Na úvod je nevyhnutné upozorniť na rozdiel medzi materskou a rodičovským príspevkom. Materská je vyplácaná matke (prípadne otcovi dieťaťa alebo osobe, ktorá sa stará o dieťa rozhodnutím súdu) v období pred a po pôrode. Podľa aktuálnej legislatívy ide obvykle o obdobie od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu až do obdobia presne 34. týždňov od narodenia dieťaťa.
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Ak má matka príležitosť, môže pracovať aj počas rodičovskej dovolenky? A tak sa dostávame k téme dnešného článku. Je možné počas poberania rodičovského príspevku pracovať? Oplatí sa to? Neprídem ja, ako poberateľ príspevku o jeho časť, prípadne o celý? Áno! Jednoznačne, ak poberáte rodičovský príspevok môžete pracovať na dohodu, alebo pracovnú zmluvu. Teda počas rodičovskej dovolenky môžete pracovať na rovnakej pracovnej pozícii bez obmedzení. Pozor však, ak plánujete ďalšie dieťa, môže to mať vplyv na budúcu materskú. Ak ste v tejto situácii, informujte sa u zamestnávateľa, prípadne na príslušnom UPSVaR alebo v Sociálnej poisťovni.
Stabilizačný príspevok bol zavedený ako motivačný nástroj na udržanie zdravotníckych pracovníkov a pracovníkov v sociálnych službách v ich zamestnaniach. Cieľom bolo zabezpečiť kontinuitu a kvalitu poskytovanej starostlivosti. Tento článok sa zameriava na podmienky vyplácania tohto príspevku, jeho dopady a s tým súvisiace otázky, najmä v kontexte materskej a rodičovskej dovolenky.
Zavedenie a cieľ stabilizačného príspevku
Vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým schválila vyplácanie stabilizačných príspevkov vybraným skupinám zamestnancov. Ministerstvo zdravotníctva (MZ SR) a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) vyčlenili finančné prostriedky na tento účel. Cieľom bolo stabilizovať personál v nemocniciach, liečebniach, hospicoch, zariadeniach sociálnych služieb a ďalších zdravotníckych zariadeniach.
Kto má nárok na stabilizačný príspevok?
Nárok na stabilizačný príspevok mali zamestnanci v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v zariadeniach sociálnych služieb podmienených odkázanosťou a terénni opatrovatelia. Medzi zdravotníckych pracovníkov s nárokom na príspevok patrili napríklad sestry, sanitári, farmaceuti, optometristi a laboratórni diagnostici pracujúci v nemocniciach, liečebniach, zariadeniach biomedicínskeho výskumu a ambulanciách záchrannej zdravotnej služby.
Podmienky pre získanie stabilizačného príspevku
Základnou podmienkou pre získanie stabilizačného príspevku bolo uzatvorenie písomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom najneskôr do 20. januára 2023. Táto dohoda obsahovala záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa najmenej tri roky. Pracovný pomer musel byť uzatvorený najneskôr 20. januára 2023.
Špecifické situácie a otázky
Materská/Rodičovská dovolenka
Písomnú dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku môže so zamestnávateľom uzatvoriť (najneskôr do 20. januára 2023) aj zamestnankyňa na materskej dovolenke. Do trojročnej doby zotrvania u zamestnávateľa v pracovnom pomere na dohodnutej pracovnej pozícii v dohodnutom rozsahu pracovného času, ktorá plynie odo dňa podpisu tejto dohody, sa však nezapočítava zvyšný čas čerpania materskej dovolenky u tejto zamestnankyne ku dňu podpisu tejto dohody - teda čas jej reálnej neprítomnosti v práci z tohto dôvodu. To znamená, že táto trojročná doba zotrvania zamestnankyne u zamestnávateľa sa predlžuje o čas čerpania materskej dovolenky pretrvávajúci po podpise tejto písomnej dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku. Uvedené sa rovnako vzťahuje na zamestnanca na rodičovskej dovolenke a otcovskej dovolenke, prípadne PN. Ak zamestnankyňa podpíše dohodu o stabilizačnom príspevku počas materskej dovolenky a zostáva jej ešte 6 mesiacov materskej dovolenky, jej trojročný záväzok sa predlžuje o týchto 6 mesiacov.
