializáciou na rehabilitáciu.
Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.
Moderné technológie v rehabilitácii
Rehabilitácia podľa slov MUDr. Tkáča prekonáva veľkými skokmi svoj rozvoj aj vďaka moderným technológiám. Momentálne je v popredí robotická rehabilitácia, ktorá síce existuje desaťročie, ale keďže na Slovensku prichádza postupne, zažívame obdobie, kedy u nás rezonuje robotická rehabilitácia. „V našej Nemocnici AGEL Bratislava sú stroje, ktoré dokážu efektívne cvičiť s pacientami, ktoré dokážu mechanickým spôsobom hýbať hore, dole končatinou,“ uviedol. Roboty sa od nich odlišujú tým, že majú množstvo senzorov, receptorov, ktoré dokážu v okamihu pohybu vyhodnocovať veľa faktorov, dokážu vyhodnotiť svalovú silu, hybnosť, antigravitačné odľahčenie a dokážu spätnou väzbou v tom momente pacientovi aj dopomáhať a dopĺňať veci, ktoré mu chýbajú pri pohybe a vykonávať pohyb efektívnejšie.
„Roboty často pracujú s rôznymi softvérmi, hovoríme o semi-imerznej virtuálnej realite, kedy to vyzerá, akoby pacient hral počítačovú hru s robotom, ale hra má vždy rehabilitačný zámer. To znamená, musí napríklad na robotickej ruke na monitore obkreslovať nejaké objekty. Samozrejme, ruka je slabá, ochrnutá, ale robot mu pomáha viac zamerať pohyb, aby mohol čo najlepšie napríklad obkresliť daný predmet. Alebo pacienti musia prenášať váhu, musia prenášať svalovú silu a zbierať body, vykonávať pohyby s postavičkami alebo zbierať objekty,“ opísal. Robotická rehabilitácia prináša aj senzomotorickú stimuláciu, kedy pacient vidí predmety alebo hru. Jeho pohybové akcie v tom momente, ako ich vykonáva, vie spätnou väzbou aj ovplyvňovať. Prináša teda mnoho výhod oproti konvenčnej fyzioterapii s fyzioterapeutom na lôžku. Zároveň aj šetrí zdravotnícky personál, pretože postaviť pacienta, udržať mu ruku by museli zvládať možno i dvaja fyzioterapeuti naraz, robot to zvládne samostatne. Ako MUDr. Tkáč upresnil, fyzioterapeut skôr dohliada na proces.
Robotická rehabilitácia má aj kontraindikácie. „Často je mylná predstava o tom, že pacient, ktorý nedokáže úplne komunikovať, je nedostatočne zotavený, že sa dá do robota a robot s ním bude všetko cvičiť a všetko zvládne. To nie je tak. Dôležité je, aby pacient mal kapacitu, schopnosť s robotom spolupracovať, aby mal schopnosť vykonávať úlohy, ktoré robot od neho požaduje, aby mal schopnosť vydržať ten proces,“ podotkol. Existujú aj roboty, ktoré je možné používať na lôžku, keď pacient ešte nie je schopný chôdze, ale ide o stimulačné procesy, ktoré majú pacientovi dopomôcť prinášať signály do mozgu. „Pokiaľ chceme začať intenzívnu rehabilitáciu, tak pacient musí spĺňať určité kritériá,“ dodal MUDr. Tkáč. Zároveň konvenčná fyzioterapia veľmi dobre dopĺňa tú robotickú hlavne v skorých fázach, kedy roboty nie sú ešte indikované. Terapia je teda súbežná, to znamená, že pacient absolvuje aj cvičenie s fyzioterapeutom aj s robotom.
Hyperbarická kyslíková terapia (HBO)
Cievna mozgová príhoda je štvrtou najvýznamnejšou príčinou úmrtí v USA a zostáva hlavnou príčinou trvalého zdravotného postihnutia dospelých pacientov s viac ako 800 000 prípadmi ročne. Hyperbarická kyslíková terapia, alebo tiež hyperbarická oxygenoterapia (HBO) vykazuje účinnosť v podpore prevencie a liečby následkov cievnej mozgovej príhody vďaka niekoľkým rozličným mechanizmom. HBO dá využiť ako nástroj prevencie prostredníctvom stimulácie angiogenézy (tvorby ciev), čo vedie k tvorbe vyššieho počtu cirkulačných ciest v mozgu a potenciálne znižuje pravdepodobnosť výskytu cievnej mozgovej príhody. Zároveň hyperbarická oxygenoterapia vykazuje prínos pre pacientov po cievnej mozgovej príhode, pretože zvyšuje obnovu poškodeného tkaniva (tzv. penumbra), ktoré má oslabený prítok krvi.
