Legislatíva a špecifiká hlavného kontrolóra obce na čiastočný úväzok

Funkcia hlavného kontrolóra obce je kľúčová pre zabezpečenie transparentného a efektívneho hospodárenia s verejnými financiami. V praxi sa často stretávame s prípadmi, kedy je táto funkcia vykonávaná na čiastočný úväzok, čo so sebou prináša špecifické otázky týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov a nárokov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a zodpovedať na najčastejšie otázky, ktoré v súvislosti s ňou vznikajú.

Hlavný kontrolór obce, ktorý má riadne účinné funkčné obdobie na základe uznesenia Obecného zastupiteľstva (OZ) s určeným rozsahom pracovného času (čiastočný pracovný úväzok), vykonáva svoju funkciu na základe pracovnej zmluvy. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (kam sa zaraďuje okrem zamestnancov obce aj hlavný kontrolór obce) vzťahuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Právny rámec a postavenie kontrolóra obce

Problematiku odmeňovania a sociálneho zabezpečenia kontrolórov obcí upravuje viacero právnych predpisov. Medzi najdôležitejšie patria:

• Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení: Tento zákon definuje postavenie a kompetencie kontrolóra obce.
• Zákonník práce (Zákon č. 311/2001 Z. z.): Upravuje pracovnoprávne vzťahy, vrátane nároku na náhradu mzdy počas PN.
• Zákon o sociálnom poistení (Zákon č. 461/2003 Z. z.): Definuje podmienky pre vznik nároku na nemocenské dávky.
• Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy (Zákon č. 583/2004 Z. z.): Určuje pravidlá pre hospodárenie s finančnými prostriedkami obce.
• Zákon o dani z príjmov (Zákon č. 595/2003 Z. z.): Upravuje zdanenie príjmov fyzických osôb.

Hlavný kontrolór obce má byť na úrovni miestnej samosprávy nezávislý orgán kontroly, ktorý je volený obecným zastupiteľstvom, aby dohliadal na dodržiavanie predpisov pri výkone funkcie starostu či primátora, ale aj obecného či mestského úradu. Musí vypracúvať stanoviská k návrhu rozpočtu a záverečného účtu, zostavovať plán kontrolnej činnosti, a s poradným hlasom sa zúčastňuje aj zasadnutia zastupiteľstva.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly považuje za potrebné zdôrazniť, že predstavitelia samosprávy sú povinní predkladať kontrolórovi všetky požadované dokumenty. V prípade zistenia porušenia zákona či nehospodárneho nakladania s majetkom sa môžu kontrolóri či poslanci zastupiteľstva priamo obrátiť na príslušnú prokuratúru, ktorá je povinná dohliadať na dodržiavanie zákona aj v podmienkach samosprávy a môže preveriť postup jej orgánov.

Výkon kontrolnej činnosti a finančná kontrola

Hlavný kontrolór vykonáva kontrolnú činnosť podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších prepisov, respektíve zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov. Pri výkone kontrolnej činnosti postupuje nezávisle a nestranne podľa základných pravidiel finančnej kontroly a auditu stanovených v § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z. Hlavný kontrolór nevykonáva finančnú kontrolu (ZFK, AFK, FKnM) a audit (vnútorný, vládny) podľa zákona č. 357/2015 Z. z.

Obec, ako organizácia verejnej správy (OVS) podľa § 2 písm. f) zákona č. 357/2015 Z. z., je povinná vykonávať AFK každej finančnej operácie alebo jej časti, ak je finančnou operáciou alebo jej časťou poskytnutie verejných financií. Uvedené neplatí, ak je možné uplatniť výnimku z tejto povinnosti podľa § 8 ods. 4 alebo 5 zákona č. 357/2015 Z. z., t. j. ak finančná operácia alebo jej časť súvisí so zabezpečením vlastnej prevádzky iného OVS zapojeného na jej rozpočet alebo v jej vecnej pôsobnosti, resp. ak sa finančná operácia alebo jej časť vykonáva na základe správneho konania, súdneho konania, certifikačného overovania alebo iného konania podľa osobitných predpisov.

Zároveň má obec oprávnenie vykonávať FKnM, a to v subjektoch uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 357/2015 Z. z., pričom medzi takéto subjekty patrí aj akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej boli poskytnuté obcou verejné financie. Vyššie uvedeným nie je dotknutá povinnosť obce ako OVS vykonávať vždy vo vzťahu ku každej finančnej operácii alebo jej časti (ktorou je príjem, poskytnutie alebo použitie verejných financií, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy) aj ZFK podľa § 7 zákona č. 357/2015 Z. z.

