Od 1. januára 2024 nastali významné zmeny vo vystavovaní dokladov o dočasnej pracovnej neschopnosti (PN), ktoré sú známe aj ako ePN. Tieto zmeny majú za cieľ zjednodušiť proces pre pacientov, zamestnávateľov aj lekárov a zároveň znížiť počet návštev v ambulanciách. Jednou z najčastejších otázok, ktorá v súvislosti s týmito zmenami vyvstáva, je, či aj zubár môže vystaviť PN.
Kto môže vystaviť ePN?
Dočasnú pracovnú neschopnosť a dĺžku jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Od 1. januára 2024 sa PN vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu. To znamená, že ju môže vystaviť všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, alebo nemocničný lekár - špecialista. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, čím je eliminovaná možnosť zneužitia.
Z tohto vyplýva, že aj zubár môže vystaviť PN, ak si to vyžaduje zdravotný stav pacienta. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN; je povinný mu ju vystaviť sám. Napríklad chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
Prečo zubári kritizujú nové pravidlá?
Napriek novým pravidlám, zubní lekári nesúhlasia so zavedením povinnosti posudzovať a rozhodovať o dočasnej pracovnej neschopnosti pacientov. Argumentujú tým, že nemajú prístup ku komplexnej zdravotnej dokumentácii pacienta v rámci eZdravia. Hoci je ústna dutina vstupnou bránou do celého organizmu, zubnolekárske výkony indikujú dočasnú práceneschopnosť len v ojedinelých prípadoch. Slovenská komora zubných lekárov už v roku 2021 zásadne nesúhlasila s rozšírením tejto povinnosti na ďalších špecialistov a zúčastnila sa aj na rozporovom konaní. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) minulý týždeň avizovala, že legislatívu súvisiacu s vystavovaním elektronickej práceneschopnosti (ePN) bude potrebné novelizovať.
Ako funguje ePN?
Pacient/zamestnanec už nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“. Komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha iba elektronicky. Údaje o uznaní dočasnej pracovnej neschopnosti sú z Národného zdravotníckeho informačného systému zasielané do informačného systému Sociálnej poisťovne automaticky a po ich automatizovanom spracovaní sú následne zasielané do eSlužieb SP - systému poskytujúcemu služby zamestnávateľom (Odvádzateľ poistného) bez zásahu zamestnanca Sociálnej poisťovne.
Ak pacient, ktorý má elektronicky uznanú PN, si vyžiada doklad, ošetrujúci lekár mu vydá odpis potvrdenia, čo je osobitné tlačivo preukazujúce vystavenie elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti (vrátane záznamov o zmene ePN). Zákon uvádza, že lekár ho vystaví na požiadanie osoby.
Ukončenie a zmeny ePN
Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN. Ak na vyšetrení vykonanom najneskôr v deň určený ako deň predpokladaného skončenia ePN (spravidla deň kontroly) ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta rozhodne o jej ukončení, tento deň je posledným dňom práceneschopnosti. Ošetrujúci lekár už nevyznačuje existujúce poistné vzťahy, z ktorých uznáva DPN, ale naopak, vyznačí poistný vzťah, v rámci ktorého môže pacient vykonávať naďalej zárobkovú činnosť aj počas PN. Ak pacient nemôže vykonávať žiadnu činnosť, lekár nič nevyznačuje.
V prípade potreby môže taktiež zaznamenať zmenu dôvodu ePN. Ak na vyšetrení vykonanom najneskôr v deň určený ako deň predpokladaného skončenia ePN (spravidla deň kontroly) ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že ePN trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia ePN.
Riešenie chýb pri vystavení ePN
- Nesprávny pacient: Ak bola ePN vystavená nesprávnemu pacientovi, je potrebné ju stornovať a vystaviť náhradnú ePN so správnym pacientom.
- Nesprávny dátum „PN od“: Ak bola ePN vystavená s nesprávnym dátumom „PN od“, je potrebné ju stornovať a vystaviť náhradnú ePN so správnymi dátumami.
- Ukončenie omylom skorším dátumom: Ak bola ePN ukončená omylom skorším dátumom ako je reálny koniec PN, je možné vytvoriť ďalšiu, tzv. pokračujúcu ePN, ktorej dátum „PN od“ musí byť zhodný s dátumom „PS od“ prvej skôr ukončenej.
- Technické problémy: V prípade technických problémov so zápisom ePN alebo jej storna do eZdravia je vždy potrebné najprv kontaktovať svojho dodávateľa ambulantného IS.
Nemocenské dávky a ich výpočet
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
Zmeny od 1. januára 2026
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN). Zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.
Zmeny v zákonoch od 1.1.2026
Výpočet nemocenského
Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň. Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
| Kategória poistenca | 1. - 3. deň PN | 4. - 14. deň PN | Od 15. dňa PN |
|---|---|---|---|
| Zamestnanec | Náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu | Náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu | Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu |
| Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) | Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu | - | Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu (od 4. dňa) |
| Dobrovoľne nemocensky poistená osoba | Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu | - | Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu (od 4. dňa) |
| Osoba v ochrannej lehote | Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu | - | Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu (od 4. dňa) |
Podmienky poberania a dĺžka nemocenského
Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského, s výnimkou krízovej situácie (COVID-19).
Liečebný režim a kontrola
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.
Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky, alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10:00 hod. do 12:00 hod. a od 14:00 hod. do 16:00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol.
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne, kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná, pokiaľ nedôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia nad rozsah invalidity.