Práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky. V súčasnosti sa však čoraz viac zamestnancov rozhoduje pracovať aj počas PN, čo prináša so sebou určité podmienky, povinnosti a riziká.
Práca počas PN: Realita dnešnej doby
Podľa prieskumov personálnych agentúr nemalá časť zamestnancov pracuje aj počas PN. Mnohí zostávajú doma, ale neodpočívajú. Takmer 65 % ľudí pri bežných virózach pracuje z domu. Ďalších 16 % priznáva, že chodia do práce aj v čase, keď sa necítia byť celkom zdraví. Práca počas PN sa tak v mnohých firmách stáva štandardom, a to niekedy pod vplyvom okolností, inokedy na vlastné rozhodnutie.
Dôvody práce počas PN
Existuje viacero dôvodov, prečo sa zamestnanci rozhodujú pracovať aj počas PN:
- Vnútorný pocit zodpovednosti: Zamestnanci sa snažia nezaťažovať kolegov a majú obavu, že zmeškajú dôležité rozhodnutia.
- Potreba udržať chod vecí: Najmä v menších tímoch zamestnanci cítia potrebu udržať chod vecí a spravia aspoň to najnutnejšie.
- Obava o stratu zamestnania: V niektorých prípadoch sa zamestnanci obávajú, že ak si vezmú PN, môžu stratiť zamestnanie.
- Možnosť pracovať z domu: S rozšírením home office sa práca počas choroby presunula do šedej zóny, pretože stačí len "otvoriť notebook".
Riziká práce počas PN
Práca počas PN však prináša so sebou aj určité riziká:
- Ohrozenie zdravia: Vírusy ako chrípka či nádcha sa v uzavretých priestoroch rýchlo šíria, jeden chorý človek tak môže "položiť" celý tím. Ak je človek chorý a napriek tomu príde do kancelárie, v podstate ohrozuje zdravie ostatných.
- Predĺženie liečby: Nedostatočný odpočinok a preťaženie môžu predĺžiť liečbu a zhoršiť zdravotný stav.
- Zníženie produktivity: Chorý zamestnanec nie je tak produktívny ako zdravý zamestnanec.
- Psychická záťaž: Práca počas PN môže viesť k psychickej záťaži a stresu.
Legislatíva a podmienky PN na Slovensku
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Kto môže uznať zamestnanca za práceneschopného?
Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. júna 2023 zrušilo.
Povinnosti zamestnanca počas PN
Ak je zamestnanec uznaný za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, musí dodržiavať liečebný režim, ktorý určil ošetrujúci lekár. Ten ho informuje, v akom rozsahu podľa ochorenia môže vykonávať bežné aktivity. Počas práceneschopnosti nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí dodržiavať povolené vychádzky, pri niektorých ochoreniach by mal ležať, nemal fajčiť a požívať alkoholické nápoje alebo sa zdržiavať v pohostinských zariadeniach a v určený deň má povinnosť dostaviť sa na kontrolnú prehliadku.
Dôležitým faktom je, že pri zamestnancoch, ktorí pracujú na plný úväzok, je bežne PN vnímaná ako obdobie, keď prácu nevykonávajú. Ak majú zároveň iné zamestnanie alebo dohody, platí pre ne rovnaký princíp: pokiaľ sa dokáže, že aj napriek PN vykonávajú pracovnú aktivitu v rozpore s liečebnými pokynmi, môžu o dávku prísť.
Zákonník práce špeciálne neupravuje režim zamestnanca počas jeho PN. Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Ide o jednu zo základných povinností zamestnanca, pričom jej porušenie je porušením pracovnej disciplíny. Je preto vylúčené, aby zamestnávateľ, v priebehu trvania práceneschopnosti ukladal zamestnancovi pracovné úlohy, a to aj v čase vychádzok stanovených ošetrujúcim lekárom.
Môžem mať príjem počas nemocenskej dávky?
Vzápätí po vzniku PN sa vynára otázka, či je počas PN vôbec možné dosahovať akýkoľvek iný príjem, a či by to nemohlo ohroziť výplatu nemocenskej dávky. Dôležité je rozlišovať, či ide o príjem pasívny alebo aktívny.
Pasívny príjem
Pasívny príjem sa považuje za taký, pri ktorom človek nepracuje každý deň a neprispôsobuje sa konkrétnym pracovným povinnostiam. Typickým príkladom sú výnosy z prenájmu nehnuteľností, dividendy z akcií či autorské honoráre z diela, ktoré už bolo vytvorené v minulosti. V týchto prípadoch poberanie týchto peňazí neznamená porušenie PN a otázka "Môžem mať príjem počas nemocenskej dávky?" nerobí spravidla problémy.
Aktívny príjem
Aktívna forma príjmu by už znamenala, že poistenec na PN vykonáva prácu, ktorá môže byť v rozpore s jeho liečebným režimom, a tým pádom by mohol o dávku prísť. Aktívny príjem znamená, že na to, aby ste dosiahli zárobok, musíte pracovať, stretávať sa so zákazníkmi, riadiť zamestnancov alebo vykonávať iné činnosti, ktoré sú podobné bežnej pracovnej náplni. Pri PN to býva zakázané, ak to nie je vyslovene povolené ošetrujúcim lekárom a neodporuje to liečbe.