Elektronický výkon ZFK

Pre správne potvrdenie vykonania ZFK v súlade so zákonom č. 357/2015 Z. z. sa vyžaduje podpis konkrétnymi zamestnancami, ktorí overenie súladu s relevantnými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 vykonali, t. j. kvalifikovaným elektronickým podpisom, resp. kvalifikovaným elektronickým podpisom s mandátnym certifikátom. Kvalifikovaná elektronická pečať je podpis za organizáciu ako celok.

Potvrdenie vykonania ZFK elektronickou formou musí spĺňať náležitosti ustanovené § 7 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z. z., t. j. na doklade súvisiacom s finančnou operáciou alebo jej časťou musí byť uvedené meno a priezvisko, podpis osôb vykonávajúcich ZFK, dátum vykonania ZFK a príslušné vyjadrenie. ZFK musí byť potvrdená tak, aby nebolo možné žiadnym spôsobom spochybniť jej vykonanie v prípadnom ďalšom správnom konaní, resp. konaní podľa osobitných predpisov. Použité elektronické prostriedky musia umožniť zachytenie obsahu vykonanej ZFK a z použitých elektronických prostriedkov musí byť možné jednoznačné a nespochybniteľné určenie osoby, ktorá ZFK vykonala.

AFK u neverejného poskytovateľa služieb

Samosprávny kraj je povinný vykonať overenie relevantných skutočností vykonaním AFK u akéhokoľvek prijímateľa verejných financií, teda aj u neverejného poskytovateľa služieb po zaslaní vyúčtovania poskytnutého finančného príspevku, keďže podľa § 20 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z. z. sa AFK začína vykonaním prvého úkonu povinnej osoby voči oprávnenej osobe, t. j. napr. žiadosťou o platbu alebo zúčtovaním, resp. vyúčtovaním.

AFK sa vykonáva v povinnej osobe, ktorou je prijímateľ verejných financií poskytovaných napr. vo forme dotácie, príspevku alebo grantu. Povinná osoba je povinná poskytnúť oprávnenej osobe (obci) súčinnosť, a to pod hrozbou uloženia pokuty podľa § 28 uvedeného zákona.

Starosta a ZFK v obci s jedným zamestnancom

Ak starosta nie je prítomný, starostu obce počas jeho neprítomnosti zastupuje jeho zástupca v rozsahu písomného poverenia, ktorého v súlade s § 13 b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších prepisov poverí zastupovaním starosta alebo zástupcu starostu zvolí obecné zastupiteľstvo. Týmto poverením preberá zástupca starostu pozíciu štatutárneho orgánu obce.

V prípade, ak za zástupcu starostu bude poverený „jeden zamestnanec“ obce (keďže ide o obec s jedným zamestnancom), overovanie súladu skutočností podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. vykonávaním ZFK vykoná spolu so zástupcom starostu iná fyzická osoba, ktorú schváli obecné zastupiteľstvo v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 357/2015 Z. z.

Odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny

Hlavný kontrolór samosprávneho kraja nemôže predpísať a uložiť v správe z kontroly odvod, penále alebo pokutu za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. Správa podľa § 22 zákona č. 357/2015 Z. z. je výstupom z kontroly a nie je rozhodnutím správneho orgánu, napr. v konaní vo veci porušenia finančnej disciplíny a uloženia súvisiaceho odvodu, penále alebo pokuty.

Správou z kontroly sa teda „nepredpisuje odvod vrátenia finančných prostriedkov“, a ani sa neukladá odvod, penále alebo pokuta za porušenie finančnej disciplíny. Správa z kontroly môže predstavovať jeden z dôkazov, ktorý bude správny orgán skúmať v správnom konaní.

Pravidlá rozpočtového hospodárenia územnej samosprávy upravuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Právomoc ukladať a vymáhať sankcie za porušenie finančnej disciplíny majú teda tie subjekty, ktorým takáto právomoc vyplýva z osobitného predpisu.

Nárok na náhradu mzdy počas PN

Zamestnanec, vrátane kontrolóra obce na čiastočný úväzok, má počas práceneschopnosti nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa a následne na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne.

Náhrada mzdy od zamestnávateľa

Podľa Zákonníka práce má zamestnanec nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa počas prvých 10 kalendárnych dní PN:

• Prvých 3 dni: 25 % denného vymeriavacieho základu
• Od 4. do 10. dňa: 55 % denného vymeriavacieho základu

Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne

Po uplynutí 10 dní PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Výška nemocenského je 75 % denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte náhrady mzdy a nemocenských dávok u kontrolóra obce na čiastočný úväzok je potrebné zohľadniť jeho pracovný čas. Denný vymeriavací základ sa vypočíta z jeho hrubej mzdy, ktorá zodpovedá jeho čiastočnému úväzku.

