Dôchodkový vek a práca v štátnej správe: Nové pravidlá a výzvy

V štátnej správe je početná skupina zamestnancov v dôchodkovom veku, ktorí popri príjme poberajú aj starobný dôchodok. Táto situácia vyvoláva diskusie o generačnej výmene na pracovisku a efektívnom hospodárení štátu. Posledná novela Zákonníka práce priniesla zmeny, ktoré majú vplyv na ukončovanie pracovných pomerov zamestnancov po dosiahnutí určitého veku.

Nový výpovedný dôvod a jeho účinnosť

Jednou zo zásadných zmien, ktoré priniesla posledná novela Zákonníka práce (zákon č. 76/2021 Z. z.), je nový výpovedný dôvod na strane zamestnávateľa. Po novom bude zamestnávateľ oprávnený ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň vek potrebný na starobný dôchodok.

Zatiaľ čo viaceré zmeny, ktoré priniesla nová novela, nadobudli účinnosť už 1. marca 2021, ustanovenie, ktoré zavádza nový výpovedný dôvod, bude účinné až od 1. januára 2022. Dosiahnutie určitého veku zamestnanca ako dôvod skončenia pracovného pomeru v slovenskom právnom poriadku existuje už od roku 2017, avšak iba v prípade štátnozamestnaneckých pomerov.

Podmienky ukončenia pracovného pomeru

Pre pracovné pomery upravované Zákonníkom práce budú musieť byť kumulatívne splnené až dve podmienky:

• dosiahnutie veku 65 rokov,
• dosiahnutie dôchodkového veku.

Splnenie podmienky dovŕšenia 65 rokov možno posudzovať u všetkých zamestnancov rovnako, keďže ide nepochybne o deň zamestnancových 65. narodenín. Dosiahnutie veku určeného na nárok na starobný dôchodok však treba posudzovať individuálne podľa Zákona o sociálnom poistení, t.j. podľa pohlavia, roku narodenia či počtu vychovaných detí. Súčasné splnenie obidvoch podmienok však v praxi nebude problém, keďže nárok na starobný dôchodok vzniká zamestnancom v súčasnosti približne okolo veku 62 až 64 rokov.

Na rozdiel od štátnozamestnaneckého pomeru, bude ukončenie pracovného pomeru upraveného Zákonníkom práce fakultatívne, keďže rozhodnutie vypovedať pracovný pomer z uvedených dôvodov bude ponechané na vôli zamestnávateľa. Novela teda zakladá možnosť, a nie povinnosť, skončiť pracovný pomer so zamestnancom.

Ak zamestnávateľ ukončí so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z uvedených dôvodov, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka bude závisieť od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. Na druhej strane, zamestnávateľ nebude mať tzv. „ponukovú povinnosť“, čiže povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce. Či už zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z uvedeného dôvodu výpoveďou alebo dohodou o ukončení pracovného pomeru, dôvod ukončenia bude musieť vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, respektíve ho v dohode uviesť.

Právny rámec a antidiskriminačné zásady

Cieľom novely bolo povzbudiť striedanie generácií na pracovisku, ktoré je nepochybne potrebné, avšak toto zákonné riešenie vyvolalo rozpačité postoje so zreteľom na zásadu zákazu diskriminácie. Zákonník práce vo svojom § 13 ods. 1 upravuje odstránenie diskriminácie zamestnancov na základe veku. Toto právo upravuje aj právo Európskej únie.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní, členské štáty môžu ustanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. Výpoveď z pracovného pomeru, ako aj ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu dosiahnutia určitého veku sú teda v súlade s touto smernicou, keďže dôvodom ich zakotvenia bola podpora zamestnanosti, generačná výmena zamestnancov či zlepšenie zamestnávania mladých ľudí.

Porovnanie s inými členskými štátmi EÚ

Jedným z argumentov zákonodarcu pri zakotvení nového výpovedného dôvodu bolo aj poukázanie na iné členské štáty Európskej únie, ktorých právne poriadky v určitých formách taktiež umožňujú rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku. Napríklad v Írsku zamestnanci v prípade ukončenia pracovného pomeru po dosiahnutí určitého veku už nemajú nárok na odstupné.

V Rakúsku je možné v pracovnej zmluve dojednať, že pracovný pomer možno ukončiť po dovŕšení dôchodkového veku zamestnanca, avšak podľa rozhodnutia rakúskeho Najvyššieho súdu môžu zamestnankyne takéto ustanovenia napadnúť ako diskriminačné, keďže v súčasnosti dosahujú ženy v Rakúsku dôchodkový vek o 5 rokov skôr ako muži. Oproti tomu, v niektorých iných krajinách Európskej únie dosiahnutie určitého veku zamestnanca nemôže byť dôvodom pre výpoveď zo strany zamestnávateľa, ako napríklad v Česku.

Návrh Miroslava Kadúca na obmedzenie veku vo verejnej správe

Poslanec Národnej rady SR Miroslav Kadúc (OĽaNO) navrhuje novelou zákona o štátnej službe obmedziť vek zamestnancov vo verejnej správe na 63 rokov. Podľa neho je maximálny vek stanovený v tretine členských štátov Európskej únie. Nadobudnutím tohto veku sa skončí podľa Kadúcovho návrhu pracovný pomer zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, a to priamo zo zákona.

