Gustáv Maurícius Reuss (* 4. január 1818, Revúca - † 12. január 1861, Revúca) bol významný slovenský polyhistor 19. storočia, ktorý sa venoval medicíne, botanike, histórii, národopisu, jazykovede a archeológii. Vyrastal na Gemeri v Revúcej v národne uvedomelej rodine. Jeho otec Samuel Reuss ako jeden z prvých začal so zberom slovenských ľudových rozprávok. V tejto jeho činnosti pokračovali aj synovia Ľudovít a Gustáv, zostavovatelia Codexu revúckeho, zbierky ľudových rozprávok, povrávok, porekadiel a prísloví, z ktorej čerpal neskôr i Pavol Dobšinský.
Gustáv Reuss vyštudoval medicínu na fakultách v Budapešti a vo Viedni, kde v roku 1844 získal doktorát. Popri lekárskej práci sa venoval botanike, už ako študent zozbieral viac než 4 000 rastlín, z nich vyše 2 000 utriedil a popísal v diele Května Slovenska (1853), ktorým sa zaradil medzi prvých tvorcov slovenskej botanickej terminológie a ktoré je historicky prvou ucelenou botanikou Slovenska. Veľkú pozornosť venoval využívaniu liečivých rastlín v lekárskej praxi.
Vedecko-fantastické prvenstvo: Hviezdoveda
Záujem o prírodné vedy ho priviedol k štúdiu astronómie. V rámci snáh slovenského obrodeneckého hnutia považoval za svoju povinnosť rozšíriť čo najväčšie množstvo poznatkov medzi ľudí a tak ho vedomosťami pozdvihnúť. Takto vznikol text pod názvom Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava, podľa záznamov v rukopise ukončený roku 1856. Gustáv Reuss v ňom, deväť rokov pred Julom Vernom, poslal svojho hrdinu gemerského učenca Krutohlava v balóne rovno hneď na Mesiac.
Úvod do astronómie: Rýchlokurz astronómie č. 1
Text Hviezdovedy nemá ucelený dej, postavy (Krutohlav s pomocníkmi) sa hýbu len preto, aby videli nové a nové javy na Mesiaci a neskôr i iných planétach slnečnej sústavy, ktoré autor ústami Krutohlava vysvetľuje. Zaujímavá je samotná metóda vysvetľovania. Autor tu použil modernou didaktikou propagovanú metódu dialógu, v ktorom pýtajúcimi sa sú Krutohlavovi pomocníci - prostí dedinčania. Dialóg v Hviezdovede teda nemá dejotvornú, ale výlučne náučnú funkciu. V texte prvej slovenskej vedeckofantastickej prózy tak výrazne prevažuje vedeckosť nad fantastickosťou.
Prehľad vybraných diel Gustáva Reussa
| Dielo | Rok | Zameranie |
|---|---|---|
| Květná Slovenska | 1853 | Botanika |
| Obraz občianskeho života na Zdychave | 1853/1856 | Národopis |
| Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava | 1856 | Vedecká fantastika |
Odkaz pre súčasnosť
Keď začiatkom deväťdesiatych rokov Slovenský syndikát autorov fantastiky (SSAF) hľadal názov pre vznikajúcu súťaž o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky, fantasy a hororu, zvíťazil návrh Jozefa Svíteka a súťaž bola nazvaná Cena Gustáva Reussa (CGR). Súťaž za trinásť rokov existencie dala slovenskej verejnosti dvanásť finálových zborníkov pod názvom Krutohlav.
Gustáv Reuss bol renesančnou osobnosťou, ktorá sa venovala širokému spektru vedných a kultúrnych disciplín. Hoci jeho dielo nebolo za jeho života dostatočne ocenené, dnes je jeho Hviezdoveda právom považovaná za zakladateľské dielo slovenskej vedeckej fantastiky. Jeho botanické a národopisné práce zostávajú cenným zdrojom informácií o živote a kultúre slovenského ľudu v 19. storočí.