Práceneschopnosť (PN) je obdobie, počas ktorého je živnostník alebo zamestnanec dočasne neschopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Počas tohto obdobia môže nastať situácia, kedy živnostník zvažuje kúpu nového auta, alebo potrebuje riešiť výdavky spojené s prevádzkou existujúceho vozidla.
V tomto článku sa pozrieme na to, ako práceneschopnosť ovplyvňuje nárok na nemocenské dávky a daňové povinnosti spojené s používaním auta na podnikanie. Podrobne rozoberieme možnosti uplatňovania výdavkov na auto, daň z motorových vozidiel a možnosti poistenia práceneschopnosti pre SZČO.
Nárok živnostníka na nemocenské dávky počas PN
Živnostníci majú, podobne ako zamestnanci, nárok na nemocenské dávky. Nárok na nemocenské dávky vzniká živnostníkovi z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu, alebo ak má nariadené karanténne opatrenie. Sociálna poisťovňa však prizná nárok iba tomu živnostníkovi, ktorý má lekárom potvrdenú dočasnú pracovnú neschopnosť a je povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistený.
Podmienky nároku na nemocenské dávky
Okrem potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti musí živnostník spĺňať aj ďalšie podmienky, aby mu Sociálna poisťovňa priznala nárok na nemocenské dávky:
- Nesmie poberať materské.
- Musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške (toleruje sa suma dlžného poistného nižšia ako 5 eur).
- Ak je dobrovoľne nemocensky poistený, musí mať najmenej 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch.
Živnostníci, ktorým nevznikla povinnosť platiť sociálne odvody, nemajú nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN. Na rozdiel od zamestnancov, pre živnostníkov nárok na nemocenské vzniká po splnení podmienok už od 1. dňa dočasnej PN.
Výpočet sumy nemocenskej dávky
Výška nemocenskej dávky pre živnostníkov vychádza z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). DVZ sa vypočíta ako súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, vydelený počtom dní rozhodujúceho obdobia. Do počtu dní sa nezapočítavajú dni neplatenia poistného, napr. dni dočasnej pracovnej neschopnosti. PDVZ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Pri výpočte dávok sa namiesto DVZ použije PDVZ, napríklad v prípade, ak živnostník nedosiahol v rozhodujúcom období vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo ak dobrovoľne poistený živnostník nebol nepretržite poistený 26 týždňov. Pri PDVZ je následne rovnaký výpočet ako pri DVZ.
Výška nemocenskej dávky sa líši podľa toho, koľko dní trvá PN a akým spôsobom si práceneschopnosť človek privodil. Medzi 1. a 3. dňom PN bude živnostník poberať 12,5 % DVZ alebo PDVZ. Od 4. dňa PN sa dávka zvyšuje na 25 % DVZ alebo PDVZ. Minimálna výška pri výpočte nie je stanovená. Ak však dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2024, DZV ani PDVZ nesmie byť vyšší ako 85,7425 eur. Celková maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň teda predstavuje v 1. až 3. deň dočasnej PN sumu 21,435625 eur. Od 4. dňa PN sa výška nemocenského zvýši.
Povinnosti živnostníka počas poberania nemocenskej dávky
Rovnako ako zamestnanec, aj živnostník je počas poberania nemocenskej dávky povinný dodržiavať liečebný režim určený jeho ošetrujúcim lekárom. Aj v tomto prípade je živnostník kontrolovaný zamestnancom Sociálnej poisťovne. Kontroly sa vykonávajú 7 dní v týždni. SZČO sa musí počas tohto obdobia zdržiavať na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo ohlásenej pri vzniku dočasnej PN v Elektronickom účte poistenca.
Pri kontrole je nutné sa preukázať občianskym preukazom alebo iným dokladom. Živnostník je povinný dodržiavať čas povolených vychádzok a podľa povahy ochorenia sa vyhýbať fajčeniu, alkoholickým nápojom a zdržiavaniu sa v pohostinských zariadeniach. Taktiež sa musí dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi. Ak živnostník poruší v akomkoľvek bode liečebný proces, poisťovňa mu nevyplatí nemocenské dávky a dokonca mu môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eur.