V roku 2013 bola uskutočnená prospektívna randomizovaná kontrolovaná štúdia, ktorá sa zameriavala na použitie HBO u pacientov po cievnej mozgovej príhode. Štúdia zahŕňala spolu 59 účastníkov, ktorí utrpeli cievnu mozgovú príhodu od 6 do 36 mesiacov pred zapojením sa do štúdie a ktorí mali aspoň jednu motorickú dysfunkciu.
Pacienti boli náhodne zaradení do liečenej skupiny a skríženej skupiny. Liečená skupina dostala v priebehu 2 mesiacov 40 jednohodinových terapeutických sedení s podaním HBO. Na druhej strane skrížená skupina bola vyhodnocovaná po jednom mesiaci bez podania HBO a opätovne po ďalšom mesiaci s podávaním HBO na základe rovnakého liečebného protokolu. Vyhodnocujúci lekári zistili, že neurologická funkcia, mozgová aktivita a kvalita života u všetkých liečených pacientov sa po podaní HBO zvýšila. Výsledky tomografických snímok priamo korelovali s klinickým zlepšením a indikovali, že HBO môže viesť k zásadným neurologickým zlepšeniam u pacientov po cievnej mozgovej príhode a to dokonca aj v neskorom chronickom štádiu.
Telemedicína a digitálne aplikácie
Podľa MUDr. Tkáča má v rehabilitácii priestor i telemedicína. „Je to ďalší segment, v ktorom má rehabilitácia ďalší posun. Sú rôzne aplikácie, ktoré pomáhajú cvičiť alebo správne rehabilitovať. Fyzioterapeut dokáže na diaľku vyhodnocovať, dokáže vidieť, koľko pacient cvičil, dokáže vidieť, ako to šlo,“ povedal. Následne však dodal, že ide o projekty, ktoré sú v procese a rozbiehajú sa.
Financovanie rehabilitácie a domáca starostlivosť
Cievna mozgová príhoda (CMP) zasiahne do života ako blesk z jasného neba. Pacient je bezprostredne po CMP automaticky prevezený na neurologické oddelenie najbližšej nemocnice, kde sa lieči akútna fáza štandardne desať dní. O ďalšie doliečovanie musí pacient, resp. jeho rodinní príslušníci, požiadať iné zdravotné zariadenie. Ideálne je urobiť tak čo najskôr po príhode, aby sa po stabilizovaní stavu pacienta ihneď mohlo začať s rehabilitáciou. Áno, rehabilitačná liečba po CMP je hradená z verejného zdravotného poistenia. Výnimkou je však robotická rehabilitácia. Tú zatiaľ slovenské zdravotné poisťovne nepreplácajú. Pokiaľ ide o poisťovňami hradenú rehabilitačnú liečbu, jej rozsah je v každej poisťovni iný. Nárok na rehabilitačný pobyt hradený poisťovňou má pacient každý rok. Rehabilitácia a cvičenie sú mnohokrát celoživotnou záležitosťou. Vo všeobecnosti platí, že čím viac hodín, aj robotickej rehabilitácie pacient absolvuje, tým výraznejšie zlepšenie jeho zdravotného stavu môže dosiahnuť. Verejná zbierka - využiť môžete portál ludialudom.sk.
Aj keď je rehabilitácia po mozgovej príhode doma veľmi dôležitá, pacienti zvyčajne potrebujú odbornú starostlivosť. V rehabilitácii po mozgovej príhode však treba pokračovať aj doma. Lekár môže predpísať potrebné pomôcky (barly, ortézy a pod.).
Kompenzačné pomôcky
V prípade potreby odporúčajú a využívajú rehabilitační pracovníci aj konkrétne rehabilitačné pomôcky (loptičky, balóny, stimulačné predmety) alebo kompenzačné pomôcky (barle, ortézy, vozíky, aparáty na podporu stoja a chôdze apod.). Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky (barle, chodítka, podporné rámy), ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze. Pri úplnej poruche hybnosti (plégii) je niekedy nutné využiť kolieskové kreslo („vozík“). Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.
Na uľahčenie pohybu v domácnosti a umožnenie sebaobslužných činností (umývanie, kúpanie, jedenie, pitie a ďalšie) je taktiež k dispozícii množstvo pomôcok. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím. V domácnosti je možné upraviť napríklad výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy, inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia. V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky (na podlahu, do vane alebo sprchy) i vaňové a sprchové vodeodolné stoličky či lavice. Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh je vhodná v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké. Pri narušení jemnej motoriky je možné na držadlá (napríklad nádoby ale aj na kľučky či skrinky) inštalovať rozmernejšie násady, ktoré uľahčia úchop a manipuláciu. Na obliekanie alebo zapínanie gombíkov či zipsov taktiež existujú kompenzačné pomôcky. Pri poruche hybnosti rúk je často obmedzená i schopnosť písania - vtedy môže veľmi pomôcť písanie na počítačovej klávesnici. K veľmi nepríjemným obmedzeniam kvôli poruche koordinácie a jemnej motoriky patrí neschopnosť ovládať telefón.
tags: #mozgova #prihoda #rehabilitacia