Telesné postihnutie podľa MKCH-10: Komplexný pohľad na definíciu, druhy a podporu

Závažné telesné a mentálne postihnutie (ŤZP) predstavuje komplexnú problematiku, ktorá zasahuje do rôznych oblastí života jednotlivca. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na definíciu ŤZP, jeho druhy, ako aj na možnosti kompenzácie a podpory, ktoré sú osobám s ŤZP dostupné na Slovensku.

Definícia Ťažkého Zdravotného Postihnutia

Za osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Dôležitým aspektom je sociálny dôsledok ŤZP, ktorý predstavuje znevýhodnenie v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je osoba s ŤZP schopná prekonať sama.

Integrovaná Posudková Činnosť

Proces posudzovania ŤZP prešiel reformou s cieľom odstrániť nejednotnosť, zlepšiť koordináciu a zefektívniť posudzovanie. Posudzovanie zabezpečujú výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík.

Dôležitou zmenou je zavedenie integrovanej posudkovej činnosti, ktorá je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. a ktorej podrobnosti výkonu sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z.

Táto činnosť zahŕňa sociálnu a lekársku posudkovú činnosť, pričom ako prvá sa vykonáva sociálna posudková činnosť, zameraná na posúdenie sociálnej situácie a potrieb človeka, a až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku.

Druhy Postihnutí

Postihnutia sa dajú rozdeliť do nasledovných skupín:

1. Telesné Postihnutie
2. Zdravotné Postihnutie
3. Mentálne Postihnutie
4. Staroba ako Špecifická Forma Postihnutia
5. Viacnásobné Postihnutia

Telesné Postihnutie

Telesným postihnutím sa zvyčajne rozumie stav, kedy človek nemôže fyzicky vykonávať nejaké činnosti. Môže ísť o poruchu pohybového ústrojenstva. Neskúma sa, či je to porucha svalov, skeletu, alebo ide o neurologické (a teda zdravotné) poškodenie. Telesne postihnutý môže teda človek byť nielen v dôsledku ochorenia (napríklad obrna), ale aj z dôvodov úrazu (napríklad miechy).

Príčiny Telesných Postihnutí

Príčiny telesných postihnutí môžu byť rôzne. Môžu byť vrodené, kedy ide o geneticky zdedené poškodenie, alebo vzniknuté ešte počas tehotenstva, trebárs vplyvom toxínov, či radiácie. Telesne postihnutý je jedinec s chybou pohybového a oporného ústrojenstva alebo poškodením nervového ústrojenstva, ak sa prejavuje porušenou hybnosťou.

Mnohí z vás sa stanú telesne postihnutými postupne. Ste napríklad diabetik, ktorému stačí upravená strava a užívanie liekov. Žijete svoj doterajší život bez výraznej zmeny, pracujete, športujete. Život sa od základu zmení, ak sú následky úrazu definitívne. Strata končatiny, alebo jej časti je veľká záťaž na psychiku človeka. Ak zostane človek pripútaný na invalidný vozík z dôvodu ochrnutia, v počiatočnom štádiu nevidí zmysel svojho života. Nie je podstatné, či úraz utrpel bez vlastnej viny, alebo neodhadol svoje možnosti.

Ak ste sa narodili s telesným postihnutím, dokážete so svojim handicapom žiť. Nezaťažujú vás myšlienky o tom, aké to bolo pred ochorením alebo úrazom, ktoré spôsobilo vaše obmedzenie.

Zdravotné Postihnutie

Zdravotným postihnutím sa zvyčajne rozumejú stavy, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát. Zrak je základnou potrebou. Ak je narušený, alebo chýba, postihnutý je najmä spočiatku úplne odkázaný na pomoc ošetrovateľov.

Sú rôzne stupne poškodenia zraku: miernejšie sú stavy s poruchami bipolárneho videnia a čiastočne nevidiaci. Sluchové postihnutie, v závislosti na stupni poruchy, môže ísť o nedoslýchavosť, čiastočnú alebo úplnú stratu sluchu.