Poberateľ starobného dôchodku
Písomnú dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku môže so zamestnávateľom uzatvoriť aj zamestnanec v pracovnom pomere, ktorému v priebehu trvania trojročného záväzku zotrvania u zamestnávateľa vznikne nárok na starobný dôchodok alebo je poberateľom starobného dôchodku. Tento zamestnanec však tiež musí splniť podmienku zotrvania u zamestnávateľa počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov. V písomnej dohode nemôže byť dohodnutá kratšia doba zotrvania než sú tri po sebe nasledujúce roky, ktoré začínajú plynúť po podpise tejto dohody zamestnancom a zamestnávateľom.
Ak by sa tento zamestnanec následne po uzatvorení tejto písomnej dohody rozhodol napr. po dvoch rokoch ukončiť pracovný pomer u zamestnávateľa, je povinný vrátiť zamestnávateľovi (a ten následne bezodkladne ministerstvu, ako poskytovateľovi dotácie na úhradu tohto stabilizačného príspevku) alikvotnú (pomernú) časť poskytnutého stabilizačného príspevku, ktorá zodpovedá časti nesplneného záväzku zamestnanca. Podľa aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy dosiahnutie veku rozhodného pre priznanie starobného dôchodku nie je samo o sebe dôvodom na možnosť ukončenia pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom. Ak sa zamestnanec rozhodne podať výpoveď a nejde o dôvody tejto výpovede podľa aktuálneho Zákonníka práce taxatívne ustanovené v § 3o ods. 3 nariadenia vlády (za splnenia ktorých nevznikne zamestnancovi povinnosť vrátiť pomernú časť vyplateného stabilizačného príspevku aj ak nedodrží svoj záväzok zotrvať u zamestnávateľa po dobu najmenej troch rokov a v pracovnom pomere vykonávať dohodnutú pracovnú činnosť v dohodnutom rozsahu pracovného úväzku), tak bez ohľadu na vek tejto zamestnankyne jej vznikne povinnosť vrátiť pomernú časť vyplateného stabilizačného príspevku v rozsahu nesplnenia tohto záväzku.
Skrátený pracovný čas
Ak majú zamestnanci ustanovený týždenný pracovný čas v rozsahu napr. 37 hod. týždenne, v 3 - zmennej pracovnej dobe, alebo ustanovený týždenný pracovný čas napr. 35 hod. týždenne, tomu zodpovedá aj „plná“ výška stabilizačného príspevku určená v nariadení, ktorá zodpovedá príslušnej pracovnej pozícii. Rozhodujúci je pomer rozsahu jeho pracovného vzťahu k ustanovenému týždennému pracovnému času u konkrétneho zamestnávateľa a na konkrétnej pracovnej činnosti.
Príklad:
- Ak má opatrovateľ v ZSS ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny a jeho rozsah pracovného vzťahu je 37,5 hodiny, patrí mu príspevok vo výške 3 000 €.
- Rovnako ak má zamestnanec (napr. opatrovateľ v ZSS) ustanovený týždenný pracovný čas 35 hodín a jeho rozsah pracovného vzťahu je 35 hodín patrí mu príspevok vo výške 3 000 €.
Opatrovateľka bez kurzu
Zamestnávateľ môže s opatrovateľkou, ktorá neabsolvovala opatrovateľský kurz (výnimka v čase mimoriadnej situácie) a zaúčala sa pod dohľadom opatrovateľky spĺňajúcej kvalifikačné požiadavky vzdelania, uzatvoriť dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku. Riziko spočíva v tom, že pokiaľ bude zrušená „mimoriadna situácia“ a nebude mať ešte ukončený akreditovaný kurz opatrovania, musí ju zamestnávateľ buď preradiť na inú prácu alebo rozviazať s ňou pracovný pomer z dôvodu neplnenia kvalifikačných požiadaviek vzdelania. V týchto prípadoch musí zamestnankyňa vrátiť pomernú časť stabilizačného príspevku.
Pracovný pomer na dobu určitú
V čase uzatvárania písomnej dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku musia byť v obsahu pracovnej zmluvy preukázané a existovať reálne predpoklady a podmienky na to, aby zamestnanec mohol objektívne splniť záväzok zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere a vykonávať dohodnutú pracovnú činnosť v rozsahu dohodnutého pracovného času ku dňu podpisu tejto písomnej dohody oboma zmluvnými stranami, a to počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov. Pri dohodnutom pracovnom pomere na dobu určitú (napr. na 1 rok) to nie je možné, a preto tomuto zamestnancovi teda nie je možné poskytnúť stabilizačný príspevok.
