Dobrovoľníctvo je neoceniteľnou súčasťou spoločnosti, ktorá prináša prospech nielen tým, ktorí pomoc prijímajú, ale aj samotným dobrovoľníkom. Slovenský Červený kríž (SČK), ako najväčšia a najstaršia nezisková, dobrovoľná humanitná spoločnosť na Slovensku, je jednou z organizácií, kde dobrovoľníci zohrávajú kľúčovú úlohu. Avšak, čo ak je dobrovoľník práceneschopný (PN)? Môže sa aj počas PN venovať dobrovoľníckej činnosti? Táto otázka si vyžaduje komplexnejší pohľad.
Slovenský Červený kríž: História a poslanie
Slovenský Červený kríž (SČK) je nástupcom Československého Červeného kríža (ČSČK), ktorý bol uznaný Medzinárodným výborom Červeného kríža už v roku 1919. Korene Červeného kríža na našom území však siahajú ešte hlbšie, do roku 1868, čím sa SČK radí medzi najstaršie národné spoločnosti v Európe a vo svete. SČK sa riadi Ženevskými dohovormi, ich dodatkovými protokolmi a zákonom o SČK.
Členstvo v SČK je dobrovoľné a otvorené pre každú fyzickú alebo právnickú osobu na území Slovenskej republiky. Členovia podporujú organizáciu členským príspevkom a súhlasia so siedmimi princípmi Červeného kríža a Červeného polmesiaca: humanita, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľnosť, jednota a svetovosť.
Dobrovoľníctvo v SČK
Dobrovoľníci sú nosnými piliermi SČK a podieľajú sa na všetkých jeho aktivitách. Dobrovoľníctvo v SČK je motivované slobodnou vôľou človeka a jeho cieľom je prospech zraniteľných skupín obyvateľstva. Dobrovoľník SČK môže, ale nemusí byť členom SČK.
Práva a povinnosti dobrovoľníka SČK
Dobrovoľník má právo na:
- Informácie o aktivitách SČK.
- Výber alebo návrh aktivity, v ktorej sa chce realizovať.
- Komplexný a kvalitný tréning (zaškolenie).
- Primerané podmienky práce, poistenie a ochranu zdravia.
- Vhodné materiálne a technické vybavenie.
- Preplatenie nákladov súvisiacich s dobrovoľníckou prácou.
- Odmietnutie ponúknutej dobrovoľníckej práce.
- Morálne ocenenie.
Dobrovoľník má povinnosť:
- Riadiť sa kódexom dobrovoľníka.
- Konať v súlade so základnými princípmi hnutia ČK/ČP.
- Používať identifikačné znaky hnutia iba pri konkrétnych aktivitách.
- Rešpektovať predstaviteľov a zamestnancov SČK.
- Dodržiavať vopred dohodnuté podmienky a pracovné povinnosti.
- Vykonávať zverenú úlohu s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu kvalitu služieb.
- Reagovať na potreby prijímateľov vykonávanej služby.
- Odovzdávať svoje skúsenosti a poznatky ostatným.
- Dodržiavať zásady mlčanlivosti.
- Šíriť dobré meno SČK.
Dobrovoľníctvo a práceneschopnosť (PN)
Otázka, či môže dobrovoľník vykonávať dobrovoľnícku činnosť počas PN, je komplexná a závisí od viacerých faktorov. V prvom rade je potrebné zohľadniť povahu práceneschopnosti a jej vplyv na schopnosť vykonávať konkrétnu dobrovoľnícku činnosť. Ak je PN spôsobená chorobou alebo úrazom, ktorý obmedzuje fyzickú alebo psychickú spôsobilosť, vykonávanie dobrovoľníckej činnosti môže byť kontraproduktívne a predlžovať dobu liečenia.
Dôležitým aspektom je aj posúdenie lekára, ktorý určil práceneschopnosť. Lekár by mal zhodnotiť, či je dobrovoľnícka činnosť v súlade s liečebným režimom a či nepredstavuje riziko zhoršenia zdravotného stavu. V prípade pochybností je vždy vhodné konzultovať túto otázku s lekárom.
Právny rámec dobrovoľníctva v SR
1. decembra 2011 nadobúdajú účinnosť pravidlá na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti. Všeobecná právna úprava dobrovoľníctva v slovenskom právnom poriadku doteraz neexistovala - boli len čiastkové úpravy v osobitných zákonoch, čo v praxi spôsobovalo výrazné problémy, ktoré túto pozitívnu aktivitu voči iným osobám a spoločnosti sťažovali. Vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala úsilie rozvíjať spoluprácu orgánov verejnej správy s neziskovým sektorom a vytvoriť na to potrebný legislatívny rámec, aby sa neziskovky mohli efektívnejšie podieľať na uspokojovaní potrieb občanov. Zákon o dobrovoľníctve odstraňuje administratívne prekážky, ktoré komplikovali výkon dobrovoľníckej činnosti. Jeho cieľom je zároveň stransparentniť dobrovoľníctvo ako všeobecne uznávanú činnosť vykonávanú fyzickými osobami vo verejnoprospešnom záujme.