Čo robiť, keď ste porušili vychádzky počas PN? Dostanete pokutu a prídete o celú dávku PN?
Daň z motorových vozidiel a práceneschopnosť
Daň z motorových vozidiel upravuje zákon č. 361/2014 Z. z. Predmetom dane je vozidlo, ktoré sa v zdaňovacom období používa na podnikanie. Pod pojmom „používanie vozidla na podnikanie“ je potrebné chápať aj dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Vznik a zánik daňovej povinnosti
Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom boli splnené podmienky pre posúdenie predmetu dane, t.j. vzniku daňovej povinnosti, ak došlo k zmene v osobe daňovníka pri tom istom predmete dane. Daňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom došlo k vykonaniu zápisu prevodu držby vozidla do dokladov vozidla.
Práceneschopnosť a daň z motorových vozidiel
Dôležité je, že daňová povinnosť k dani z motorových vozidiel nezaniká pri prerušení činností podnikateľa z dôvodu jeho práceneschopnosti. Takisto ani pri ďalších dôvodoch ako sú sezónne práce podnikateľa, nedostatok pracovných príležitostí či z dôvodu voľných dní. Ak je podnikateľ PN, daňová povinnosť nezaniká.
Oznamovacia povinnosť
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikne alebo zanikne daňová povinnosť, daňovníkovi oznamovacia povinnosť nevzniká. Podnikateľ je povinný oznámiť zánik daňovej povinnosti k 31. decembru predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia vtedy, ak počas celého zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, vozidlo nebolo predmetom dane.
Zdaňovacie obdobie a daňové priznanie
Zdaňovacím obdobím pre daň z motorových vozidiel je kalendárny rok. Daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie podáva daňovník do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia, pričom týmto dňom je daň splatná.
Uplatnenie výdavkov na auto v podnikaní SZČO
Samostatne zárobkovo činné osoby si môžu do svojich daňových výdavkov uplatniť výdavky spojené s používaním motorového vozidla, ktoré používajú na dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Pre správne určenie výšky týchto daňovo uznateľných výdavkov je potrebné vedieť, o aké motorové vozidlo ide.
Pravidlá pre určenie daňovo uznateľných výdavkov (nákladov) spojených s používaním motorových vozidiel stanovuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Každá fyzická osoba, ktorá používa auto evidované v SR, či už zaradené alebo nezaradené do obchodného majetku, na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, je povinná zaplatiť daň z motorových vozidiel.
Daň z motorových vozidiel, ktorú SZČO zaplatí je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel sa podáva za uplynulý kalendárny rok do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka.
Vozidlo zaradené do obchodného majetku
Vozidlo zaradené do obchodného majetku je vozidlo, ktoré používa SZČO na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, účtuje o ňom v účtovníctve alebo ho eviduje v daňovej evidencii a má ho vo svojom vlastníctve.
Pri výdavkoch na pohonné hmoty sa daňové náklady upravujú §19 ods. 2 písm. e) ZDP, a to dvoma spôsobmi:
- Uplatnenie výdavkov na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu a takáto spotreba sa zvyšuje o 20 % - v tomto prípade je potrebné viesť evidenciu jázd, tzv. knihu jázd.
- Uplatnenie paušálnych výdavkov na spotrebované pohonné látky do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie - v tomto prípade nie je potrebné viesť tzv. knihu jázd.
Ak je vozidlo obstarané cez finančný leasing, je možné uplatniť si rovnaké výdavky na motorové vozidlo ako pri obstaraní kúpou.
Vozidlo nezaradené do obchodného majetku
V situácii, kedy nie je vlastné motorové vozidlo zaradené do obchodného majetku, si môže SZČO uplatniť výdavky ako cestovné náhrady, na ktoré ma SZČO nárok počas pracovnej cesty, a to podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z.
