V praxi orgánov sociálneho poistenia, ako aj Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), často dochádza k situáciám, kedy fyzická osoba poberá dávku neoprávnene. Dôvody môžu byť rôzne, či už na strane poberateľa dávky, alebo samotnej inštitúcie. V tomto článku sa pozrieme na práva a povinnosti poberateľa, ako aj samotnej Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR, v súvislosti s vrátením neoprávnene vyplatených dávok, vrátane prípadov preplatkov na rodičovskom príspevku a sirotskom dôchodku.
Neoprávnené poberanie dávok zo Sociálnej poisťovne
Podľa § 236 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je príjemca dávky povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur. Táto povinnosť vzniká v prípadoch, ak:
- príjemca nesplnil povinnosť uloženú zákonom o sociálnom poistení,
- prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila,
- vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
Z uvedeného je zrejmé, že z povinnosti vrátiť neoprávnene vyplatenú dávku, respektíve jej časť, budú vyňaté prípady, kedy nebude možné preukázať zavinenie osoby, ktorej sa dávka poskytuje. Ide najmä o zavinenie na jej nesprávnom vymeraní a následnom neoprávnenom poberaní.
Ak teda k neoprávnenému poberaniu dávky dôjde z dôvodov na strane Sociálnej poisťovne, presnejšie, chybou zamestnanca Sociálnej poisťovne, ktorý dávku napríklad nesprávne vymeral, v dôsledku čoho došlo k jej neoprávnenému poberaniu, poberateľ dávky sa môže (hoci aj súdne) úspešne brániť svojou dobromyseľnosťou a absenciou zavinenia.
Iný prípad nastáva v prípade, ak osoba, ktorá plní povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. V takomto prípade je táto osoba povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy, ak sú vyššie ako 5 eur.
V konaní o vrátenie neoprávnene vyplatenej dávky sociálneho poistenia bude teda potrebné primárne skúmať dobromyseľnosť poberateľa, respektíve mieru zavinenia jednotlivých osôb na jej neoprávnenom poberaní.
Premlčacia lehota pre vrátenie dávok
Zákon o sociálnom poistení ustanovuje pri práve poisťovne na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume trojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá sa viaže na existenciu vedomosti poisťovne o neoprávnene vyplácanej dávke. Právo sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť (t.j. neoprávnené vyplácanie dávky) zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov (objektívna lehota) odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený (Sociálna poisťovňa) dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto dvojročná premlčacia doba sa v právnej teórii označuje ako subjektívna a pre jej začatie je rozhodujúci okamih, kedy sa k oprávnenému subjektu - Sociálnej poisťovni, do jej sféry poznania, dostali také skutočnosti, na základe ktorých je oprávnená uplatniť právo na vrátenie vyplatených sociálnych dávok na súde, teda moment, keď poisťovňa zistila, že Vám vyplatila dávku bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Najneskôr sa však právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky odo dňa, keď k nemu došlo, to znamená momentom prijatia plnenia - sociálnych dávok.
Exekúciu nemožno vykonať na základe predžalobnej výzvy, ale len na základe vykonateľného súdneho rozhodnutia alebo iných vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vydaných vo veciach sociálneho poistenia.
Preplatky na rodičovskom príspevku (RP)
Tento článok poskytuje komplexné informácie o problematike preplatkov na rodičovskom príspevku (RP) na Slovensku. Cieľom je objasniť, ako postupovať v prípade, že vám bol vyplatený RP v nesprávnej výške, ako aj vaše práva a povinnosti v tejto situácii. Článok sa zameriava na rôzne aspekty, vrátane legislatívy, praktických príkladov a odporúčaní, aby ste sa v danej problematike vedeli zorientovať.
Kedy môže dôjsť k preplatku na rodičovskom príspevku?
Preplatok na RP môže vzniknúť v rôznych situáciách, napríklad:
- Chyba úradu: Najčastejšie dochádza k preplatku v dôsledku chyby na strane Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorý RP vypláca. Môže ísť o administratívnu chybu, nesprávne spracovanie údajov alebo technický problém.
