Sociálny pracovník v kontexte ošetrovateľskej starostlivosti

Sociálny pracovník zohráva kľúčovú úlohu pri pomoci pacientom a ich rodinám zvládnuť náročné životné etapy, najmä po prepustení z nemocnice. Sociálna práca tak vhodným spôsobom dopĺňa ošetrovateľskú a medicínsku starostlivosť.

Sociálny pracovník v domácej starostlivosti je odborník, ktorý sa zameriava na riešenie nepriaznivých sociálnych situácií pacientov, ktorí sú prepustení z nemocnice a potrebujú pomoc pri návrate do domáceho prostredia. Jeho úlohou je zabezpečiť, aby pacient mal prístup k potrebnej starostlivosti a podpore, ktorá mu umožní viesť čo najsamostatnejší a najkvalitnejší život. Ako uvádza Bc. Alena Stehlíková, sociálna pracovníčka vo Fakultnej nemocnici AGEL Skalica, rieši nepriaznivú sociálnu situáciu v rodine hospitalizovaného pacienta.

Čo robí sociálny pracovník v domácej starostlivosti?

Práca sociálneho pracovníka v domácej starostlivosti je veľmi rôznorodá a závisí od individuálnych potrieb pacienta. Medzi jeho hlavné úlohy patrí:

• Identifikácia a posúdenie potrieb pacienta: Sociálny pracovník zisťuje, aké sú potreby pacienta v oblasti starostlivosti, bývania, financií, sociálnych kontaktov a iných oblastiach života.
• Plánovanie a koordinácia starostlivosti: Na základe posúdenia potrieb pacienta sociálny pracovník vypracuje individuálny plán starostlivosti, ktorý zahŕňa konkrétne kroky a opatrenia na zabezpečenie potrebnej pomoci. Koordinuje spoluprácu s rodinou, zdravotníckymi zariadeniami, sociálnymi službami a ďalšími relevantnými inštitúciami.
• Poskytovanie poradenstva a informácií: Sociálny pracovník poskytuje pacientovi a jeho rodine poradenstvo a informácie o možnostiach starostlivosti, sociálnych službách, finančnej pomoci a ďalších relevantných témach.
• Zabezpečovanie prístupu k sociálnym službám: Sociálny pracovník pomáha pacientovi získať prístup k potrebným sociálnym službám, ako sú napríklad opatrovateľská služba, domáca ošetrovateľská starostlivosť, denné stacionáre, zariadenia pre seniorov a iné.
• Pomoc pri riešení finančných problémov: Sociálny pracovník poskytuje poradenstvo v oblasti dávok (dávka sociálnej pomoci, nemocenské dávky, invalidné a starobné dôchodky) a peňažných príspevkov (napr. peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na kúpu pomôcky, na kompenzáciu zvýšených výdavkov).
• Podpora a sprevádzanie: Sociálny pracovník poskytuje pacientovi a jeho rodine emocionálnu podporu a sprevádza ich počas náročného obdobia. Pomáha im zvládať stres, prekonávať prekážky a dosahovať ciele, ktoré si stanovili.

Ako sociálny pracovník rieši konkrétne situácie?

Nepriaznivú situáciu hospitalizovaného pacienta, ktorý nie je schopný postarať sa o seba sám a tento stav bez pomoci iných nie je schopný už zvládnuť, začne na podnet personálu nemocnice alebo príbuzných riešiť sociálny pracovník. Prvoradé je zapojiť do starostlivosti najbližšiu rodinu, prípadne známych a spolubývajúcich, ktorí tvoria prirodzené prostredie pacienta. Keď si rodina nevie rady alebo pomoc príbuznému odmietne, poskytuje sociálny pracovník poradenstvo a intervenciu v oblasti ďalších možností.

Umiestnenie do zariadení sociálnych služieb

Ide zväčša o možnosť umiestnenia klienta do zariadení sociálnych služieb. Niekedy je treba na prechodnú dobu, kým rodina vytvorí podmienky pre návrat do domáceho prostredia, umiestniť klienta na hosťovský pobyt v nemocnici alebo do iného zariadenia pre dlhodobo chorých. Inokedy je dostačujúce, aby bolo o klienta postarané formou domácej ošetrovateľskej starostlivosti alebo opatrovateľskej služby. Vo všetkých uvedených prípadoch sociálny pracovník poskytuje cenné rady a navrhuje súvisiace opatrenia.

Riešenie absencie bývania a spolupráca s neziskovými organizáciami

S orgánmi štátnej správy a samosprávy komunikuje sociálny pracovník pri riešení nepriaznivej situácie akou je napr. absencia bývania u klienta. Nezriedka sa treba obrátiť na neziskové subjekty, akými sú neziskové organizácie a charitatívne združenia (napr. útulky, nocľahárne).