Kadúc tiež v novele stanovuje povinnosť pre zamestnávateľa a pre služobný úrad v oblasti verejnej správy vyhlásiť výberové konanie na zamestnanecké miesto starobného dôchodcu, ktorý súčasne s platom poberá aj starobný dôchodok. Následne, ak by vzišiel z toho výberového konania úspešný uchádzač, bol by to nový výpovedný dôvod zo zamestnania pre daného starobného dôchodcu.

Návrhom poslanec OĽaNO reaguje na skutočnosť, že veľká skupina osôb v dôchodkovom veku pracuje vo verejnej správe a okrem príjmu poberá aj starobný dôchodok. Kadúc argumentuje, že dôchodok slúži ako sociálna dávka pre osoby, ktoré z dôvodu veku nedokážu vykonávať svoje zamestnanie. Na druhej strane máme veľmi vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí s dostatočnou kvalifikáciou na výkon týchto činností bez akéhokoľvek príjmu.

Dopady Kadúcovho návrhu

Právna norma zasahuje len do pracovnoprávnych vzťahov v oblasti verejnej správy, kde má štát právomoc kontrolovať dĺžku vykonávania určitej činnosti v príslušných zákonoch. Dôchodcovia poberajúci starobný dôchodok podľa návrhu budú môcť aj naďalej a bez obmedzení pracovať v súkromnej sfére či podnikať.

Podľa Kadúca navrhovaný spôsob zavedie systémové, ústavne konformné a efektívne zvýšenie zamestnanosti nielen mladých ľudí či absolventov vysokých škôl vo verejnej správe, ale aj bežných ľudí bez práce. Ide o niekoľko tisíc nezamestnaných. Navyše sa obmedzí súbežné poberanie platu aj dôchodku, pričom znížením nezamestnanosti sa samovoľne znížia aj výdavky štátu na nezamestnaných občanov. Vláda sa nespráva ako dobrý hospodár. Je zbytočným plytvaním, ak vláda dotuje zamestnanecké miesta miliónmi eur a pritom má riešenie priamo pod nosom. Je pokrytecké, ak jediným dôvodom neprijatia takejto úpravy má byť strata voličov, ktorí poberajú dôchodky a ktorých si vláda takto de facto kupuje.

Parlament sa bude zaoberať týmto návrhom na septembrovej schôdzi. V minulom roku identickú novelu Kadúcovi parlament zamietol.

Princípy štátnej služby a etika

V kontexte diskusií o vekovej hranici vo verejnej správe je dôležité pripomenúť základné princípy štátnej služby.

• Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a nesmú konať spôsobom, ktorý vzbudzuje podozrenie, že zvýhodňujú ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie.
• Konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi.
• Služobný úrad zabezpečuje verejný prístup k informáciám o výberovom konaní a uchádzač o štátnu službu má právo na verejný prístup k týmto informáciám. Uchádzač o štátnu službu má možnosť prihlásiť sa do výberového konania a po splnení zákonom ustanovených podmienok má právo na prijatie do štátnej služby.
• Služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a hospodárne.
• Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch koná objektívne.
• Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito, v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca a služobný úrad mu poskytuje alebo zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby.
• Služobný úrad vytvára pre štátnych zamestnancov stabilné prostredie pre vykonávanie štátnej služby. Štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca len spôsobom ustanoveným zákonom a prostredníctvom inštitútu bývalého štátneho zamestnanca.

Etický kódex a kontrola

Etický kódex štátneho zamestnanca upravuje zásady etického správania štátneho zamestnanca v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a postup štátneho zamestnanca, služobného úradu a Úradu vlády Slovenskej republiky pri ich dodržiavaní a uplatňovaní. Generálny tajomník služobného úradu môže vymenovať štátneho zamestnanca s jeho súhlasom za poradcu pre etické správanie v štátnej službe.

Kontrolu dodržiavania zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom úrade, okrem kancelárie národnej rady, Úrad vlády.

Typy štátnej služby a podmienky prijatia

Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Štátna služba môže byť stála alebo dočasná.

• Stála štátna služba: je štátna služba na neurčitý čas. Súčasťou stálej štátnej služby je skúšobná doba.
• Dočasná štátna služba: je štátna služba na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby je skúšobná doba.

Podmienky prijatia do štátnej služby

Pre prijatie do štátnej služby sú stanovené prísne podmienky, vrátane bezúhonnosti a kvalifikačných predpokladov.

Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Občan, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a uchádza sa o prijatie do štátnej služby, preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov vydaným príslušným orgánom krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom. Ak sa taký doklad v danej krajine nevydáva, nahrádza výpis z registra trestov rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom krajiny.

Pracovné podmienky a benefity

Štátni zamestnanci majú nárok na rôzne pracovné podmienky a benefity:

• Služobný čas: je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
• Prestávka na odpočinok: Štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu dlhšie ako šesť hodín, má nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút.
• Štátna služba nadčas: je práca vykonávaná štátnym zamestnancom na príkaz služobného úradu alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný služobný čas. Za štátnu službu nadčas patrí štátnemu zamestnancovi náhradné voľno.
• Dovolenka: Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.
• Plat: Platová tarifa v príslušnej platovej triede je stanovená podľa prílohy č. 3 zákona o štátnej službe alebo podľa osobitného predpisu. Vláda v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny rok ustanovuje nariadením zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov.

tags: #mozem #pracovat #v #statnej #sprave #a