Rozvod alebo rozchod rodičov predstavuje náročnú životnú situáciu, ktorá si vyžaduje úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V prípade rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa súd v rozsudku o rozvode zároveň rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Jednou z možností, ako zabezpečiť rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, je striedavá osobná starostlivosť. Ide o model starostlivosti o dieťa, ktorý sa uplatňuje v prípadoch, keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. V tomto usporiadaní sa rodičia striedajú v starostlivosti o dieťa, napríklad na týždennej báze.
Právny rámec striedavej osobnej starostlivosti
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti (SOS) bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2010 Z. z. o rodine, s účinnosťou od 1. júla 2010. Táto novela umožnila súdom zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť záujem, a ak je to v záujme dieťaťa. Podľa ust. § 24 ods. 4 ZoR je striedavá osobná starostlivosť upravená od 01. 07. 2010.
Zákonné predpoklady pre zverenie do striedavky sú v podstate jednoduché, sú upravené v §24 ods. 2 Zákone o rodine nasledovne: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“
Podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2010 Z. z. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Nesúhlas jedného rodiča nepredstavuje automatickú prekážku nariadenia striedavej starostlivosti. Zákon týmto spôsobom zabraňuje situáciám, v ktorých by jeden z rodičov bez relevantného dôvodu bránil rozhodnutiu, ktoré by bolo v prospech dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Prvé dva zákonné predpoklady a to spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a záujem o výchovu dieťaťa spravidla nie sú problémom. Väčšina rodičov tieto podmienky spĺňa. Väčšina detí nie je po rozvode resp. rozchode zverená do tejto formy starostlivosti z dôvodu posúdenia záujmu dieťaťa.
Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti súd vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Ide o nežiadúci stav negatívne ovplyvňujúci psychický ako fyzický vývoj Vášho dieťaťa, ktoré nemôže byť posudzované v jeho záujme. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Názor dieťaťa a jeho participácia
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine má dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť vlastný názor, právo slobodne ho vyjadriť vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Tento princíp vyplýva aj z čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Rozsah, v akom sa názor dieťaťa zohľadní, závisí od jeho schopnosti porozumieť dôsledkom rozhodnutia. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, na ktorom prejaví svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú, a to buď priamo, prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja.
Dohoda rodičov alebo rozhodnutie súdu
Rodičia si môžu striedavú osobnú starostlivosť upraviť formou dohody o výkone rodičovských práv a povinností, ktorú predložia súdu na schválenie. Slovenská legislatíva, konkrétne zákon o rodine, uprednostňuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zákonodarca je presvedčený, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami, a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby dieťaťa aj rodičov, je efektívnejšia ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je, že "nežiť spolu" neznamená automaticky "nebývať spolu". Hoci zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom, čím sa stáva vykonateľnou a vynútiteľnou súdnou cestou.
Ak sa rodičia nedohodnú, súd môže o striedavej osobnej starostlivosti rozhodnúť aj sám, ak sú splnené zákonné podmienky.
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
Striedavá osobná starostlivosť predstavuje rovnocenné postavenie rodičov a poskytuje dieťaťu možnosť tráviť čas s oboma rodičmi. Rodičia sa striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa vo vopred určených časových intervaloch. Intervaly striedania môžu byť rovnomerné alebo nerovnomerné. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždenný interval, prípadne dvojtýždenný. Pri školopovinných deťoch je vhodný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, prípadne nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Striedavá starostlivosť o deti umožňuje, aby dieťa bolo po určitý časový interval s matkou, a rovnaký časový interval s otcom. Z toho vyplýva, že dieťa bude mať de facto dva domovy. Medzi výhody striedavej osobnej starostlivosti jednoznačne patrí zachovanie rovnocenného a pravidelného osobného styku dieťaťa s rodičmi, t. j. kontakt dieťaťa s oboma rodičmi je zachovaný v maximálnej možnej miere. Dieťa tak má možnosť aj po rozvode (resp. rozchode) rodičov, vytvoriť si kvalitatívne rovnaký vzťah s matkou i otcom.
Komunikácia a spolupráca rodičov
Vzájomná komunikácia medzi rodičmi je kľúčová pre úspešné fungovanie striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia by mali spolu komunikovať nielen o odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho zdravotnom stave, školských a mimoškolských aktivitách, i aktívnom prežívaní voľného času. Úroveň komunikácie rodičov je pri striedavke podstatná najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácii medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa.