Výpožička vozidla
Výpožička je iný spôsob obstarania vozidla. Je bezodplatná a ide o vypožičanie a vrátenie rovnakej vec späť majiteľovi v dohodnutom čase a za dohodnutých podmienok v zmluve o výpožičke podľa Občianskeho zákona. Takéto vozidlo nie je možné zaradiť do obchodného majetku. Do daňových nákladov je možné uplatniť len náklady na pohonné hmoty, prípadne na diaľničnú známku, parkovné, daň z motorových vozidiel a pod.
Daňové aspekty používania firemného auta na súkromné účely
Ak živnostník používa firemné auto aj na súkromné účely, vzniká mu nepeňažný príjem, ktorý je potrebné zdaniť. Poskytnutie služobného auta zamestnancovi na súkromné účely predstavuje nepeňažný príjem, ktorý je upravovaný § 5 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Tento nepeňažný príjem sa zahŕňa do základu dane zamestnanca (živnostníka) a zdaňuje sa ako súčasť jeho mzdy. Mesačná výška nepeňažného príjmu sa stanovuje ako 1 % zo vstupnej ceny vozidla, vrátane DPH, za každý aj začatý kalendárny mesiac. Ak je vozidlo prenajaté, vychádza sa z obstarávacej ceny u prenajímateľa.
Vstupnou cenou je podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov obstarávacia cena, ktorá zahŕňa cenu, za ktorú bolo vozidlo obstarané, a náklady súvisiace s jeho obstaraním (napr. náklady na dopravu, montáž, clo).
Príklad:
Živnostník si kúpil auto v januári 2019 za 20 000 € s DPH a zaradil ho do obchodného majetku 1.2.2019. Mesačný nepeňažný príjem z používania auta na súkromné účely je 200 € (1 % z 20 000 €). Tento príjem sa zdaňuje každý mesiac pri jeho mzde.
Poistenie práceneschopnosti pre SZČO
Živnostníkom - teda samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) môže v prípade choroby alebo úrazu s dlhšou dobou rekonvalescencie komplikovať život slabé poistné krytie. Najmä mladší ľudia nepočítajú s dlhotrvajúcou chorobou alebo s rizikom úrazu, pričom si neuvedomujú, že práve v produktívnom veku mávajú najviac záväzkov. Samozrejme - hypotéka, leasing na auto či pôžička na rozbeh podnikania predstavujú významné záväzky. Poistné krytie pracovnej neschopnosti od štátu však toho veľa živnostníkom neponúka. Aj preto sa mnohí živnostníci radšej kryjú vlastnými úsporami a životným poistením.
Na Slovensku je povinne nemocensky a dôchodkovo poistená temer každá SZČO. Povinnosť platiť sociálne odvody vzniká SZČO po podaní daňového priznania a prekročení zákonom stanovenej hranice príjmu pre konkrétny rok. Živnostníci si často platia len minimálne alebo veľmi nízke nemocenské poistenie.
Existuje však aj ďalší dôvod častej absencie platenia primeraného nemocenského poistenia živnostníkmi. „Nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa nemocensky poisteným SZČO, ak majú zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške.“
„Prvé týždne choroby alebo úrazu obvykle zvládnu ľudia pokryť z krátkodobej finančnej rezervy. V prípade SZČO preto platí ešte viac ako u zamestnancov, že musia mať vytvorenú solídnu finančnú rezervu, a to ideálne tri až šesť ich podnikateľských príjmov. „SZČO by mal mať pod sebou väčší finančný vankúš ako zamestnanec,“ upozorňuje J. „Moji klienti - živnostníci sa preto viac ako na nemocenské poistenie spoliehajú na vlastnú rezervu a poistenie pracovnej neschopnosti. Obvykle ju zahŕňajú do životného poistenia spoločne s poistením trvalých následkov úrazu a závažnej choroby či invalidity,“ hovorí Jana Počarovská.
Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi:
- Platením odvodov do Sociálnej poisťovne.
- Komerčným poistením PNky v poisťovniach.
Po oznámení zvýšených minimálnych odvodov u živnostníkov sa očakáva, že veľa z nich prejde práve na jednoosobové s.r.o., kde si môžu efektívnejšie optimalizovať výšky svojich odvodov. Zároveň si drvivá časť zo živnostníkov, ktorí si nejaké odvody platia, nastavujú daňové priznania tak, že platia odvody v minimálnej výške. Na Slovensku bolo v roku 2024 aktívnych 377 324 živností. Nemocenské poistenie z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715€. Samotné nemocenské poistenie sú 4,4% z vymeriavacieho základu, čiže poistenca to stojí 31,46€ mesačne. Akú mesačnú a dennú nemocenskú dávku ak je na PN dostane za takúto čiastku? Vychádza to približne na iba 335€/mesačne. V praxi teda môžeme vidieť, že suma je veľmi nízka. Ak by živnostník ktorý je mesiac na PN a tým pádom nemôže zarábať dostal 335€ a s tým by mal pokryť svoje a rodinné mesačné výdavky, tak by nastal problém. Musel by siahnuť do rezervy, ktorá je určená na iné veci. Priemerná doba trvania PNky na Slovensku bola v prvom polroku 2025 necelých 44 dní. Najdlhšie maródujú ľudia z Prešovského kraja, naopak najkratšie v Bratislavskom kraji. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) to znamená reálne riziko výpadku príjmu.
Koľko stojí komerčné poistenie práceneschopnosti?
Každých 10 € dennej dávky poistenia PNky stojí mesačne cca 10 € (s narastajúcim vekom cena narastá). Ak by ste teda ako SZČO platili rovnakých 31 € za poistenie práceneschopnosti do komerčného poistenia, viete z neho dostať mesačnú dávku cca 900 €.
Príklady z praxe:
Kaderník, 35 rokov: Nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, aby sa vyhol plateniu odvodov. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Mesačné výdavky má na úrovni 1000€ a nemá vybudovanú rezervu. Tým pádom by nedokázal počas práceneschopnosti pokryť svoje výdavky. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€.
40 ročný IT-čkár a konateľ jednoosobovej s.r.o.: Na sročku prešiel kvôli konsolidácii a optimalizácii odvodov. Platí si vďaka tomu minimálne odvody, aj keď má ročný príjem 36 000€. Jeho mesačné výdavky sú 1800€. Má zainvestovaných 30 000€ v ETF fondoch. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do svojich investovaných peňazí aby dokázal pokryť svoje mesačné náklady a týmto by sa pripravoval o svoje peniaze, ktoré sú určené na dôchodok. Odporúčaným riešením, je preňho komerčné poistenie práceneschopnosti. Aby týmto poistením dokázal pokryť svoje mesačné náklady, potrebuje ho mať nastavené na dávku 60€/deň. To ho bude stáť približne 65€/mesačne.
30 ročný živnostník, lešenár v Nemecku: Má ročný príjem 50 000€. Jeho mesačné fixné náklady sú 1500€ a má na bežnom účte rezervu 10 000€. Ak by sa ocitol na PN, musel by siahať do rezervy, ktorá je určená na iné veci- neočakávané výdaje, ako pokazené auto, kúpa nového spotrebiča, oprava strechy,... Ak by mal komerčné poistenie práceneschopnosti, do rezervy by siahať nemusel. V jeho prípade je však kľúčová voľba správnej poisťovne, keďže len málo poisťovní na trhu dokáže kryť PN mimo územia SR. Takisto treba pri poistení správne uviesť povolanie, keďže lešenár je pre poisťovne rizikové povolanie a poisťovne na neho dávajú prirážku, aby klienta mohli kryť a správne mu plniť v prípade poistnej udalosti. Na vykrytie svojich mesačných výdavkov, potrebuje tento klient dávku vo výške 50€/deň. To ho bude stáť v poisťovni ktorá vie kryť PN na území celej EÚ 68€/mesačne. V tejto cene už je zahrnutá aj prirážka za rizikové povolanie.
