Od začiatku tohto roka došlo k významnej legislatívnej zmene v slovenskom systéme sociálneho poistenia, ktorá posilňuje právomoci posudkových lekárov Sociálnej poisťovne. Po novom môžu priamo ukončiť neodôvodnenú dočasnú pracovnú neschopnosť (PN) v takzvaných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Táto zmena, schválená parlamentom ešte v decembri, bola zavedená ako ochranný nástroj na zabezpečenie správnosti a oprávnenosti DPN a má za cieľ zabrániť zneužívaniu PN a zabezpečiť, že bude uznávaná iba v prípadoch, kde je to skutočne potrebné z medicínskeho hľadiska.
Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr uvádza, že od začiatku roka posudkoví lekári ukončili už desiatky PN-iek. Za prvý kvartál tohto roku evidujú 203 dočasných pracovných neschopností, ktoré boli ukončené posudkovým lekárom. Sociálna poisťovňa však neočakáva plošné využívanie tohto oprávnenia spôsobom, že by nahrádzali kompetencie ošetrujúcich lekárov, ktorí môžu ukončovať PN naďalej. V mnohých prípadoch lekár ukončí PN dobrovoľne po konzultácii a nie je potrebné aktívne využiť oprávnenie posudkovým lekárom.
Dôvody a ciele legislatívnej zmeny
Hlavným cieľom tejto zmeny bolo zabrániť zneužívaniu PN a zabezpečiť, že bude uznávaná iba v prípadoch, kde je to skutočne potrebné z medicínskeho hľadiska. Sociálna poisťovňa zdôrazňuje, že táto novinka zabezpečuje spravodlivosť a integritu systému dočasnej PN, chráni verejné zdroje a zvyšuje dôveru v zdravotnícky systém. Ako príklad ešte v marci tohto roka M. Kontúr spomenul nedávno prijatú legislatívnu zmenu, ktorá umožňuje posudkovým lekárom ukončovanie fiktívnych PN.
Ministerstvo práce prišlo s týmto opatrením, aby obmedzilo zneužívanie práceneschopnosti. Martin Kontúr dodal, že sa zameriavajú len na prípady, kedy existuje dôvodné podozrenie na neoprávnené vystavenie PN, alebo keď už pominuli dôvody na poskytovanie dávky nemocenské. Tí, ktorí majú objektívny dôvod na poberanie dávky nemocenské, sa nemusia obávať.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) argumentoval potrebou zmeny porovnaním priemernej dĺžky PN v Českej republike (30 dní) a na Slovensku (46 dní). Upozornil aj na bizarné rozdiely medzi okresmi na Slovensku, kde napríklad okres Rožňava má priemernú dĺžku PN 28 dní, zatiaľ čo okresy Kežmarok a Poprad až 68 dní.
Za január a február klesol počet PN-iek medziročne o 11 až 15-tisíc. Sociálna poisťovňa tvrdí, že pokles je výsledkom legislatívnej zmeny a účelne vynaloženej kontrolnej činnosti posudkových lekárov.
Proces ukončenia PN posudkovým lekárom
Kým doteraz mohol posudkový lekár Sociálnej poisťovne vykonávať len kontrolnú činnosť a na prípadné neoprávnené pokračovanie PN upozorňovať, aktuálne je oprávnený priamo rozhodnúť o jej ukončení. V prvom rade musí posudkový lekár na základe výkonu svojej posudkovej činnosti vyhodnotiť zdravotný stav poistenca a dospieť k záveru, že ďalšie trvanie PN nie je opodstatnené. Zákon navyše jednoznačne stanovuje, že posudkový lekár môže pristúpiť k ukončeniu DPN len v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Typicky ide o situácie, keď vznikne dôvodné podozrenie, že pracovná neschopnosť bola vystavená neoprávnene, napríklad „na požiadanie pacienta“, alebo ak jej trvanie nie je v súlade so skutočným zdravotným stavom poistenca.
Ak je PN ukončená posudkovým lekárom, zaznamená sa to v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Avšak posudkový lekár nemá oprávnenie priamo zaznamenať ukončenie PN do elektronickej zdravotnej knižky. Z tohto dôvodu zákon výslovne ukladá, že posudkový lekár musí ošetrujúceho lekára požiadať o vytvorenie elektronického záznamu. Táto žiadosť musí mať písomnú formu. Lekár by ho o tom mal informovať ešte predtým, ako PN oficiálne ukončí. Dôležité je tiež zdôrazniť, že táto povinnosť sa týka výlučne všeobecných lekárov, ktorí sú oprávnení uznávať a ukončovať dočasnú pracovnú neschopnosť. Odborný dohľad posudkových lekárov poskytuje garanciu, že dočasná pracovná neschopnosť bude uznávaná a ukončovaná na základe objektívnych a odborných kritérií, čo prispieva k celkovej efektivite a spravodlivosti systému. Zámerom je eliminovať prípady neodôvodneného trvania dočasných pracovných neschopností a tým docieliť účelnejšie vynakladanie prostriedkov nemocenského poistenia.
