Inšpirácia a podpora pre ľudí s mentálnym postihnutím

Ľudský duch je stelesnením schopností, vytrvalosti a odvahy, ktoré žiadne postihnutie nemôže obmedziť. Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako v sebe prebudiť túto vášeň a kráčať k šťastnejšiemu a zdravšiemu životu, je inšpirovať sa úžasnými a motivujúcimi citátmi od výnimočných osobností.

Deň krivých zrkadiel je jedinečné podujatie, ktoré sa koná vždy druhú nedeľu v júni a je venované ľuďom s mentálnym postihnutím. Jeho motto znie: „Sme iní, no nie horší. Dovoľte nám žiť s vami, nie vedľa vás!“

Spoločnosť je taká silná, ako sa dokáže postarať o chorých, starých či postihnutých ľudí. Komunikácia je od prvopočiatku nositeľom spoločenského procesu. Pomáha nám poznať druhých, ale aj seba. Je dôležité naučiť sa prijímať postihnutých medzi seba a samozrejme komunikovať s nimi.

Každý človek - či už zdravý, chorý, alebo postihnutý - je jedinečnou osobnosťou líšiacou sa od iných ľudí iba jednotlivými charakteristikami podmienenými genotypom alebo inými zložkami a štruktúrami, ktoré tvoria jeho osobnosť. Vo svojej podstate je každý iný, či už z hľadiska biológie, psychiky alebo sociálneho prostredia. Rozdiely medzi ľuďmi sú rôzne, niekedy ide o celkom malé odlišnosti, ktoré sa prejavia povedzme v sociálnej oblasti pri náročnejších životných situáciách, inokedy alebo na inom mieste či v inej situácii sú rozdiely väčšie a výraznejšie. Nám všetkým je táto pravda dobre známa, počítame s ňou ako s určitým faktom a ani sa nad ňou veľmi nepozastavujeme. Sme v tomto smere tolerantní a ochotne priznávame každému právo "byť iný". Naša tolerancia má však určité hranice - hranice, ktoré sú opäť individualizované, čo znamená, že sú špecificky odlišné pre každého z nás a vo veľkej miere ovplyvnené predovšetkým spoločenskými normami alebo zvyklosťami sociálnej skupiny v ktorej žijeme. Za týmito hranicami oná odlišnosť "je iný" prechádza v podceňovanie, odmietanie, negatívne hodnotenie a odsudzovanie.

Na tomto mieste sa vynára problém jedincov s určitými zdravotnými problémami, medzi ktorými sa práve ľudia s mentálnou retardáciou na rôznych úrovniach odlišujú od uznávaných noriem, sú často ešte "jedinečnejšími" osobnosťami, avšak v dimenzii rovnakých práv na tieto odlišnosti je nutné vychádzať z hlavného atribútu "ľudskosti".

Sila ľudského ducha a prekonávanie prekážok

„Moja rada pre ostatných ľudí so zdravotným postihnutím by bola, sústrediť sa na veci, ktoré vám zdravotné postihnutie nezabráni robiť dobre, a neľutovať veci, ktoré vám vaše postihnutie nedovoľuje. Nenechajte sa postihnúť v duchu ani fyzicky.“

„Postihnutie je vecou vnímania. Ak dokážete urobiť len jednu vec dobre, potrebujete niekoho.“

„Keď začujete slovo„ zdravotne postihnuté “, ľudia okamžite premýšľajú o ľuďoch, ktorí nemôžu chodiť alebo hovoriť alebo robiť všetko, čo ľudia považujú za samozrejmé. Teraz neberiem nič za samozrejmosť. Za skutočne postihnutých však považujem ľudí, ktorí v živote nenájdu radosť a sú stále nahnevaní.“

„Začnite tým, že urobíte potrebné; potom urob, čo je možné; a zrazu robíte nemožné.“

„Je to opakovanie potvrdení, ktoré vedie k viere. Akonáhle sa táto viera stane hlbokým presvedčením, začnú sa diať veci.“

„Som oficiálne zdravotne postihnutý, ale som skutočne obdarení vďaka svojmu ,,nedostatku končatín“. Moje jedinečné výzvy otvorili jedinečné príležitosti na oslovenie toľko ľudí, ktorí to potrebujú.“