Z právneho hľadiska je potrebné rozlišovať medzi dobrovoľníckou činnosťou v zmysle zákona o dobrovoľníctve (zákon č. 406/2011 Z. z.) a dobrovoľníckou službou ako formou aktivácie uchádzača o zamestnanie (podľa § 52a zákona o službách zamestnanosti).
Dobrovoľníctvo podľa zákona o dobrovoľníctve počas PN
Zákon o dobrovoľníctve neobsahuje žiadne obmedzenia týkajúce sa vykonávania dobrovoľníckej činnosti počas PN. Ak dobrovoľník vykonáva dobrovoľnícku činnosť na základe vlastného rozhodnutia a táto činnosť nie je v rozpore s liečebným režimom, z právneho hľadiska neexistujú prekážky. Dobrovoľník je fyzická osoba, ktorá na základe svojho slobodného rozhodnutia bez nároku na odmenu poskytuje inej osobe s jej súhlasom dobrovoľnícku činnosť založenú na svojej schopnosti, zručnosti alebo vedomosti a spĺňa podmienky dané týmto zákonom. Organizácia si bude viesť evidenciu dobrovoľníkov.
Dobrovoľník mladší ako 18 rokov môže činnosť vykonávať iba pod dohľadom zodpovednej fyzickej osoby. Nesmie vykonávať činnosť neprimeranú jeho veku alebo pri ktorej by hrozilo zvýšené nebezpečenstvo úrazu alebo poškodenia zdravia. Organizácia musí dobrovoľníka poučiť o rizikách. Rovnaké povinnosti má aj prijímateľ dobrovoľníckej činnosti /ak tak neurobí vysielajúca organizácia/. Dobrovoľnícka činnosť sa poskytne na základe zmluvy, ktorá môže mať písomnú podobu alebo formu ústnej dohody. Písomná zmluva sa uzatvorí vždy v prípade, ak pôjde o dobrovoľnícku činnosť v cudzine. Ak pôjde o dobrovoľnícku činnosť v cudzine, dobrovoľník predloží pred uzatvorením zmluvy potvrdenie o svojom zdravotnom stave alebo čestne prehlási, že mu nie sú známe zdravotné prekážky výkonu dobrovoľníckej činnosti. Ak sa zmluva uzatvorí ústne, musí byť medzi dobrovoľníkom a prijímateľom resp. vysielajúcou organizáciou dohodnuté miesto, obsah a trvanie dobrovoľníckej činnosti. Dobrovoľník nedostane za svoju činnosť odmenu. Dobrovoľnícku činnosť budú môcť využívať aj štátne orgány, VÚC, obce a ich organizácie.
Zákonom o dobrovoľníctve sa novelizujú aj ďalšie zákony, ktoré majú vzťah k výkonu dobrovoľníckej činnosti. Vyjadruje sa tak verejný záujem na podpore dobrovoľníctva. Ide o zmeny v Zákonníku práce, zákone o dani z príjmov, pridanej hodnoty a o miestnych daniach. Dobrovoľník, ktorý odpracuje aspoň 40 hodín bude mať napríklad možnosť odviesť ľubovoľnej neziskovej organizácii až 3 percentá z daní. Tieto zmeny slúžia ako motivačný prvok na výkon dobrovoľníctva.
Ustanovenie § 138a Zákonníka práce upravuje prekážky v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti vo väzbe na zákon č. 406/2011 Z. z. Podmienky výkonu dobrovoľníckej činnosti sú upravené zákonom č. 406/2011 Z. z. V §138a ods. 1 Zákonníka práce sa stanovuje, že zamestnávateľ môže zamestnancovi na základe jeho žiadosti poskytnúť pracovné voľno na výkon činnosti vykonávanej na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu v pracovnom čase; za čas pracovného voľna mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Pracovné voľno, ktoré sa poskytlo, sa nepovažuje za výkon práce (a teda nie je výkonom práce z hľadiska fondu pracovného času, z hľadiska dovolenky -odpracovania 21/60 dní, zameškaný čas sa započítava na účely krátenia dovolenky podľa § 109 ods. Pôvodne sa takéto pracovné voľno poskytovalo podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce. Pracovné voľno podľa § 138a Zákonníka práce teda treba odlíšiť odpracovaného voľna podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce. Ak zamestnanec uzatvára zmluvu o dobrovoľníctve, zamestnávateľ by mu mal poskytovať pracovné voľno podľa § 138a Zákonníka práce a nie podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce. Zároveň poskytovanie náhrady mzdy podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce sa javí byť v rozpore s účelom dobrovoľníctva, keďže podľa § 2 ods. 1 predmetného zákona dobrovoľníkom je fyzická osoba, ktorá vykonáva dobrovoľnícku činnosť bez nároku na odmenu.