Obmedzenia a osobitosti

• Zlučiteľnosť Funkcií: Je dôležité overiť, či výkon funkcie kontrolóra obce na čiastočný úväzok nie je v rozpore s inými právnymi predpismi, ktoré by mohli obmedzovať jeho nárok na nemocenské dávky.
• Rozpočet Obce: Obec musí zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na vyplácanie náhrady mzdy počas PN kontrolóra.
• Zastupovanie: Počas dlhodobej PN kontrolóra je potrebné zabezpečiť jeho zastupovanie, aby nebola ohrozená kontrolná činnosť obce.

Praktické aspekty a postup pri PN kontrolóra obce

• Oznámenie PN: Kontrolór obce oznámi svoju PN zamestnávateľovi (obci) a predloží lekárske potvrdenie o práceneschopnosti.
• Výpočet Náhrady Mzdy: Obec vypočíta náhradu mzdy za prvých 10 dní PN a vyplatí ju kontrolórovi.
• Žiadosť o Nemocenské: Po uplynutí 10 dní PN podá kontrolór žiadosť o nemocenské dávky Sociálnej poisťovni.
• Výplata Nemocenského: Sociálna poisťovňa posúdi nárok na nemocenské a v prípade schválenia ich vypláca kontrolórovi.

Účtovanie

Náhrada mzdy vyplatená obcou kontrolórovi počas PN sa účtuje ako mzdový náklad. Nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou sa v účtovníctve obce neevidujú.

Dovolenka hlavného kontrolóra na čiastočný úväzok

Jednou z častých otázok je nárok hlavného kontrolóra na dovolenku, ak pracuje na čiastočný úväzok. V tomto prípade sa postupuje podľa Zákonníka práce, ak sa na hlavného kontrolóra nevzťahuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa. To znamená, že má nárok na alikvotnú časť dovolenky, ktorá prislúcha k veľkosti jeho pracovného úväzku. Ak kontrolór dovolenku nečerpal, je možné ju preplatiť za predchádzajúce roky.

V prípade, že bol opätovne zvolený pôvodný kontrolór, ktorý má nedočerpanú dovolenku z predchádzajúceho obdobia, táto dovolenka sa mu prenáša a je povinnosťou obce mu ju umožniť vyčerpať, prípadne preplatiť v súlade so Zákonníkom práce.

Závažné problémy a odporúčania NKÚ SR

Viac ako dve tretiny zo všetkých miest a obcí na Slovensku nemajú dostatočne zabezpečenú kontrolu svojho fungovania. Vyplýva to z analýzy Najvyššieho kontrolného úradu SR o systéme vnútornej kontroly zabezpečovanej hlavným kontrolórom. Až 77 kontrolórov pracuje pre štvrtinu všetkých miestnych samospráv v krajine, čo znamená, že nemajú dostatok času na kvalitnú prácu.

NKÚ SR za takmer 15 rokov kontrol miestnej samosprávy identifikoval viaceré nedostatky súvisiace s činnosťou hlavných kontrolórov. Táto téma je tiež častým obsahom podnetov od nespokojných obyvateľov. Dôvodov je viacero:

• Až v 215 prípadoch nebol zvolený žiadny kontrolór.
• V približne tretine obcí mal kontrolór príliš malý úväzok - menej ako 15 hodín mesačne - čo je nedostatočné na to, aby mohol takúto funkciu vykonávať dôsledne.
• Závažným problémom sa ukázala aj situácia, keď 77 kontrolórov pracuje pre štvrtinu všetkých obcí Slovenska. Mnohí kontrolóri majú uzatvorené úväzky na viacerých obciach naraz, dokonca 20 jednotlivci majú úväzky na desať a viac samosprávach. Jeden kontrolór v Prešovskom kraji zabezpečuje kontrolu až v 28 obciach súčasne.

Úväzky jedného kontrolóra na viacerých obciach, tak môžu dosahovať súhrnne aj 150 či 200%, čo znamená, že takýto hlavný kontrolór by mal stráviť kontrolnou činnosťou 12 až 15 hodín každý pracovný deň. Takýto stav vyvoláva pochybnosti o kvalite ich práce a predstavuje významné riziko nedostatočného a formálneho výkonu kontroly.

Podobne, ako pri iných kontrolách samospráv na Slovensku, kontrolóri identifikovali najviac problémov pri malých obciach do 500 obyvateľov. Tieto „mikrosamosprávy“ častokrát nemajú dostatok financií na vlastný chod a plnenie adekvátnych služieb verejnosti, preto nevedia ani zabezpečiť relevantný výkon kontroly svojej činnosti.