Rozhodujúcim kritériom je, že zamestnanec zjednodušene povedané odpracuje pre zamestnávateľa na príslušnej pracovnej pozícii v príslušnom rozsahu jeho pracovného úväzku najmenej tri po sebe idúce roky. Za určitých okolností (napr. že mu bude prechodný pobyt opätovne obnovený) je teda možné, že zamestnanec splní túto podmienku, ale zamestnanec si musí byť vedomý toho, že ak nie, musí alikvotnú časť príspevku vrátiť, a to nezávisle na tom, že dôvodom bolo uplynutie doby, na ktorú mu bol povolený prechodný pobyt na území SR, či neobnovenie prechodného pobytu.
Ak tomu bráni okolnosť mimo vôle zamestnanca a zamestnávateľa (napr. právne podmienky zamestnávania cudzincov) odporúčame zvážiť v dodatku k pracovnej zmluve na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom vo vzťahu k poskytnutiu stabilizačného príspevku obsiahnuť záväzok zamestnávateľa a zamestnanca zmeniť dobu pracovný pomer po uplynutí doby určitej, a to na dobu neurčitú alebo na dobu, ktorá umožní realizáciu zmluvného záväzku zotrvania u zamestnávateľa na príslušnej pracovnej pozícii najmenej tri roky, ak sa odstráni objektívna prekážka mimo vôle zamestnanca a zamestnávateľa v čase uzatvárania tohto dodatku (samozrejme s plným vedomím oboch zmluvných strán, že tento záväzok sa nenaplní, ak sa táto objektívna prekážka neodstráni, napr. nebude zamestnanec plniť podmienky pobytu na území SR a v tomto prípade aj s následkom povinnosti vrátiť alikvotnú časť stabilizačného príspevku).
Obdobný postup, pokiaľ ide o možné zmeny a doplnky obsahu pracovnej zmluvy, možno uplatniť na zamestnanca „zastupujúceho“ iného zamestnanca na materskej alebo rodičovskej dovolenke alebo iného zamestnanca s uzatvoreným pracovným pomerom na dobu určitú. Uzavretá písomná dohoda o poskytnutí stabilizačného príspevku neznamená nemožnosť uplatnenia skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom, a to po naplnení príslušného právneho dôvodu tejto výpovede predpokladaného príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Nariadenie vlády predpokladá povinnosť vrátenia pomernej časti stabilizačného príspevku zo strany zamestnanca aj v prípade, ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru zamestnávateľom zo subjektívneho dôvodu - v zásade zavinením zamestnanca podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce (napr. okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom z dôvodu podľa ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce).
Zastupovanie zamestnanca na MD/RD
Ako už bolo uvedené, v prípade pracovného pomeru na dobu určitú, aj v prípade zastupovania zamestnanca na materskej alebo rodičovskej dovolenke musia existovať reálne predpoklady a podmienky na to, aby zamestnanec mohol objektívne splniť záväzok, zotrvať u zamestnávateľa počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov. So zastupovaným zamestnancom na RD, resp. MD dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku možno uzatvoriť. Za predpokladu, že v dodatku k pracovnej zmluve v písomnej dohode uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom vo vzťahu k poskytnutiu stabilizačného príspevku bude obsiahnutý záväzok zmeniť dobu pracovného pomeru po uplynutí doby určitej, a to na dobu neurčitú alebo na dobu, ktorá umožní realizáciu zmluvného záväzku zotrvania u zamestnávateľa na príslušnej pracovnej pozícii najmenej tri roky (samozrejme s plným vedomím oboch zmluvných strán, že môže nastať situácia, pri ktorej tento záväzok nebude možné naplniť, aj s následkom povinnosti vrátiť alikvotnú časť stabilizačného príspevku zo strany zamestnanca), možno stabilizačný príspevok „zastupujúcemu“ zamestnancovi poskytnúť.
Poberateľ starobného dôchodku - rozhodnutie zamestnávateľa
Zamestnávateľ nemusí uzatvoriť písomnú dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku so zamestnancom, ide o slobodný prejav vôle oboch zúčastnených strán, napr. aj z dôvodu, že zamestnávateľ zastáva názor, že uvedený zamestnanec nemôže garantovať podmienku, zotrvať u zamestnávateľa počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov. Tomuto zamestnancovi teda nie je povinnosť poskytnúť stabilizačný príspevok.