Dobrovoľnícka služba podľa zákona o službách zamestnanosti počas PN
V prípade dobrovoľníckej služby podľa zákona o službách zamestnanosti je situácia zložitejšia. Táto forma aktivácie je určená pre uchádzačov o zamestnanie a jej cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby trhu práce. Ak je uchádzač o zamestnanie zaradený na dobrovoľnícku službu a následne sa stane práceneschopným, je potrebné túto skutočnosť oznámiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚrPSVaR) a organizácii, pre ktorú dobrovoľnícku službu vykonáva.
Podľa zákona o službách zamestnanosti má ÚrPSVaR možnosť poskytnúť príspevok na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby. Ak je dobrovoľník počas vykonávania dobrovoľníckej služby PN, výška tohto príspevku sa kráti o pomernú časť za každý deň ospravedlnenej alebo neospravedlnenej neprítomnosti.
Príklady z praxe
- Príklad 1: Pani Zuzana T., ako drobná živnostníčka, sa po ukončení PN prihlásila na ÚrPSVaR a prejavila záujem o výkon dobrovoľníckej činnosti v zariadení pre seniorov. Po uplynutí 6 mesiacov prejavila záujem o opätovné umožnenie výkonu aktivačnej činnosti vo forme dobrovoľníckej služby, ale ÚrPSVaR jej to neumožnil. Situácia by sa zmenila, ak by bola krátkodobo vyradená z evidencie UoZ a opätovne zaradená.
- Príklad 2: Občianske združenie ANIMA nahlásilo ÚrPSVaR, že pani Milada M., ktorá u nich vykonávala dobrovoľnícku činnosť, bola PN. ÚrPSVaR jej kráti výšku paušálneho príspevku na aktivačnú činnosť vo forme dobrovoľníckej služby o pomernú časť.
Alternatívy dobrovoľníckej činnosti počas PN a práca z domu
Ak zdravotný stav neumožňuje vykonávať dobrovoľnícku činnosť, ktorá vyžaduje fyzickú aktivitu, existujú aj iné možnosti, ako sa zapojiť a pomáhať. Podľa výsledkov ankety personálnej agentúry Grafton takmer 65 % ľudí pri bežných virózach pracuje z domu. Ďalších 16 % priznalo, že chodia do práce aj v čase, keď sa necítia byť celkom zdraví. Práca počas PN sa v mnohých firmách stáva štandardom - niekedy pod vplyvom okolností, inokedy na vlastné rozhodnutie. To, že niekto počas choroby naďalej pracuje, nemusí nutne znamenať vonkajší tlak. Často ide o vnútorný pocit zodpovednosti, snahu nezaťažovať zbytočne kolegov alebo obavu, že človek zmešká dôležité rozhodnutia. „Najmä v menších tímoch zamestnanci cítia potrebu udržať chod vecí. Niekedy teda spravia aj počas choroby aspoň to najnutnejšie,“ vysvetľuje J. Kouba. Dôležité však je, aby sa každý vedel zodpovedne rozhodnúť, či je naozaj v poriadku pracovať. Ak je to len ľahšia nádcha, ktorá nebráni výkonu a človek ostane doma, nie je dôvod na práceneschopnosť. Vírusy ako chrípka či nádcha sa v uzavretých priestoroch rýchlo šíria, jeden prechladnutý človek tak môže „položiť“ celý tím. „Chápem, že nie každý si môže dovoliť úplne vypnúť, alebo že nechce zaťažovať kolegov. Ak je ale človek chorý a napriek tomu príde do kancelárie, v podstate ohrozuje zdravie ostatných,“ upozorňuje personalistka. Riešenie je podľa jej slov jednoduché - ak to zdravotný stav a typ práce umožňujú, zostať doma a pracovať na diaľku.
To, ako firma pristupuje k práci počas choroby, veľa vypovedá aj o hodnotách, ktoré vyznáva. Ak niekto zvládne úlohu aj napriek nepríjemnej nádche a z vlastnej iniciatívy sa rozhodne nebrať si PN, nie je dôvod neoceniť jeho prístup. Podstatné však je, aby takýto výkon nebol priveľmi glorifikovaný, ani očakávaný či braný ako norma. „Dobrý líder by mal ísť príkladom - keď je chorý, nemal by chodiť do kancelárie a ohrozovať tak celý tím. Pokiaľ sa rozhodne pracovať aj v priebehu choroby, nemal by to očakávať od svojho tímu, ale naopak, mal by otvorene hovoriť o tom, že zdravie je priorita,“ hovorí Jitka Kouba. S rozšírením home office sa práca počas choroby presunula do šedej zóny. Kedysi bola cesta do kancelárie prirodzenou prekážkou, dnes stačí len „otvoriť notebook“. Aj preto je dôležité, aby firmy nastavili jasné pravidlá a nepodporovali kultúru, ktorá oslavuje preťaženie. „Oddych nie je odmena, ale nevyhnutnosť,“ uzatvára manažérka personálnej agentúry. Nie všetky riešenia musia byť dramatické. Aj malé úpravy môžu pomôcť zmeniť firemnú klímu. Lojalita sa totiž neprejavuje tým, že zamestnanec pracuje aj s chrípkou.