Postihnutie ďalších orgánov (hmat, chuť, čuch) sú zvyčajne bez potreby opatrovania. Chronické ochorenia väčšinou ide o nevyliečiteľné choroby, alebo o choroby, ktoré sa liečia mimoriadne dlho. V rôznom stupni potom môžu strpčovať a komplikovať život postihnutého. Mnohé dlhodobé ochorenia nevyžadujú žiadnu starostlivosť opatrovateľa. Napríklad astma, celiakia, či cukrovka. Iné môžu spôsobovať progresívne zhoršovanie stavu. Niekedy sa kombinuje viacero problémov naraz, kedy hovoríme o kombinovaných postihnutiach.

Mentálne Postihnutie

Mentálne postihy sa radia do zdravotných problémov, ale pre prehľadnosť ich dávame do samostatnej kategórie. Často vyžadujú celkom odlišný prístup práce ošetrovateľa. Môžeme ich rozdeliť do dvoch podkategórií:

Poškodenie Mentálnych (Rozumových) Schopností

Spravidla ide o trvalú poruchu. Sem patria rôzne druhy demencie, alebo mentálnej retardácie. Intelekt je v týchto prípadoch veľmi znížený, ale citová zložka, prežívanie a reakcie môžu byť prakticky normálne. Porušenie mentálnych funkcií zhoršuje komunikáciu s okolím a v horších prípadoch môže byť postihnutý neschopným zvládať aj základnú samoobslužnú činnosť. Potom je plne odkázaný na pomoc opatrovateľa, často 24 hodinovú.

Psychické Problémy

O tomto stave hovoríme vtedy, keď mentálne funkcie môžu byť síce blízko normy, ale človek trpí niektorou nevyliečiteľnou psychickou chorobou. Intelektuálne funkcie teda sú zachované, poškodená však je zložka citov, prežívania, či správania. Sem sa dajú zaradiť rôzne psychické stavy ako schizofrénia, depresia, či rôzne psychopatie.

Niektoré stavy môžu byť aj nebezpečné. Môže hroziť riziko sebevraždy, alebo ohrozenia druhých. Vážnejšie stavy zvyčajne nemôžu zostať v domácej opatere. Človek s mentálnym postihnutím má k dispozícií viacero možností, ktoré môže využiť pre úspešné začlenenie sa do spoločnosti, vzdelávacieho procesu, zamestnania. Jednou z nich je osobná asistencia, prostredníctvom ktorej sa zvyšuje kvalita života ľudí so zdravotným postihnutím tým, že v dospelosti môžu viesť relatívne samostatný život.

Staroba ako Špecifická Forma Postihnutia

Staroba sama o sebe nemusí byť dôvod na to, že niekto bude postihnutý, alebo že by potreboval opatrovateľa. Je jasné, že mnoho starých ľudí aj vo vysokom veku pracuje, alebo dokonca sami slúžia ako opatrovatelia vnúčat.

Žiaľ, s pribúdajúcim vekom často ubúda síl. Preto niektorí starí ľudia postupne slabnú, neraz sa pridružia rôzne chronické ochorenia, mozgové či srdcové príhody a podobne.

Medzi najčastejšie stavy, ktoré si u starších ľudí vyžadujú opateru patria:

• Onkologické ochorenia, kedy je častým javom progresívne zhoršovanie sa celkového stavu pacienta.
• Stavy po cievnych príhodách, či trombózach, kedy môže nastať porucha niektorej časti mozgových funkcií.
• Stavy po úrazoch, ktoré sú u starších ľudí často sprevádzané zlomeninami a dlhodobou imobilitou.
• Rôzne druhy demencií, ako napríklad Alzheimerova choroba.

Viacnásobné Postihnutia

Pojem viacnásobné postihnutia označuje rôznu kombináciu viacerých súbežných postihnutí u jednotlivca. Často sa za najzávažnejšie považujú rôzne druhy telesného alebo zmyslového postihnutia v kombinácii s mentálnym postihnutím (nevidiaci s mentálnym postihnutím, nepočujúci s mentálnym postihnutím a pod.).