Práva pacientov a možné problémy
Ešte predtým, než začala platiť nová legislatíva, kritizoval nové pravidlá ukončovania PN verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Tvrdil, že systém pri ukončovaní dočasnej práceneschopnosti zlyháva. Pacient sa podľa neho nevie domôcť spravodlivosti, keď s rozhodnutím lekára nesúhlasí. Keď raz lekár rozhodne o ukončení PN, tak občan podľa R. Dobrovodského nemá odvolaciu inštitúciu, ktorá by to posúdila. Tieto prípady nemôže riešiť ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Čo robiť, keď ste porušili vychádzky počas PN? Dostanete pokutu a prídete o celú dávku PN?
Ak poistenec nesúhlasí s rozhodnutím posudkového lekára o ukončení DPN, má možnosť podať odvolanie na Sociálnu poisťovňu. Toto odvolanie sa posudzuje ako odvolanie proti rozhodnutiu o zániku nároku na nemocenské. Ak má niekto pocit, že lekár zanedbal zdravotnú starostlivosť, má sa obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová zdôrazňuje, že posudkoví lekári by mali dbať na to, aby diagnózy pacientov nepodceňovali a v prípade potreby sa poradili aj so špecialistom. Upozorňuje na riziko, že pacient nebude ešte dodiagnostikovaný a v prípade ukončenia PN už vyšetrenia neabsolvuje, pretože ho zamestnávateľ ani neuvoľní. Daniel Zachar, riaditeľ inštitútu INEKO, k tomu dodáva, že by tu mal nastať proces v prospech pacienta, aby sa vedel domôcť svojich práv a nedošlo k podliečovaniu, ale zároveň je dôležité zabrániť preliečovaniu a neefektívnemu vynakladaniu peňazí.
Vznik novej PN po ukončení predchádzajúcej
V praxi sa môže stať, že pacientovi posudkový lekár ukončí PN, no ten na ňu bude mať hneď nárok z iného dôvodu. Zákon v týchto prípadoch nehovorí o lehote, ktorá musí uplynúť od ukončenia neodôvodnenej PN po vypísanie novej. Podľa M. Kontúra sa v týchto prípadoch postupuje individuálne, v závislosti od konkrétneho prípadu. Ak ošetrujúci lekár zistí novú chorobu, a teda zdravotný stav pacienta odôvodňuje dočasnú pracovnú neschopnosť, pacientovi môže byť vystavená nová ePN bez ohľadu na dĺžku časového odstupu od prechádzajúcej PN.
Elektronická PN (ePN) a jej výhody
Od 1. januára 2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.
- PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
- Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
- ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
- O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
- Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
- Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
- Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať ani doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, ani neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.
Nemocenské dávky a ich výpočet
Hlavným účelom dávky nemocenské je náhrada príjmu v období, kedy poistenec nie je schopný pracovať. Nárok na dávku majú podnikatelia či zamestnanci bez ohľadu na to, ako dlho platia odvody. Jej výška je zhruba vo výške polovice hrubého zárobku či vymeriavacieho základu.
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
Výpočet nemocenského:
Nižšie je uvedená tabuľka s prehľadom výpočtu nemocenského pre rôzne kategórie poistencov:
| Kategória poistenca | Prvé 3 dni PN | 4. - 14. deň PN | Od 15. dňa PN |
|---|---|---|---|
| Zamestnanec | 25 % z vymeriavacieho základu (od zamestnávateľa) | 55 % z vymeriavacieho základu (od zamestnávateľa) | 55 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) |
| Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) | 25 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) | N/A | 55 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) |
| Dobrovoľne nemocensky poistená osoba | 25 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) | N/A | 55 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) |
| Osoba v ochrannej lehote | 25 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) | N/A | 55 % z vymeriavacieho základu (zo Sociálnej poisťovne) |
Vymeriavacím základom zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. V prípade SZČO a dobrovoľne poistenej osoby je to príjem, z ktorého platili poistné do Sociálnej poisťovne, resp. čiastka, ktorú si sami určili ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
Liečebný režim a kontroly
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.
Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa na svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.