Neplatené voľno, v zmysle Zákonníka práce definované ako pracovné voľno bez náhrady mzdy, predstavuje dôležitú súčasť pracovnoprávnych vzťahov. Pre dôchodcov, ktorí sú stále aktívni na trhu práce, platia špecifické pravidlá a nároky, ktoré je dôležité poznať.
Čo je neplatené voľno a kedy sa prerušuje sociálne poistenie?
Neplatené voľno znamená, že zamestnanec čerpá voľno po celý pracovný deň a dlhšie, pričom mu nevzniká nárok na náhradu mzdy. V tomto období sa sociálne poistenie prerušuje. Zamestnávateľ v takom prípade zamestnanca z povinného poistenia neodhlasi, ale má povinnosť oznámiť vznik a zánik prerušenia sociálneho poistenia Sociálnej poisťovni na formulári RLFO do ôsmich dní od vzniku, respektíve zániku prerušenia. Prerušenie poistenia má právne účinky zániku poistenia iba vo vzťahu k plneniu odvodových povinností. Počas prerušenia poistenia zamestnancovi nezaniká pracovný pomer a poistné na sociálne poistenie sa neplatí.
Obdobia prerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti ustanovuje § 26 ods. 1 až 4 Zákona o sociálnom poistení (ZSP). Podľa § 26 ods. 1 písm. b) ZSP sa poistenie prerušuje, ak je zamestnanec dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru na výkon verejnej funkcie, odborovej funkcie alebo funkcie člena zamestnaneckej rady a neposkytuje sa mu náhrada mzdy. Rovnako sa poistenie prerušuje, ak žena čerpá rodičovskú dovolenku, alebo muž čerpá rodičovskú dovolenku a nemá nárok na materské (§ 26 ods. 1 písm. c) ZSP).
Prerušenie sociálneho poistenia a ochranná lehota
Vznik prerušenia povinného nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 26 ods. 5 ZSP posudzuje rovnako ako zánik týchto poistení a skončenie prerušenia sa posudzuje rovnako ako vznik. Počas prerušenia sociálneho poistenia zamestnanec nie je krytý poistným vzťahom, v dôsledku čoho mu nevzniká nárok na príslušnú dávku sociálneho poistenia. Výnimkou je obdobie ochrannej lehoty na účely nemocenského poistenia. Podľa § 32 ZSP je ochranná lehota 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak ZSP neustanovuje inak.
Príklad: Zamestnanec požiadal o neplatené voľno od 1. 7. do 31. 7. 2012. Zamestnávateľ s tým súhlasil. V tomto období bude mať zamestnanec prerušené sociálne poistenie. Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik. Od 1. 7. 2012 do 7. 7. 2012 plynie tomuto zamestnancovi ochranná lehota. Ak by bol v tomto čase dočasne práceneschopný, vznikne mu nárok na nemocenskú dávku. Zamestnávateľ oznámi vznik prerušenia do 8. 7. 2012 a zánik do 8. 8. 2012 na RLFO. Obdobie prerušenia sociálneho poistenia sa na Evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP) neuvádza.
Zdravotné poistenie počas neplateného voľna
Odlišná situácia je pri platení zdravotného poistenia. Verejné zdravotné poistenie, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, vzniká narodením a zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. V dobe čerpania neplateného voľna sa zdravotné poistenie neprerušuje. Zamestnávateľ je povinný zamestnanca odhlásiť zo zdravotnej poisťovne a po skončení čerpania neplateného voľna ho opäť prihlásiť.
Dôvody na neplatené voľno
Zákonník práce priznáva zamestnancovi možnosť požiadať o neplatené voľno. Zamestnávateľ ho môže na základe tejto žiadosti poskytnúť. Zároveň § 141 ods. 3 Zákonníka práce uvádza, že zamestnávateľ môže pracovné voľno bez náhrady mzdy poskytnúť zamestnancovi aj z ďalších dôvodov presne definovaných v predmetnom ustanovení. Neplatené voľno nemá zamestnávateľ právo určiť z iných dôvodov, ako sú zadefinované. V žiadnom prípade nie je oprávnený určiť ho z dôvodov definovaných na strane zamestnávateľa, ako sú napr. nedostatok práce.
Zákonník práce stanovuje prípady, kedy zamestnancovi poskytuje pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy. Dôvodom neposkytnutia finančnej kompenzácie je, že zamestnanec je hmotne zabezpečený podľa iného zákona. Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi odpracovať zameškaný čas, ak o to sám požiada.
Výpověď z práce – jaká máte práva a povinnosti? | Orange Academy
Dôležité osobné prekážky bez náhrady mzdy
Medzi dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých nevzniká nárok na náhradu mzdy, patria napríklad:
- Nemocenské (od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti)
- Materské
- Rodičovský príspevok (od ukončenia poberania materského do troch rokov veku dieťaťa)
- Ošetrovné
Príklad: Zamestnankyňa má šesťročnú dcéru, ktorá ochorela a čerpala voľno od 3. 11. 2014 do 7. 11. 2014. Výška ošetrovného sa vypočíta ako 55% z denného vymeriavacieho základu krát počet kalendárnych dní trvania prekážky v práci. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie (hrubá mzda) v rozhodujúcom období (spravidla predchádzajúci kalendárny rok) delený počtom dní v rozhodujúcom období.