Spolupráca s oddelením sociálno-právnej ochrany detí a orgánmi činnými v trestnom konaní

Spoluprácu s oddelením sociálno-právnej ochrany detí (oddelenie úradu práce) a s orgánmi činnými v trestnom konaní si vyžadujú situácie neželaných skutočností zistených u detí, akými sú napr. prítomnosť návykových látok v krvi, stopy po násilí na tele, tehotenstvo u maloletých.

Dôležité vlastnosti sociálneho pracovníka

Pre túto prácu sú nevyhnutné určité vlastnosti a zručnosti. Komunikatívny, empatický, citlivý ale asertívny prístup sú pre túto činnosť asi najpodstatnejšie. Sociálny pracovník by mal byť:

• Empatický: Schopný vcítiť sa do situácie pacienta a jeho rodiny a porozumieť ich pocitom a potrebám.
• Komunikatívny: Schopný jasne a zrozumiteľne komunikovať s pacientom, jeho rodinou, zdravotníckym personálom a ďalšími odborníkmi.
• Asertívny: Schopný presadzovať záujmy pacienta a jeho práva.
• Organizačný: Schopný plánovať a koordinovať starostlivosť a zabezpečovať prístup k potrebným službám.
• Flexibilný: Schopný prispôsobiť sa meniacim sa potrebám pacienta a jeho situácii.
• Trpezlivý: Schopný pracovať s pacientmi, ktorí majú rôzne problémy a potreby.
• Diskrétny: Schopný zachovávať dôvernosť informácií o pacientovi.

Význam sociálneho pracovníka v domácej starostlivosti

Sociálny pracovník zohráva nezastupiteľnú úlohu v procese prepúšťania pacientov z nemocnice a ich návratu do domáceho prostredia. Pomáha im prekonať náročné obdobie, zabezpečuje prístup k potrebnej starostlivosti a podpore a umožňuje im viesť čo najsamostatnejší a najkvalitnejší život. Jeho práca je neoceniteľná pre pacientov, ich rodiny a celú spoločnosť.

Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, z filozofického, psychologického, sociologického, etického, politického, právneho, ekonomického a iných prístupov. Sociálny pracovník k svojej činnosti potrebuje mať poznatky o konkrétnej spoločnosti. Musí ju poznať, rozumieť koncepcii vývoja spoločnosti, mať vlastný názor na vývojové trendy spoločnosti. Potrebuje poznať medzinárodné dokumenty, dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje a celú sieť starostlivosti o človeka.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamičnosť, morálna integrita, sociálne cítenie, rešpektovanie súkromia a pod. má úctu k životu. V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamičnosť.

V poslednom čase sa sociálna práca zameriava na preventívne činnosti, medzi ktoré patrí aj vyhľadávanie klientov, teda osôb potrebujúcich pomoc sociálneho pracovníka. Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy.

K zásadným požiadavkám kladeným na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu. Sociálne cítenie však nie v žiadnom prípade súcit. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci. musí odrážať optimálnu mieru pomoci.

Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka mala by byť tiež zásadovosť a morálna integrita, je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod. Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny.

Keď spomíname životný optimizmus a zmysel pre humor, v žiadnom prípade nemáme na mysli zľahčovanie situácie klienta, či jeho zosmiešňovanie. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu. Sociálny pracovník má vedieť túto vlastnosť používať v smere k sebe samému. Vlastnosť ako zmysel pre humor má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné.

Jazyk sociálneho pracovníka

Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Sociálny pracovník nemôže prejavovať svoju profesionalitu používaním cudzích slov, a tým vytvárať prekážky vo vzťahu medzi ním a klientom. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.

Schopnosť práce v tíme

Aj táto vlastnosť má byť súčasťou výbavy sociálneho pracovníka. Neustále bude pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo, t.j., že sociálny pracovník bude spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny, ktorí maximálne prispievajú k realizácii cieľa.

Schopnosť inštrumentalizácie

Schopnosť inštrumentalizácie, teda schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta.

Od sociálneho pracovníka sa vyžaduje zaangažovanie sa do problémov klientov, široké spektrum osobných skúseností, flexibilita, otvorenosť pri vyjadrovaní citov, postojov, schopnosť mať nadhľad nad problémom a pod. Avšak osobnú zaangažovanosť musí mať pod kontrolou, čo si žiada tzv. kognitívnu sebadištanciu, čo znamená, že sociálny pracovník reflektuje svoje vlastné city, myslenie a samozrejme konanie a nenecháva sa ovplyvňovať tzv. citovou nákazou.

Vedieť iniciovať klienta k spolupráci je tiež profesionálnou kompetenciou. Podstatnou kompetenciou je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Tu sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv.

Ďalšou požadovanou zručnosťou je komunikovať a kooperovať. Zmysel komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami, či inými odborníkmi. Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie. schopnosťou nezaujatého, objektívneho hodnotenia informácií a pod.

Ak hovoríme, že sociálny pracovník získava reflexívnu kompetenciu, tak sa učí zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta. “Reflexívna kompetencia je založená na schopnosti nestratiť a nepoprieť vývoj v jeho základných črtách, ale integrovať ho do svojej profesionálnej výbavy.” (Levická, 2004, s. Sociálna kompetencia je schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácii v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov.

Aktívna orientácia na vlastný odborný rast je základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií. Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas. Pre sociálneho pracovníka je tiež dôležité zlepšovať si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom.

Sociálny pracovník je v každodennom kontakte s obyvateľmi, poskytuje im informácie, rady, pomáhajú prekonávať rôzne náročné situácie, v ktorých sa ocitnú. Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník pokračuje v priebežnom získavaní údajov o obyvateľovi a v spolupráci s ostatnými zamestnancami pre neho vytvára čo najideálnejší program, aktivity, stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti.

Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života. Podľa Pavlovičovej (2008) komunikácia v rámci práce s klientom je iba jednou, aj keď veľmi dôležitou dimenziou. Okrem komunikácie sem zaraďuje aj interakciu a percepciu. Interakcia je vzájomné pôsobenie, organizovanie spoločnej činnosti, spolu práca, kooperácia, prípadne obojstranná pomoc alebo ochota k nej. Percepcia zahrňuje zase vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie účastníkov vzťahu. Čím bohatšie je poznanie seba samého, tým bohatšie je poznanie iných a naopak.

Podieľa sa na organizovaní kultúrno - spoločenských akcií pre obyvateľov. Práca sociálneho pracovníka je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí žijú v tomto zariadení. odvádzania pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy).

Sociálny pracovník si sústavne zvyšuje svoju odbornú spôsobilosť. Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti.

Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.

Slovenský právny poriadok pozná celkovo päť foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti. Aj keď dominantnú časť poskytovania zdravotnej starostlivosti predstavuje najmä ústavná, ambulantná a lekárenská starostlivosť, nemožno opomínať ani ďalšie zákonom predpokladané typy, ktorými sú ošetrovateľská starostlivosť v zariadení sociálnej pomoci a zdravotná starostlivosť v škole. Základnú kostru právnych noriem upravujúcich poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti nájdeme v zákone č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o zdravotnej starostlivosti"). Podľa § 2 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti je ošetrovateľská starostlivosť súčasťou zdravotnej starostlivosti ako súboru pracovných činností vykonávaných zdravotníckymi pracovníkmi s cieľom predĺžiť život jedinca, zvýšenia kvality jeho života a zabezpečenia zdravého vývoja budúcich generácií. Ďalšiu nepriamu charakteristiku ošetrovateľskej starostlivosti nájdeme v § 7 ods. 1 písm. Výraz "poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti" používa zákon o zdravotnej starostlivosti aj v súvislosti so zariadeniami sociálnej pomoci. Táto legislatívna skratka je definovaná v § 4 ods. 6 sledovaného zákona a zahrnuje jednak zariadenia sociálnych služieb, ale aj zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (centrá pre deti a rodiny). Priamu definíciu ­ošetrovateľskej starostlivosti nájdeme v § 2 ods. 13 zákona o zdravotnej starostlivosti. Podľa tohto ustanovenia je ošetrovateľská starostlivosť zdravotnou starostlivosťou, ktorá je poskytovaná odborne spôsobilou sestrou metódou ošetrovateľského procesu v rámci ošetrovateľskej praxe. Zákon o zdravotnej starostlivosti v ďalších ustanoveniach definuje odborné výrazy ošetrovateľská prax a ošetrovateľský proces. Ošetrovateľskou praxou v zariadeniach sociálnych služieb tak bude predovšetkým praktická rea­lizácia činnosti sestry pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Podľa § 2 ods. 15 predmetného zákona môžeme pod ošetrovateľskou praxou chápať napríklad vyhodnocovanie ošetrovateľských potrieb a zdrojov ich zabezpečovania, vedenie ošetrovateľskej dokumentácie ako súčasti zdravotnej dokumentácie, posudzovanie výsledkov ošetrovateľskej starostlivosti alebo výchovu prijímateľa sociálnej služby (klienta) k podpore a obnove jeho zdravia atď.

Odborný pracovník v oblasti sociálnej starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami z oblasti sociálnej práce s osobami so zdravotným postihnutím, špecifík jednotlivých druhov zdravotného postihnutia a možností podpory a pomoci jednotlivcom so zdravotným postihnutím a rodinám s členom so zdravotným postihnutím. Disponuje znalosťami o systéme sociálnych služieb a špecifikách jednotlivých typov sociálnych služieb, disponuje znalosťami z oblasti sociálnej práce a sociálnych procesov, sociálnej prevencie aj intervencie. Pri zabezpečovaní primeranej pomoci a podpory rodinám s členom so zdravotným postihnutím je efektívnou zložkou komplexnej podpory, ktorá pomáha nielen predchádzať rozpadu.

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi: Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov; Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; Zákon č. 447/2008 Z. z.

tags: #moze #socialny #pracvnik #poskytovat #osetrovatelsku #starostlviost