- Zmena okolností: Preplatok môže vzniknúť aj vtedy, ak sa zmenia okolnosti, ktoré majú vplyv na nárok na RP alebo jeho výšku. Napríklad, ak dieťa začne navštevovať predškolské zariadenie na viac ako 4 hodiny denne, nárok na RP zaniká.
- Súbeh dávok: Ak poberáte RP a zároveň vám vznikne nárok na inú dávku, ktorá sa s RP vylučuje (napr. materské), môže dôjsť k preplatku.
- Nesplnenie oznamovacej povinnosti: Ak ste povinní nahlásiť ÚPSVaR zmenu, ktorá má vplyv na nárok na RP a túto povinnosť nesplníte, môže vám byť vyplatený RP neoprávnene.
Ako postupovať, ak zistíte preplatok?
Ak zistíte, že vám bol vyplatený RP v nesprávnej výške, je dôležité okamžite konať. Tu je niekoľko krokov, ktoré by ste mali podniknúť:
- Kontaktujte ÚPSVaR: Bezodkladne kontaktujte pobočku ÚPSVaR, ktorá vám RP vypláca. Informujte ich o preplatku a požiadajte o vysvetlenie.
- Overte si výšku RP: Skontrolujte si, či vám bola priznaná správna výška RP. Ak máte pochybnosti, požiadajte ÚPSVaR o preverenie.
- Zistite príčinu preplatku: Zistite, prečo vám bol RP vyplatený v nesprávnej výške. Ak ide o chybu úradu, požiadajte o nápravu.
- Informujte sa o možnostiach vrátenia: Informujte sa, ako máte preplatok vrátiť. ÚPSVaR by vám mal poskytnúť informácie o spôsobe platby, čísle účtu a variabilnom symbole.
- Dodržte lehoty: Dodržte lehoty stanovené ÚPSVaR na vrátenie preplatku. Ak máte finančné problémy, požiadajte o splátkový kalendár.
Ako poslať podanie cez službu Všeobecná agenda
Legislatíva a právny základ
Povinnosť vrátiť neprávom vyplatené dávky upravuje zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona ste povinní vrátiť RP, ak ste ho prijali neprávom alebo vo vyššej sume, ako vám patril.
- Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku:
- § 9 ods. 1: "Ak sa rodičovský príspevok vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, príjemca rodičovského príspevku je povinný ho vrátiť."
- § 9 ods. 2: "Právo na vrátenie rodičovského príspevku zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď bol neprávom alebo vo vyššej sume vyplatený."
- Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): Upravuje postup správnych orgánov, vrátane ÚPSVaR, pri rozhodovaní o vrátení neprávom vyplatených dávok.
Povinnosti poberateľa rodičovského príspevku
Poberateľ RP má voči ÚPSVaR oznamovaciu povinnosť. To znamená, že je povinný do 8 pracovných dní nahlásiť každú zmenu, ktorá môže ovplyvniť nárok na RP alebo jeho výšku. Takýmito zmenami sú napríklad:
- Nástup dieťaťa do predškolského zariadenia na viac ako 4 hodiny denne.
- Zmena trvalého pobytu.
- Nástup do zamestnania.
- Priznanie inej dávky, ktorá sa s RP vylučuje.
Nesplnenie oznamovacej povinnosti môže mať za následok preplatok na RP a povinnosť vrátiť neprávom prijaté dávky.
Kedy sa vráteniu preplatku vyhnúť?
V niektorých prípadoch sa môžete vyhnúť vráteniu preplatku na RP. Ide najmä o situácie, keď preplatok vznikol výlučne chybou ÚPSVaR a vy ste túto chybu nespôsobili ani ste ju nemohli predvídať. V takomto prípade môžete požiadať o odpustenie povinnosti vrátiť preplatok.
Náhradné výživné
Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, respektíve suma takého dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom (viď. Zákon č. 201/2008 Z. z.).
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Oprávnená osoba má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.
Sumy životného minima sú ustanovené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. januáru kalendárneho roka.
Povinnosti prijímateľa náhradného výživného
Prijímateľ náhradného výživného je povinný informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Ďalej je povinný na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Vymáhanie pohľadávok na výživnom
- Pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku túto sumu oznámiť úradu.
- Pokiaľ Centrum vymôže pohľadávku na výživnom, je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.