Ale aj bez prítomnosti mentálneho postihnutia sú rôzne kombinácie postihnutí veľmi závažné z pohľadu výchovy, vzdelávania a spoločenského začlenenia: napríklad kombinácia zmyslových postihnutí (hluchoslepota), postihnutie reči v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, poruchy správania v kombinácii so zmyslovým alebo telesným postihnutím, telesné alebo zmyslové postihnutie v kombinácii s chronickou chorobou, alebo rôzne kombinácie telesného a zmyslového postihnutia. Variácií je veľké množstvo. Používa sa aj kategorizácia ľahko viacnásobne postihnutí a ťažko viacnásobne postihnutí. Medzi najzávažnejšie postihnutia sa radí hluchoslepota.

Z pohľadu školského je najdôležitejšie určenie, ktorá diagnóza je primárnou, rozhodujúcou vzhľadom k možnostiam výchovy a vzdelávania dieťaťa. Takáto diagnostika patrí do rúk odborníkov - psychológa a špeciálneho pedagóga v poradni, samozrejme na základe lekárskych vyšetrení.

Proces výchovy a vzdelávania je následne založený na takých metódach a formách práce so žiakom, ktoré rešpektujú jeho postihnutia, jeho možnosti a schopnosti, individuálne danosti a predpoklady, ale aj jeho potreby smerom k budúcemu životu. Vzdelávanie žiakov s viacnásobným postihnutím sa teda riadi najmä primárnou diagnózou a stupňom závažnosti postihnutí a obmedzení.

Dieťa s viacnásobným postihnutím sa môže vzdelávať:

• v špeciálnej škole - obvykle podľa druhu primárnej diagnózy (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety)
• v špeciálnej triede - obvykle podľa druhu primárnej diagnózy - zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
• v bežnej škole formou školskej integrácie, ak to charakter kombinácie postihnutí dovoľuje a ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky

Viacnásobne postihnutý žiak môže mať do svojho vzdelávania zaradené akékoľvek špecifické predmety, ktoré potrebuje z dôvodu jednotlivých svojich postihnutí, ochorení alebo oslabení. Ak však je kombinácia postihnutí taká vážna, že zdravotný stav dieťaťu neumožňuje zaradenie do špeciálnej školy, triedy alebo ani vzdelávanie formou integrácie s vypracovaným IVP, po odporúčaní lekára a poradne môže byť takýto žiak oslobodený od povinnosti dochádzať do školy (nie však oslobodený od povinnej školskej dochádzky). K žiakovi môže domov dochádzať učiteľ alebo školský špeciálny pedagóg na niekoľko hodín týždenne a učiť ho v domácom prostredí, alebo sa mu vzdelávanie až do pominutia dôvodom neposkytuje.

Definícia Mentálneho Postihnutia

Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov mens (myseľ, rozum) a retardatió (zdržanie, oneskorenie). Retardatió vystihuje vývinový aspekt poruchy a zdôrazňuje, že mentálne postihnutie nie je ustálený, definitívny a ukončený stav. Mentálna retardácia sa používa na označenie kategórie ľudí s poruchami intelektu.

Vašek a Bajo považujú za najvšeobecnejšiu Heberovu definíciu mentálnej retardácie, ktorá kladie hlavný dôraz na vyjadrenie podpriemerného vývinu všeobecnej inteligencie, i keď sa stotožňujú s tým, že stanovenie IQ dovoľuje zostaviť len prvú, orientačnú diagnózu, ktorá ani zďaleka nevyčerpáva podstatu, nepostihuje ostatné psychické funkcie a zložky osobnosti. Podľa Baja slovo retardácia znamená zdržiavanie, omeškanie, oneskorovanie, spomalenie, čo vystihuje jednak vývojový aspekt poruchy, poškodenia a tiež zvýrazňuje skutočnosť, že mentálne postihnutie nie je ustálené, definitívne, ukončené, nemenné.