Na čo si dať pozor pri komerčnom poistení práceneschopnosti
- Rizikové povolanie: Poisťovňa na základe vstupných údajov od klienta, môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu. Rizikové povolanie chápeme tak, že je pri ňom zvýšené riziko úrazu oproti napríklad administratívnej práci - napríklad výškové práce, elektrikár, lešenár. Avšak, na trhu existuje poisťovňa, ktorá nedáva prirážku za rizikové povolanie.
- Overenie príjmu: Niektoré poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta - podľa daňového priznania, alebo niektoré podľa faktúr. Niektoré pri uzatváraní poistenia nevyžadujú skúmanie príjmu. Každá poisťovňa má však stanovený iný limit dennej dávky od ktorej skúmajú príjem. Jedna poisťovňa vyžaduje dokladovanie príjmu už pri dávke od 6€/deň, viaceré od 11€/deň. Z poisťovní v našom porovnaní sú v tomto bode pomerne veľké rozdiely.
- Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní takého poistenia podmienka, aby klient platil odvody. Medzi poisťovňami, ktoré toto vyžadujú, sú ešte rozdiely v tom, že jedna poisťovňa skúma aj samotnú výšku odvodov, zatiaľ čo druhá skúma len to, že ich klient platí. Na trhu existujú poisťovne, ktoré vedia poistiť konateľa jednoosobovej s.r.o.
- Čakacia doba: Čakacou dobou rozumieme dobu, počas ktorej sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu z ktorej si chce uplatniť poistné plnenie. Ak by došlo k poistnej udalosti počas čakacej doby, poisťovňa nebude plniť. V čakacích dobách sú medzi poisťovňami veľké rozdiely a poisťovne majú rôzne čakacie doby napríklad pre ochorenia chrbtice, inú dobu pri chorobách. Jedna poisťovňa má napríklad čakaciu dobu pri chorobe 2 mesiace, pri tehotenstve 9 mesiacov a pri problémoch s chrbticou 12 mesiacov.
- Karenčná doba: Pri poistení práceneschopnosti sa nastavuje karenčná doba. Karenčná doba je obdobie, ktoré stanovuje v akej minimálnej dĺžke musí v tomto prípade trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia karenčná doba u poistenia PN je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa. V praxi to znamená to, že klient musí byť na PN minimálne 29 dní a viac a následne dostane preplatené plnenie už od prvého dňa PN.
- Limit poistenia PN: Poisťovne pri poistení práceneschopnosti nastavujú limit - v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve. Niektoré poisťovne majú napríklad také nastavenie, že cena za pripoistenie PN nesmie byť vyššia, ako 40% z ceny celej poistky. V tomto prípade je potrebné mať aj iné pripoistenia. Poisťovne sa týmto chránia voči špekulantom, ktorí by si cielene uzatvárali iba poistenie práceneschopnosti na vysoké sumy, s cieľom už od začiatku „vybrať“ peniaze z poistky.
- Územná platnosť: Poisťovne nastavujú pri poistení územnú platnosť. V praxi to určuje, v akých krajinách je klient krytý ak sa tam stane práceneschopný. Niektoré poisťovne vedia kryť klienta iba na území SR so slovenským obvodným lekárom. Iné poisťovne dokážu kryť klienta na území EÚ a dokonca akceptujú aj to, ak má klient obvodného lekára v rámci EÚ.
- Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.
- Požadované doklady: Doklady ktoré sú vyžadované pri poistnej udalosti, sa taktiež môžu líšiť v závislosti od poisťovne.
Pokiaľ patríte do kategórie, ktorá svoje odvody optimalizuje, ale zároveň chcete mať istotu, že v prípade dlhodobej PN budete mať dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby, tak je pre Vás riešením poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni.