Výdavky na dôchodky na Slovensku zaznamenali v posledných rokoch výrazný nárast, ktorý prekonal aj rast ekonomiky. Tento trend vyvoláva diskusie o udržateľnosti dôchodkového systému a potrebe štátnych dotácií. Pozrime sa podrobnejšie na príčiny tohto nárastu a jeho dopady.
Nárast výdavkov a priemerných dôchodkov
Priemerná výška starobného dôchodku vlani stúpla o 34 € na 683 €, informovala Sociálna poisťovňa (SP). Tento dôchodok vy-plácala 1,1 mil. ľuďom. O 31 € na 733 € sa zvýšila aj priemerná výška predčasného dôchodku. Celkové výdavky SP na dôchodky vlani stúpli o 22% na 12,6 mld €. Štát tak musí zvyšovať dotácie SP, vlani štátny rozpočet na dôchodky prispel 2,7 mld €. V roku 2019 ešte plne kryl výdavky na dôchodky príjem z odvodov a SP nepotrebovala žiadnu štátnu dotáciu. Tento rok stúpne na 2,8 mld € a budúci rok na 3 mld €. Vlna odchodov na predčasný dôchodok navýšila výdavky o ďalších 0,3 % HDP (0,4 miliardy eur).
Príčiny rastu výdavkov na dôchodky
Medzi rokmi 2018 a 2025 výdavky na dôchodky na Slovensku rástli rýchlejšie ako ekonomika. Zvýšili sa tak z 8 na 9,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je jeden z najväčších nárastov v EÚ. Tento rok to zodpovedá vyšším výdavkom o 2,1 miliardy eur. Za týmto nárastom je podľa rady viacero dôvodov.
Legislatívne zmeny a ich vplyv
Najvyšší príspevok 0,65 % HDP alebo 0,9 miliardy eur spôsobili legislatívne zmeny, a to najmä vyšší a plošný 13. dôchodok, rodičovský dôchodok či prehodnocovanie invalidných dôchodkov.
Vlna predčasných odchodov do dôchodku
„Nesystémové nastavenie prvej valorizácie novo priznávaných dôchodkov vyvolalo v rokoch 2023 a 2024 výraznú vlnu predčasných odchodov do dôchodku. Vysoká inflácia z predchádzajúceho obdobia, od ktorej sa valorizácia odvíjala, spôsobila, že predčasné dôchodky boli pre mnohých poistencov výhodnejšie, než by boli dôchodky priznané v riadnom termíne o rok či dva neskôr.“
Starnutie populácie a inflačný šok
Starnutie populácie, teda rast počtu poberateľov dôchodkov mimo vlny predčasných odchodov, zvýšilo výdavky v tejto oblasti tiež o 0,3 % HDP. Rovnaký nárast spôsobil aj tzv. inflačný šok. „Valorizácia štandardných dôchodkov, hoci oneskorene, udržala ich kúpnu silu aj pri poklese reálnych miezd, a teda aj platených sociálnych odvodov. K rastu výdavkov najvýraznejšie prispel tzv. inflačný šok.
Predpokladaný vývoj výdavkov na dôchodky
Výdavky na dôchodky sa podľa predpokladov pri aktuálnych makroekonomických predpokladoch ustália v najbližších rokoch na súčasnej úrovni okolo 9,5 % HDP. „Starnutie populácie a návrat rodičovského dôchodku od roku 2026 (ako asignácia dane z príjmu) budú na jednej strane prispievať k ich ďalšiemu rastu, naopak, nižšia inflácia, vyprchanie dočasného negatívneho vplyvu predčasných dôchodkov, ako aj rast počtu dôchodcov s príjmami z 2. piliera budú pôsobiť proti tomuto rastu.