Vnútorný systém kontroly samospráv nie je zanedbateľný ani z hľadiska financií a majetku. Obce a mestá totiž nakladajú s niekoľkomiliardovým majetkom a rozhodujú o stámiliónových výdavkoch z národných či európskych finančných zdrojov. V tomto roku na činnosť kontrolórov, resp. útvarov hlavného kontrolóra ide viac ako 13 mil. eur, čo je asi o milión viac ako vlani. Súčasné nastavenia kontrolnej činnosti samospráv je podľa NKÚ rizikové, a napriek stúpajúcim finančným požiadavkám neposkytuje záruku kvalitného výkonu kontroly.

Odporúčania NKÚ SR

Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča komplexnú reformu samosprávy, ktorá zabezpečí efektivitu vnútornej kontroly v mestách a obciach:

• Upraviť legislatívu buď novelou zákona o obecnom zriadení, alebo novým zákonom, ktorý by v celej svojej šírke obsiahol činnosť hlavných kontrolórov samospráv.
• Je tiež nevyhnutné stanoviť prísnejšie kritériá na výkon funkcie, či už z pohľadu kvalifikačných požiadaviek, dĺžky praxe a pod.

Podľa NKÚ SR je kľúčové, aby hlavní kontrolóri obcí, miest, ale aj vyšších územných celkov boli predĺženou rukou zastupiteľstva. Starosta či primátor ich nemá riadiť, ale musí s nimi spolupracovať. Ide totiž o princíp aby ten, kto rozhoduje o verejných financiách či komunálnych politikách, nemal zároveň pod svojim vplyvom aj nezávislú kontrolu. Vyváženosť na úrovni miestnej, regionálnej samosprávy môže zabezpečiť len nezávislé postavenie kontrolóra voči exekutíve, teda úradu, za činnosť ktorého nesie zodpovednosť starosta, primátor či župan.

Súvisiace otázky a relevantné zákony

Okrem základných otázok týkajúcich sa PN a dovolenky, existuje aj mnoho ďalších súvisiacich otázok z oblasti pracovného práva a samosprávy obcí.

Výpoveď zamestnancovi po dovŕšení veku 65 rokov a poberaní starobného dôchodku

Posledná novela Zákonníka práce priniesla zmeny týkajúce sa možnosti dať výpoveď zamestnancovi, ktorý dovŕšil vek 65 rokov a je poberateľom starobného dôchodku. Aplikačná prax v prípade hlavných kontrolórov, ktorí spĺňajú tieto podmienky, avšak boli zvolení podľa zákona o obecnom zriadení, majú pracovnú zmluvu na dobu určitú a pracovný pomer na kratší pracovný čas, môže byť komplikovaná. Je potrebné zohľadniť všetky relevantné právne predpisy a individuálne okolnosti každého prípadu.

Nárok na odchodné pri výpovedi hlavného kontrolóra

Ak sa hlavný kontrolór vzdal funkcie zo zdravotných dôvodov a má s obcou uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú, má nárok na odchodné v zmysle Zákonníka práce.

Zamestnávanie lekárov na viac ako jeden úväzok

V praxi sa často stretávame s tým, že lekári majú záujem pracovať na viac ako 1,00 úväzok. V takomto prípade je možné uzatvoriť ďalšiu pracovnú zmluvu napríklad na úväzok 0,2. Podľa telefonického vyjadrenia kontrolóra inšpektorátu práce v Nitre nie je možné uzatvoriť s lekárom ďalšiu pracovnú zmluvu na úväzok 0,2 k úväzku 1,0 na pozíciu lekára.

Ďalšie relevantné zákony a predpisy

Pre lepšiu orientáciu uvádzame zoznam relevantných zákonov a predpisov, ktoré môžu byť užitočné pri riešení konkrétnych situácií:

• ZÁKON č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
• ZÁKON č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
• ZÁKON č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
• Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)
• Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
• Oznámenie č. 263/2024 Z. z. o sumách minimálnej mzde na rok 2025
• Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní
• Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe
• Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
• Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike
• Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe
• Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
• Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
• Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve
• Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách
• Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj
• Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
• Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
• Zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci
• Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente)
• Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
• Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
• Zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov - nový zákon
• Zákon č. 54/2018 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti
• Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi
• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti
• Zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania
• Zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania
• Zákon č. 329/2022 Z. z. o výške štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2023
• Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb
• Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe
• Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja
• Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách
• Zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci
• Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
• Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch
• Zákon č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia
• Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
• Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách
• Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
• Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
• Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch

tags: #moze #mat #pn #kontrolor #obce #na