Ak má SZČO zamestnancov či spoločníkov, ktorí sa o chod firmy starajú počas jej PN, samotná SZČO tým pádom nezárobkuje aktívne, ale môže naďalej dostávať napríklad podiel zo zisku.
Zložité situácie nastávajú aj pri tzv. home office, teda práci z domu. Kým pri niektorých diagnózach lekár môže dovoliť miernu pracovnú aktivitu, pri iných je prísny odpočinok nevyhnutný. Rozhoduje aj to, či sa zamestnanec naozaj necíti schopný pracovať, a lekár to potvrdil v zázname o PN. Ak však úmyselne zamlčal skutočný stav a popri PN reálne vykonáva prácu, riskuje sankcie.
Najlepším riešením je otvorená komunikácia s lekárom o tom, čo počas PN plánujete robiť, a následne tiež s príslušnou inštitúciou (zamestnávateľ, Sociálna poisťovňa). Ak vaša plánovaná aktivita nie je v rozpore s liečebným režimom a nejde o aktívnu prácu, ktorá by nahrádzala váš bežný úväzok, zvyčajne nenastanú problémy. Kľúčové je vedieť, kedy už vaša činnosť presahuje hranicu pasívneho zárobku a stáva sa bežnou prácou. Keďže presné hranice môžu byť v praxi nejasné, odporúča sa konzultácia so Sociálnou poisťovňou alebo mzdovou učtárňou zamestnávateľa.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Pri podozrení Sociálna poisťovňa došetrí okolnosti a od poistenca si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára a po prešetrení rozhodne, či došlo alebo nedošlo k porušeniu liečebného režimu. Porušenie liečebného režimu sa zistí obyčajne pri kontrole.
Kontrola sa môže vykonať na podnet posudkového alebo ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa, ale aj podnet inej fyzickej či právnickej osoby. Kontrola prebehne vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Vykoná ju určený zamestnanec poisťovne v byte práceneschopného alebo na mieste, kde sa podľa potvrdenia práceneschopnosti zdržuje. Kontrola môže prebehnúť sedem dní v týždni, teda aj počas víkendu, voľných dní a sviatkov.
Ak dočasne práceneschopný poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly.
Sankcie za porušenie liečebného režimu
Ak sa potvrdí porušenie liečebného režimu, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností. Napríklad ak pacient príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni pre umožnenie kontroly prekážky, ako psa, pokazený zvonček alebo iné prekážky.
Pokuta sa väčšinou pohybuje do 100 eur, za opakované porušenie povinností počas každej dočasnej pracovnej neschopnosti až do 170 eur. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca môže uložiť pokutu až do 16 596,96 eura.
Vychádzky počas PN
Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu a určuje ich ošetrujúci lekár. Najčastejšie ide o štyri hodiny denne, napríklad od desiatej do dvanástej hodiny a poobede od druhej do štvrtej. Sú uvedené na Potvrdení o pracovnej neschopnosti a v zdravotnej dokumentácii pacienta.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky ani rodinného príslušníka, ktorý by mu pomohol zabezpečiť základné životné potreby, si môže ísť kúpiť napríklad potraviny alebo lieky. Mal by si však ponechať pokladničný blok, ktorý môže predložiť v prípade kontroly.
Poistenec počas PN nemusí byť iba na adrese trvalého bydliska, ale aj na tej, ktorú si určí u lekára. Ten ju uvedie na tlačive o PN. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Náhrada príjmu a nemocenské dávky
Zamestnanec má počas PN nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa:
- Od 1. do 3. dňa PN: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
- Od 4. do 10. dňa PN: 55 % DVZ
Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN:
- Od 11. dňa PN: 55 % DVZ
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenského
- Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 7,92 eur/deň a od 4. do 14. dňa PN 17,43 eur/deň.
- Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 8,77 eur/deň a od 4. do 14. dňa PN 19,28 eur/deň.
- Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 6,21 eur/deň a od 4. do 14. dňa PN 13,64 eur/deň.
- Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 150 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 7,92 eur/deň a od 4. do 14. dňa PN 17,43 eur/deň.
- Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j. 101 dní). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 7,92 eur/deň a od 4. do 14. dňa PN 17,43 eur/deň.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 platí povinnosť vystavovať PN elektronicky. To znamená, že lekár vám ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďákov, nemocničných lekárov aj gynekológov. S elektronickou PN odpadajú zamestnancom akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku, v tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.
Postoj zamestnávateľa k práci počas PN
To, ako firma pristupuje k práci počas choroby, veľa vypovedá aj o hodnotách, ktoré vyznáva. Ak niekto zvládne úlohu aj napriek nepríjemnej nádche a z vlastnej iniciatívy sa rozhodne nebrať si PN, nie je dôvod neoceniť jeho prístup. Podstatné však je, aby takýto výkon nebol priveľmi glorifikovaný, ani očakávaný či braný ako norma.
Dobrý líder by mal ísť príkladom - keď je chorý, nemal by chodiť do kancelárie a ohrozovať tak celý tím. Pokiaľ sa rozhodne pracovať aj v priebehu choroby, nemal by to očakávať od svojho tímu, ale naopak, mal by otvorene hovoriť o tom, že zdravie je priorita. Firmy by mali nastaviť jasné pravidlá a nepodporovať kultúru, ktorá oslavuje preťaženie. Lojalita sa totiž neprejavuje tým, že zamestnanec pracuje aj s chrípkou. Oddych nie je odmena, ale nevyhnutnosť.