Interval striedania
Interval striedania si dieťaťa by mal byť ovplyvnený vekom dieťaťa, ktoré vyžaduje v každom veku iný režim dňa. Je iné určovať interval striedania pri deťoch, ktoré nenavštevujú škôlku alebo školu a iné určovať tento interval pri deťoch, ktoré ich navštevujú. Vzdialenosť bydlísk rodičov môže byť problémom najmä v spojení s dochádzkou do jednej školy. Pri striedavke odporúčam osobitne upraviť styk rodičov s dieťaťom najmä počas vianoc, príp. rodný lit mal. Súd by mal mať k dispozícii údaje od rodičov, ako chcú upraviť osobitnú starostlivosť o maloleté dieťa počas sviatkov a prázdnin.
Striedavá starostlivosť a nezamestnanosť otca
Situácia, kedy je otec nezamestnaný, môže priniesť nové možnosti v oblasti starostlivosti o dieťa. V prípade, že otec opatruje svojho rodiča, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý, môže mať nárok na príspevok na opatrovanie. Táto situácia poukazuje na to, že nezamestnanosť môže byť príležitosťou na aktívnejšie zapojenie sa do starostlivosti o rodinných príslušníkov, vrátane detí. Jeden z diskutujúcich spomenul: "Keďže som momentálne nezamestnaný, uvažoval som o tom či by som ako člen rodiny nemohol vykonávať prácu asistenta alebo opatrovateľa svojho otca, ktorý sa bez pomoci už ani nevykadí (prepáčte za výraz). V podstate by som vyriešil otázku príjmu (ak je tu taká možnosť) a aj pomoci rodičom, na ktorých mi záleží."
Pracovné možnosti ako aj rozdelenie času vôbec je nevyhnutné prispôsobiť striedavej starostlivosti, čo v praxi znamená spravidla to, že v čase, kedy má rodič deti, menej pracuje a v čase, kedy deti nemá, viac.
Rodičovský príspevok a sociálne dávky
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, prostredníctvom ktorej štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Príspevok je určený pre deti do troch rokov veku, alebo do šiestich rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba, určená na základe dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. V kontexte striedavej starostlivosti to znamená, že rodičia sa musia dohodnúť, kto bude príspevok poberať. Ak dohoda nie je možná, rozhodne o tom príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Striedavá osobná starostlivosť sama o sebe neznamená zánik vyživovacej povinnosti. V prípadoch, keď rodičia zabezpečujú starostlivosť o dieťa v rovnakom rozsahu a ich majetkové pomery sú porovnateľné, súd často výživné neurčí. Pri financovaní potrieb dieťaťa je užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky (strava, oblečenie, hračky) uhrádza rodič, u ktorého dieťa práve je. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku.
Možné problémy a výzvy
Striedavá osobná starostlivosť kladie zvýšené nároky na rodičov aj dieťa. Z psychologického hľadiska nie je vhodná pre všetky deti, najmä nie pre deti s poruchami správania alebo v prípadoch, keď by dochádzalo k narušeniu stability výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keď by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
Verejnosť sa obáva, že dieťa v striedavej osobnej starostlivosti bude zmätené a nebude pociťovať skutočný domov ani u otca, ani u matky. Konflikty medzi rodičmi môže spôsobiť aj fakt, že jeden z rodičov dokáže dieťa materiálne lepšie zabezpečiť ako druhý rodič. Za najväčšiu chybu po rozvode sa považuje, ak sa jeden z rodičov snaží o to, aby dieťa toho druhého rodiča úplne vyčlenilo zo svojho života. Ak dieťa odmieta druhého rodiča, zvyčajne je to zapríčinené manipuláciou druhým rodičom.
Množstvo otcov je nespokojných s vykonateľnosťou rozhodnutí na Slovensku. Matky im upierajú právo stretávať sa so svojim dieťaťom, neplnia rozhodnutia súdov o určenom styku, čo vedie k častým obštrukčným konaniam a odmietaniu odovzdať dieťa otcovi. Rodič používa...
Záverom
V slovenskej súdnej praxi naďalej prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného rodiča, najčastejšie matky. Avšak mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité - otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu, čiastočne aj daňového bonusu zostávajú stále nedoriešené.
Súd môže zveriť maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, v rámci rozvodového konania, či iného konania v rodinných veciach, ak na to budú splnené podmienky. Primárne sa pri posudzovaní, či súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti prihliada na záujem maloletého dieťaťa a súd v tomto prípade nemôže rozhodovať v jeho neprospech. Klientom vypracujeme návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a poskytneme komplexné poradenstvo a usmernenie, či je v ich prípade striedavá starostlivosť vhodná a možná.