„Váš úspech a šťastie leží vo vás. Rozhodnite sa zostať šťastný a vaša radosť a vy budete tvoriť neporaziteľného bojovníka proti ťažkostiam.“

„Dnes si vyberám život. Každé ráno, keď sa zobudím, si môžem zvoliť radosť, šťastie, negativitu, bolesť ... Cítiť slobodu, ktorá pochádza z toho, že môžem ďalej robiť chyby a rozhodnutia - dnes sa rozhodujem cítiť život, aby som nepopieral svoju ľudskosť, ale prijal ju.“

„Optimizmus je viera, ktorá vedie k úspechu. Bez nádeje a sebavedomia sa nedá nič urobiť.“

„Pri narodení som mal mierne poškodený mozog a chcem, aby ľudia ako ja videli, že by to nemali brať ako prekážku. Chcem zvýšiť povedomie - chcem zmeniť svoje postihnutie na schopnosti.“

„... Čo som sa dozvedel bolo, že títo športovci neboli zdravotne postihnutí, boli nadšení. Olympijské hry sú miestom, kde sa robia hrdinovia. Paralympijské hry sú miestom, kam hrdinovia prichádzajú."

„Rozhodol som sa, že nehovorím i v slove mobilný.“ - Robert M.

„Život je o rovnováze. Keďže mám iba jednu nohu, dobre tomu rozumiem.“

„Miera muža alebo ženy nie je toľko, čo dosiahli, hoci to má váhu. Často je však oveľa viac toho, čo tento muž, alebo žena prekonali, aby dosiahli to, čo majú.“

„Nemám zdravotné postihnutie, mám darček! Iní to môžu vidieť ako postihnutie, ale ja to vidím ako výzvu. Táto výzva je dar, pretože musím byť silnejšia, aby som ju obišla, a múdrejšia, aby som zistila, ako ju používať; aj iní by mali mať také šťastie.“ - Shane E.

„Niektorí by sa pozreli na život Emily a mysleli si, že dieťa narodené s Downovým syndrómom má malú nádej na zmysluplný život." Vrhnite diagnózu leukémie a tá malá nádej sa premení na žiadnu nádej. Nesúhlasím. Emilyin život so všetkými jeho nedokonalosťami mal veľký zmysel. Vzhľadom na to, koľko ľudí sa dotkla, si uvedomujem, že sme omnoho viac, než čo môžeme dosiahnuť. Sme Božími odtlačkami prstov.“

„Keď sa sústredíte na postihnutie niekoho, prehliadnete jeho schopnosti, krásu a jedinečnosť. Akonáhle sa ich naučíte akceptovať a milovať ich, kým sú, podvedome sa naučíte milovať aj seba bezpodmienečne.“

„Postihnutie je prirodzené. Musíme prestať veriť, že zdravotné postihnutie bráni človeku v tom, aby niečo robil. Pretože to nie je pravda. , , Zdravotné postihnutie mi nezabráni robiť nič.“ - Benjamin Snow, 8. 10.

„Nemôžeme všetky deti všetko naučiť, ale môžeme všetky deti urobiť šťastnými." - Doc. PhDr. Z.

„Sú krásni a úprimní, so srdciami plnými lásky, s toľkou nehou, akú je len darom dostať. Naučil som sa od nich veľa, viac ako na lekárskej fakulte a vďaka nim sa môžem teraz o tieto vedomosti s vami deliť. Sú iní, určite lepší, lebo sa vedia radovať z maličkostí, vidia niekedy oveľa viac, lebo vedia čítať z ľudských sŕdc a duší".

„Kedysi som čítala, že stretnúť človeka s Downovým syndrómom obohatí nielen moje poznanie, zmýšľanie, ale aj moje cítenie. Dnes viem, že je to ešte umocnenejšie a že si na neho spomeniem vždy pri kritických chvíľach môjho života. Áno, stretla som človiečika s neuveriteľnou schopnosťou prejavovania lásky a citu."

Čaro a úprimnosť ľudí s mentálnym postihnutím

Stretli ste sa už niekedy s mentálne postihnutým jedincom? Strávili ste s ním nejaký čas? Ak áno, určite viete, že znížená intelektová úroveň týchto ľudí nie je prekážkou pre vytvorenie normálnych ľudských vzťahov nielen medzi mentálne postihnutými, ale aj medzi ostatnými a nimi. Ako keby láska, cit, spolupatričnosť, priateľstvá a iné pozitívne črty kompenzovali ich intelektovú nedostatočnosť. Svoju lásku a náklonnosť vedia nielen prežívať, ale aj prejavovať. Nie je nič krajšie, ako ich večné “ľúbim ťa, chýbaš mi, túžim po tebe". Málokedy sa stane, že by boli zákerní, prefíkaní, alebo zlomyseľní. A ak, tak sú to jedinci so subnormou, alebo ľahkým stupňom mentálneho postihnutia v dôsledku sociálnej deviácie.

Pri charakteristike ľudí s Downovým syndrómom mi chodí vždy na myseľ citát profesora Pueschela.

„Čo som sa dozvedel bolo, že títo športovci neboli zdravotne postihnutí, boli nadšení. Olympijské hry sú miestom, kde sa robia hrdinovia. Paralympijské hry sú miestom, kam hrdinovia prichádzajú."

„Keď sa sústredíte na postihnutie niekoho, prehliadnete jeho schopnosti, krásu a jedinečnosť. Akonáhle sa ich naučíte akceptovať a milovať ich, kým sú, podvedome sa naučíte milovať aj seba bezpodmienečne.“

„Postihnutie je prirodzené. Musíme prestať veriť, že zdravotné postihnutie bráni človeku v tom, aby niečo robil. Pretože to nie je pravda. , , Zdravotné postihnutie mi nezabráni robiť nič.“

Integrácia a podpora

Športovci s rôznymi stupňami a druhmi postihnutia končatín alebo zmyslov dosahujú závideniahodné výsledky a sú úžasnými bytosťami, ktoré prekonávajú samé seba. Sú si vedomí toho, že sú niečím "iní", a v mnohých prípadoch sú na to aj patrične hrdí.

Príkladom sú aj špeciálne školy, ktoré sa zameriavajú na edukovanie (vychovávanie a vzdelávanie) jedincov s postihnutím. Dieťa má väčšiu šancu na úspech, pedagógovia sa mu venujú na základe jeho individuálnych možností a dostáva sa mu tu väčšia pozornosť a starostlivosť.

Radosť z výkonov a víťazstiev si naplno užívali mentálne postihnutí športovci na X. Národných hrách špeciálnych olympiád, ktoré sú kvalifikačným podujatím na 15. Svetovú letnú špeciálnu olympiádu v Abu Dhabí. Počas X. Národných hier špeciálnych olympiád, ktoré pre športovcov s mentálnym postihnutím zorganizovalo Special Olympics Slovakia, mohli športovci prvýkrát súťažiť v profesionálnych podmienkach x-bionic a za účasti medzinárodných družstiev.

„Každá skúsenosť je pre našich športovcov cenná a ak sa im podarí získať medailu, len to znásobí ich pocit radosti z výkonu. Special Olympics je výnimočné v tom, že ocenenie získavajú športovci od prvého až po ôsme miesto. Dnes sme udelili spolu 320 medailí,“ doplnila Eva Lysičanová, prezidentka Special Olympics Slovakia.

„Pri športovaní by mali mať všetci rovnakú šancu. Som nadšená, že ľudia s mentálnym postihnutím nachádzajú práve v športe zmysel života, že v nich prebúdza chuť víťaziť. U týchto športovcov je úžasné pozorovať, akí sú šťastní, ak sa im podarí uspieť a takú radosť často neprežívajú ani ich zdraví rovesníci,“ dodala Danka Barteková, olympijská medailistka a členka Medzinárodného olympijského výboru.

„Chcem sa poďakovať všetkým partnerom Special Olympics Slovakia, ktorí umožňujú našim športovcom zažívať úspechy z výkonov, pretože túžbu víťaziť máme všetci rovnakú. Sme im vďační za všetky inšpirácie a šírenie nášho posolstva. Z takejto spolupráce vzišli napríklad tričká s nápisom Respect me, respect everyone, čo znamená Rešpektuj mňa, rešpektuj každého, ktoré si športovci osvojili. Toto motto jednoznačne patrí do filozofie Special Olympics,” zdôraznila Eva Gažová.

„Šport nám prináša nové priateľstvá, tešíme sa zo všetkého, čo sa nám podarí. Je výborné, že takéto hry máme,“ odkázal v mene všetkých športovcov Jakub Kriššák, ktorý v Šamoríne súťažil v cyklistike a na Svetovej zimnej špeciálnej olympiáde v marci bol naším najúspešnejším reprezentantom, v behu na lyžiach vybojoval až štyri medaily.

Definícia a terminológia mentálneho postihnutia

Terminológia mentálnej retardácie je nejednotná nielen v medzinárodnom poňatí, ale aj v rámci jednotlivých krajín, odborov a profesionálnych pracovníkov. Podľa Americkej asociácie pre mentálne postihnutie zostáva termín mentálna retardácia, v poslednej deklarácii OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím z marca 2007 sa používa termín intelektová dizabilita. V slovenskej verzii klasifikácie chorôb sa ako diagnóza používa mentálna retardácia, občianske združenia si však udržiavajú v názve ľudia s mentálnym postihnutím.

Matulay zdôrazňuje, že v slove retardácia je vyjadrená nádej, že nejde o úplné zastavenie duševného vývinu, ale iba o jeho zadržanie či oneskorenie. Okrem toho v detskom veku je vhodnejšie označiť zaostávanie ako oneskorený vývin. Mentálne postihnutie, sa prekladá z anglickej a francúzskej terminológie ako mental handicap alebo mental disability.

Donedávna bolo veľmi ťažké vymedziť pojem mentálnej retardácie, či mentálneho postihnutia. Najčastejšie sa stretávame v literatúre s vymedzením pojmu "mentálna retardácia", ak ide o vedný odbor alebo diagnózu a pojmu "mentálne postihnutie", ak opisujeme ľudí s oneskorením vývinu. Tieto pojmy - mentálna retardácia a ľudia (dieťa, človek, ľudia) s mentálnym postihnutím - sú všeobecne akceptované pojmové vymedzenia, ktoré by mali mať presne definované kritériá. V roku 2007 prijala OSN „Deklaráciu práv zdravotne postihnutých ľudí“ a ľudí s mentálnou retardáciou definuje ako jedincov s intelektovou dizabilitou.

Napriek tomu, že tejto oblasti sa venovali už antickí lekári a filozofi, napr. Hippokrates a Konfucius, ktorí opísali mentálnu retardáciu už stovky rokov pred naším letopočtom, je stále záhadou, prečo klasifikácia a definícia mentálnej retardácie - mentálneho postihnutia - je doposiaľ problematická. Na absencii správnej definície sa podieľa viacero faktorov. Je všeobecne akceptované, že mentálne postihnutie je spojené so zníženým stupňom intelektového fungovania. Koncept intelektu, možno viac ako iné faktory, bude hrať pri definícii mentálneho postihnutia centrálnu úlohu. Na vyjasňovaní tohto problému - koncepcie mentálneho postihnutia - sa podieľa celý rad vedných disciplín z oblasti psychológie, vzdelávania, sociológie, antropológie, psychiatrie a ďalších.

Sociológovia študovali mentálne postihnutie ako sociálny problém, psychológovia ako psychologický, lekári vidia mentálnu retardáciu ako medicínsky problém, atď. Výskumy mentálneho postihnutia sa zaoberajú klinickým stavom, vývinovými aspektmi a experimentálnou psychológiou. Každý z odborníkov uvedených disciplín posudzoval mentálne postihnutie zo svojho uhla pohľadu. Preto je dôležité predstaviť mentálnu retardáciu ako multidisciplinárny problém vychádzajúci z rôznych smerov pozorovania a zahrňujúci rôzne prvky sledovania (sociálne, administratívne, medicínske, edukačné a právne). Človek s mentálnym postihnutím je v prvom rade ľudská bytosť, a to od počatia, cez intrauterinný vývin, narodenie, život, až po úmrtie.

Matulay (1986) definuje mentálnu retardáciu takto: "Ide o narušenie normálneho duševného vývinu v zmysle nevyvinutosti rozličného stupňa vplyvom genetických chýb alebo chorôb prekonaných v gravidite, počas pôrodu a do 2 rokov po narodení, ktoré zasiahli mozog".

Definícia AAMR z roku 1983 charakterizovala ľudí s mentálnou retardáciou na základe signifikantne podpriemernej celkovej inteligenčnej schopnosti, poruchy adaptívneho správania a manifestácie počas obdobia vývinu. Prvá časť definície referuje o podpriemernej inteligencii, alebo o IQ na úrovni pod 70, ak sa pri hodnotení inteligencie použijú štandardné testy. Signifikantne obmedzená intelektová funkcia (schopnosť, intelektové fungovanie), spolu s narušeným adaptívnym správaním, a to v koncepčných, sociálnych a adaptívnych zručnostiach. Táto dizabilita sa musí prejaviť pred 18. rokom života.

Oblasti adaptívneho správania

Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné zručnosti, sociálne zručnosti a praktické zručnosti.

• Koncepčné (pojmové) zručnosti: Zahŕňajú schopnosť prijímania a porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa.
• Sociálne zručnosti: Patria sem napríklad medziľudské vzťahy, schopnosť empatie a iné.
• Praktické zručnosti: Okrem svojpomocných zručností charakterizuje sebaobslužnosť, možnosť uplatnenia teoretických vedomostí v praxi, úroveň jemnej či hrubej motoriky a iné.

Úrovne podpory

Ak už raz identifikujeme človeka so signifikantne zníženým intelektovým fungovaním (intelektovou schopnosťou) ako jedinca s mentálnou retardáciou, AAMR odporúča vzápätí stanoviť úroveň podpory. Podpora môže byť:

• prechodná (intermitentná, limitujúca)
• širokorozsiahla (extenzívna)
• intenzívna (pervazívna)

Všetky formy podpory majú zabezpečiť človeku s mentálnym postihnutím takú pomoc, ktorá zmierni jeho dizabilitu a umožní mu, aby fungoval v spoločnosti čo najmenej závisle. Intermitentná pomoc je občasná - epizodická - a poskytuje sa na krátku dobu a podľa potrieb môže byť viac či menej intenzívna. Limitujúcim faktorom tejto podpory je zabezpečenie pomoci v čo najkratšom čase v závislosti od možností financovania a získania potrebného personálu. Extenzívna podpora je pravidelná a časom neobmedzená. Pervazívna pomoc je taktiež pravidelná, konštantná, je vysoko intenzívna, vyžaduje si viac personálu, je expanzívna.

Charakteristika a prejavy mentálneho postihnutia

Mentálne postihnutie zahŕňa postihnutie všeobecných duševných schopností, ktoré ovplyvňujú adaptívne fungovanie v troch oblastiach:

• Koncepčná oblasť: Zahŕňa jazykové zručnosti, čítanie, písanie, matematiku, uvažovanie, znalosti a pamäť.
• Sociálna oblasť: Odkazuje na empatiu, sociálny úsudok, medziľudské komunikačné zručnosti, schopnosť vytvoriť a udržať priateľstvo a podobne.
• Praktická oblasť: Zahŕňa sebaobsluhu, starostlivosť o seba, pracovné zručnosti, finančný manažment, bezpečnosť a ďalšie.

Etiológia mentálneho postihnutia

Etiológia mentálneho postihnutia je rovnako komplikovaná ako jeho symptomatológia. Je to dané celým radom faktorov, podieľajúcich sa na vzniku mentálneho postihnutia. Nie je možné určiť príčiny vzniku mentálneho postihnutia jednoznačne pre značné kvalitatívne a kvantitatívne rozdiely v mentálnom deficite. Negatívny zásah do vývinu môže nastať v akejkoľvek jeho fáze. Vo všeobecnosti možno príčiny vzniku mentálneho postihnutia rozdeliť na endogénne a exogénne. V prvom prípade sa jedná o príčiny genetické, v druhom prípade sú to príčiny, ktoré pôsobia od momentu počatia dieťaťa počas celého tehotenstva, pôrodu, popôrodného obdobia, raného detstva, alebo sa jedná o akýkoľvek nepriaznivý zásah počas ďalších vývinových období. Jedna štvrtina jednotlivcov s mentálnym postihnutím má detekovateľné chromozómové abnormality. Metabolické poruchy sú ďalšími možnými príčinami mentálneho postihnutia. V niektorých prípadoch je možné vzniku postihnutia zabrániť včasnou intervenciou.

Ak príčiny vzniku mentálneho postihnutia podľa časového hľadiska rozdelíme na prenatálne, perinatálne a postnatálne, tak zistíme množstvo vzájomne sa prekrývajúcich vplyvov. Jedná sa o špecifické genetické príčiny, intrauterinné infekcie, hypoxie plodu, či encefalitídy. Prenatálne obdobie možno z hľadiska etiológie považovať za obdobie významného pôsobenia dedičných faktorov. Sem patria najmä geneticky podmienené poruchy, predovšetkým metabolické. Rovnaký vplyv však majú i špecifické genetické poruchy. Tieto patologické vplyvy v mnohých prípadoch postupne vedú k ľahkým intelektovým deficitom alebo až k mentálnemu postihnutiu.

K mentálnemu postihnutiu môže dôjsť tiež v prípade, ak sa plod v tele matky nevyvíja správne. Počas perinatálneho obdobia môže vývoj centrálnej nervovej sústavy dieťaťa poškodiť predovšetkým neobvyklá záťaž, ako napríklad mechanické poškodenie mozgu, nedostatok kyslíka. Ďalším rizikovým faktorom je nezrelosť dieťaťa, najmä v prípadoch extrémne nízkej pôrodnej hmotnosti. Medzi negatívne vplyvy počas postnatálneho obdobia radíme náhle vonkajšie udalosti, ktoré vedú k narušeniu celistvosti organizmu, či ochorenia spôsobujúce mozgové lézie. Svoj vplyv majú tiež sociálne faktory, najmä deprivácia. Ďalšími rizikovými faktormi sú infekcie mozgu ako tuberkulóza, japonská encefalitída, či bakteriálna meningitída.

Grossman rozdeľuje príčiny mentálneho postihnutia na dve skupiny, a to na familiárne a organické. Etiológia mentálneho postihnutia u väčšiny jednotlivcov s inteligenčným kvocientom nad 50 (približne 75-80% jednotlivcov s mentálnym postihnutím) predpokladá prítomnosť genetických variácií a ide o familiárny typ. Neurologické problémy u jednotlivcov s mentálnym postihnutím, ak existujú, sú len ťažko detekovateľné. Títo jednotlivci typicky pochádzajú zo slabších socioekonomických skupín, zriedka trpia fyzickými deformitami a najčastejšie je im diagnostikované mentálne postihnutie počas základnej školy.

Diagnostika mentálneho postihnutia

K diagnostike mentálneho postihnutia je potrebné pristupovať komplexne, interdisciplinárne v úzkej spolupráci lekára, psychológa, špeciálneho pedagóga, či sociálneho pracovníka. Zo psychologického hľadiska zjednodušené alebo dokonca jednorazové určovanie mentálneho postihnutia a jeho stupňa, založené na zisťovaní inteligencie prostredníctvom inteligenčných testov, nie je najvodnejšie. Žiaden test nemeria inteligenciu celostne, ale nám poskytuje parciálne informácie. Problém nastáva, ak sa tieto informácie neadekvátne zovšeobecňujú. Tiež by nemalo dochádzať k výrazným zmenám v skóre inteligenčného kvocientu v priebehu rokov. Ak k zmenám predsa len dochádza, je potrebné uvedomiť si, čo ich spôsobuje.