Výberové konanie
Najneskôr k poslednému možnému termínu uzatvorenia písomnej dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku, ktorým je 20. január 2023, musí mať zamestnanec právne postavenie zamestnanca v pracovnom pomere na príslušnej pracovnej pozícii. T. j. najneskôr 20. januára 2023 musí byť uzatvorená (podpísaná zamestnancom aj zamestnávateľom) pracovná zmluva zakladajúca vznik pracovného pomeru od tohto dňa na príslušnej pracovnej pozícii a zároveň aj dohoda o poskytnutí stabilizačného príspevku na túto pracovnú pozíciu. Ak je zamestnanec prijatý na príslušnú pracovnú pozíciu do pracovného pomeru od 1.2.2023, uzatvorenie písomnej dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku s týmto zamestnancom nie je možné. Vyššie uvedený stabilizačný príspevok je však len jeden z možných motivačných nástrojov v oblasti riadenia, získania a udržateľnosti ľudských zdrojov (napríklad aj formou mzdového ohodnotenia a iných benefitov). Motivačné nástroje, ktoré má zamestnávateľ, môže využiť nezávisle na aktuálnom podporovanom stabilizačnom opatrení v rezorte jednorazovou účelovou dotáciou.
Čiastočný úväzok v inom zariadení
Rozhodujúca je zamestnancom vykonávaná pracovná činnosť u oprávneného zamestnávateľa podľa § 3p ods. 1 nariadenia vlády a jeho dohodnutý rozsah pracovného času v rámci ustanoveného týždenného pracovného času u tohto konkrétneho oprávneného zamestnávateľa na konkrétnej sociálne službe, ktorá je v zmysle nariadenia oprávnenou. Ak napr. zamestnanec u poskytovateľa pracuje na pozícii sociálneho pracovníka pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 37,5 hodiny pracuje v rozsahu úväzku 35 hodín v domove sociálnych služieb a 2,5 hodiny v útulku, príspevok sa o tieto 2,5 hodiny kráti, t.j. suma príspevku sa poskytne na 35 hodín vo výške 1 866,70 €. Obdobný princíp je potrebné aplikovať ak zamestnanec u zamestnávateľa vykonáva kumulovane viac pracovných činností, z ktorých nie každú je možné podporiť príspevkom, t. j. poskytne sa príspevok na rozsah úväzku len na tú pracovnú činnosť, ktorú je možné podporiť.
Výška a zdaňovanie stabilizačného príspevku
Maximálna výška stabilizačného príspevku sa pohybovala od 2000 do 4000 eur, pričom zohľadňovala pracovnú pozíciu a rozsah pracovného úväzku. Príspevok bol oslobodený od sociálnych a zdravotných odvodov, ale podliehal dani z príjmov. Do 31. decembra 2022 bol vyplatený preddavok na stabilizačný príspevok vo výške 2 500 €. Zostatok z celkovej výšky príspevku závisel od prijatia alebo neprijatia navrhovanej právnej úpravy.
Príklad výpočtu vrátenia príspevku
Pani Alexandra dostala stabilizačný príspevok 3240 €. Zaviazala sa odpracovať 3 roky (1096 dní). Jej denný zárobok z príspevku bol 2,9562 €. Pracovný pomer skončila po 314 dňoch.
Výpočet vrátenej sumy:
(1096 - 314) * 2,9562 = 782 * 2,9562 = 2311,5924 €
Pani Alexandra by musela vrátiť 2311,59 €.
Kritika a kontroverzie
Zavedenie stabilizačných príspevkov vyvolalo aj kritiku. Niektorí analytici ich označili za nesystémové a jednorazové riešenie, ktoré nerieši dlhodobé problémy v zdravotníctve. Kritika sa týkala aj daňových a odvodových výnimiek pre stabilizačné príspevky. Podľa niektorých názorov by mal každý príjem podliehať plným daniam a odvodom a neexistuje dôvod na zvýhodňovanie určitých skupín zamestnancov. Niektorí odborníci, ako napríklad zdravotnícka analytička Jana Ježíková, označili príspevok za „destabilizačný“.
tags: #moze #pocas #rodicovskej #dovolenke #poberat #stabilizacny