Tabuľka prehľadu prekážok v práci a nároku na náhradu mzdy:
| Prekážka v práci | Nárok na náhradu mzdy | Trvanie | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Vyšetrenie/ošetrenie u lekára | Áno (priemerný zárobok) | Max. 7 dní/rok | Ak nemožno vykonať mimo pracovného času |
| Úmrtie manžela/dieťaťa | Áno (dva dni) | Dva dni + deň pohrebu | Ďalší deň na účasť na pohrebe |
| Sťahovanie v tej istej obci | Nie | Max. 1 deň | |
| Sťahovanie do inej obce | Nie | Max. 2 dni | |
| Darovanie krvi/aferéza/biologické materiály | Áno (priemerný zárobok) | Nevyhnutne potrebný čas + zotavenie (max. 96 hodín) | |
| Svadba (vlastná) | Áno (jeden deň) | Jeden deň | Ak sa koná v pracovný deň |
| Účasť na svadbe dieťaťa/rodiča | Nie | ||
| Starostlivosť o dieťa do 10 rokov (karanténa, uzavretie zariadenia) | Áno (ošetrovné od SP) | Max. 14 dní |
Práva a nároky dôchodcov pracujúcich na plný úväzok
Ak dôchodca pracuje na plný úväzok, má rovnaké práva ako ostatní zamestnanci. To zahŕňa nárok na päť týždňov dovolenky (ak je starší ako 33 rokov, inak štyri týždne), príplatky, náhrady príjmu a ďalšie výhody ako príspevky na stravovanie či cestovné. Za prácu počas sviatku majú nárok na príplatok 100 % z ich priemerného hodinového zárobku. Ak pracuje v noci, má nárok na príplatok vo výške 40% z minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu. Ak zamestnanec pracuje v sobotu, musí dostať príplatok vo výške 50% z minimálnej mzdy.
V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti (PN-ky) zamestnávateľ platí nemocenské prvých desať dní, potom od jedenásteho dňa platí Sociálna poisťovňa. Odvody na nemocenské poistenie platia aj dôchodcovia, či už sú v starobnom, predčasnom alebo invalidnom dôchodku, ak pracujú na zmluvu.
Penzisti pracujúci na dohodu
Penzisti, ktorí pracujú na dohodu, si nemôžu nárokovať dovolenku, náhradu mzdy pri prekážkach v práci a ďalšie príspevky. Od zamestnávateľa dostanú aspoň minimálnu mzdu a neplatené voľno v prípade osobných prekážok ako lekárska návšteva. Môžu si uplatniť odvodovú výnimku, ak ich príjem nepresiahne 200 eur, čo znamená, že neplatia odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Ak príjem prekročí túto hranicu, platia odvody len z rozdielu. Ak penzisti neplatia odvody, nemajú nárok na zvýšenie dôchodku. Invalidní dôchodcovia platia odvody, ktoré sa počítajú do starobného dôchodku.
Vďaka odvodovej úľave môže pracovať na dohodu aj predčasný penzista bez toho, aby mu Sociálna poisťovňa zastavila výplatu predčasného dôchodku. Len čo invalidní dôchodcovia dovŕšia dôchodkový vek, môžu požiadať o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa im vypočíta jeho výšku a porovná ju s invalidným dôchodkom.
Čo robiť, ak zamestnávateľ núti zamestnanca na neplatené voľno alebo dovolenku?
Zamestnávateľ nemá právo poslať zamestnanca na neplatené voľno. Neplatené voľno je možné so zamestnancom len dohodnúť (§ 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce). V prípade neplateného voľna však musí zamestnanec brať do úvahy, že za neho zamestnávateľ neplatí odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Zamestnanec a zamestnávateľ sa však môžu dohodnúť na platenom voľne, ktoré zamestnanec neskôr odpracuje (§ 141 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce).
Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne určiť okamžité čerpanie dovolenky. Podmienky určenia čerpania dovolenky upravuje § 111 Zákonníka práce. Podľa § 111 ods. 1 určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Čas, v ktorom zamestnávateľ vopred oznamuje zamestnancovi čerpanie dovolenky, je najmenej sedem dní, prípadne dva dni vopred, ak ide o dovolenku z predchádzajúceho roka. Naďalej však platí aj pravidlo, že zamestnanec môže dať súhlas, resp. požiadať o čerpanie aj v kratšom čase.
V prípade, ak zamestnávateľ nedodržiava zákon, robí nátlak na zamestnanca, aby podpísal nejaké dokumenty (napr. neplatené voľno, napísal si výpoveď, súhlasil s dovolenkou), odporúča sa obrátiť sa na inšpekciu práce, ktorá vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.