Úskalím diagnostiky a diferenciálnej diagnostiky je skutočnosť, že mnoho nástrojov používaných v našich podmienkach nespĺňa nároky kladené na diagnostické nástroje. Popri zastaraných normách je otázkou i kultúrna podmienenosť testov. Ak k oneskoreniu duševného vývinu došlo práve na podklade neprimeraných kultúrnych, sociálno-ekonomických, či psychologických podmienok, nemožno hovoriť o mentálnom postihnutí. K posudzovaniu mentálneho postihnutia neodmysliteľne patrí posúdenie adaptability, ktoré v zásade určuje stupeň mentálneho postihnutia. Toto posúdenie je však rýdzo klinickou záležitosťou, ktorá integruje súbor údajov získaných z rozhovoru a z anamnézy. Examinátor by sa počas psychologickej diagnostiky mal sústrediť najmä na schopnosti a reálne možnosti jednotlivca, teda čo dokáže realizovať úplne sám, čo naopak s pomocou, čo s verbálnou podporou, k čomu je nevyhnutná plná fyzická podpora. Pri rozhovore je dobré všímať si, aké schopnosti už boli reálne vyskúšané a s akým výsledkom a čo vyskúšané doposiaľ nebolo.

Okrem globálneho posúdenia inteligencie je potrebné zamerať sa aj na skúmanie jej štruktúry, na analýzu základných psychických funkcií ako sú napríklad vnímanie, pozornosť, pamäť, abstrakcia. Podrobná diagnostika s praktickými výstupmi by mala tvoriť základ pre vypracovanie individuálneho intervenčného a terapeutického plánu. Jednoduché oznámenie výsledku, kde skóre inteligenčného kvocientu je 68 alebo menej so záverom, že dieťa trpí mentálnym postihnutím nie je adekvátne pre modernú prax. Predovšetkým by výsledky inteligenčných testov nemali byť rigidne používané pri stanovení mentálneho postihnutia. Používanie prísne určeného skóre inteligenčného kvocientu vedie k tomu, že sa na túto hodnotu kladie veľký dôraz, čo spôsobuje, že sa examinátor nezameriava na celé spektrum silných a slabých stránok dieťaťa.

Diagnostika má za cieľ pomôcť mentálne postihnutému jedincovi v rámci jeho výchovy a vzdelávania. Poznatky získané v rámci diagnostických aktivít síce možno výskumne spracovať, ale toto je sekundárna možnosť, primárnym cieľom je pomoc.

Oneskorený vývin reči

Oneskorený vývin reči je u detí s mentálnym postihnutím výrazný. Aby sa mohol vývin reči objektívne posúdiť, vypracovali sa viaceré schémy na hodnotenie funkcií ako fonologické (zvuky), sémantické (významoslovné), morfologické (forma slova) a syntaktické (skladba). Je zrejmé, že rizikové deti z hľadiska vývinu reči sa dajú zachytiť už vo veku 24 mesiacov. Ak dieťa v tomto veku nemá tendenciu vedome komunikovať, nemá potrebu niečo vyjadriť, ak nehovorí aspoň 50 slov a netvorí aspoň niekoľko dvojslovných spojení, ak je jeho reč pre ostatných nezrozumiteľná a ak má výrazne lepšie porozumenie reči ako schopnosť aktívne hovoriť, potom ho už môžeme považovať za rizikové. Oneskorený vývin reči je u ľudí s MP až v 80 - 85 %., pričom porucha reči je úmerná celkovej intelektovej úrovni jedinca.

Vzájomná podmienenosť znakov a symptómov

Pri rozbore znakov a symptómov mentálnej retardácie treba uviesť, že tak, ako sú vo vzájomnom vzťahu a podmienenosti psychické procesy, vlastnosti, stavy a psychické funkcie, tak isto sú vo vzájomnej podmienenosti aj jadrové znaky spolu so sekundárnymi a terciálnymi navrstveniami. Napr. U detí s mentálnym postihnutím sú zväčša rovnomerne znížené schopnosti vo všetkých oblastiach psychického vývinu. U detí s autizmom je porucha reči viazaná na poruchu osobnosti a viaže sa na zníženú potrebu ľudského kontaktu. Častokrát sa objavuje pri zvýšených adaptačných nárokoch. Ďalšou - odstrániteľnou - poruchou je hatlavosť, kde ide o poruchu výslovnosti bez závažnejších ťažkostí v tvorbe reči. Väčším problémom pre logopéda je zajakávanie, ktoré sa vyskytuje často najmä u detí s Downovým syndrómom.

tags: #motto #pre #mentalne #postihnutych