Intelektová schopnosť sa meria štandardizovanými inteligenčnými testami a ich výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Koncepčné zručnosti zahŕňajú schopnosť prijímania a porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa.

Podľa Thorovej mentálne postihnutie je vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptívnymi schopnosťami myslí schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Poznávacie, rečové, pohybové a sociálne zručnosti, ktorých úroveň je možné samostatne merať štandardizovanými psychometrickými testami, sú proti priemeru výrazne znížené.

Americká asociácia pre mentálne a vývinové postihnutia (AAIDD) definovala v roku 2002 mentálne postihnutie ako neschopnosť (nedostatočnosť) charakterizovanú signifikantnými obmedzeniami v intelektovom funkcionovaní a adaptívnom správaní.

Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie schopností, ktoré patria k celkovej úrovni inteligencie (poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne) a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, charakterizovaný narušením schopností prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o poznávacie, rečové, motorické a sociálne schopnosti.

Stupne Mentálneho Postihnutia podľa MKCH-10

V roku 1992 vstúpila do platnosti 10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb spracovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v Ženeve, ktorá rozdeľuje mentálne postihnutie do niekoľkých stupňov podľa závažnosti a IQ. Výchova detí a práca s nimi sa v rámci možností ich socializácie odvíja od poznania stupňa mentálneho postihu. Stupne mentálnej retardácie sa určujú na základe IQ testov a prejavujú sa rôznymi charakteristikami. Je dôležité si uvedomiť, že každý človek je individuálny a miera podpory, ktorú potrebuje, sa môže líšiť bez ohľadnu na stupeň postihnutia. Podľa toho, do akého stupňa je intelekt znížený, hovoríme o ľahkej, stredne ťažkej, ťažkej a hlbokej mentálnej zaostalosti - retardácii. Stupeň zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom - IQ. Hodnoty tohto kvocientu sú vyjadrené číslom, ktoré stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia WHO v Ženeve a sú uverejnené v tzv. Medzinárodnej klasifikácii chorôb MKCH-10.

Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH-10) a telesné postihnutie

Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH-10) je štandardný diagnostický nástroj pre epidemiológiu, riadenie zdravotnej starostlivosti a klinické účely. Tento zoznam je schválený Svetovou zdravotníckou organizáciou (World Health Organization - WHO) a jednotlivé krajiny ho prekladajú do svojich jazykov. V medzinárodnej klasifikácii chorôb MKCH - 10 sa používajú aj špecifické symboly. Verzia na našej stránke slúži lekárom a špecialistom na rýchlu orientáciu pri určovaní diagnóz.

Pre telesné postihnutie sú relevantné kapitoly a kódy, ktoré sa týkajú chorôb nervovej, svalovej a kostrovej sústavy, ako aj vrodených chýb a následkov úrazov. Nižšie uvádzame niektoré príklady relevantných kódov:

Choroby nervovej, svalovej a kostrovej sústavy (R20-R29)

• R25 Abnormálne mimovôľové pohyby
  • R25.0 Abnormálne pohyby hlavy
  • R25.1 Trasľavosť [tremor], bližšie neurčená
  • R25.2 Kŕč a spazmus
  • R25.3 Fascikulácia
  • R25.8 Iné a bližšie neurčené abnormálne mimovôľové pohyby
• R26 Porucha chôdze a pohyblivosti
  • R26.0 Ataktická chôdza
  • R26.1 Paralytická chôdza
  • R26.2 Ťažkosti pri chôdzi, nezatriedené inde
  • R26.3 Imobilita
  • R26.8 Iná a bližšie neurčená porucha chôdze a pohyblivosti (mobility)
• R27 Iná porucha koordinácie
  • R27.0 Ataxia, bližšie neurčená
  • R27.8 Iná a bližšie neurčená porucha koordinácie
• R29 Iný subjektívny a objektívny príznak postihnutia nervovej, svalovej a kostrovej sústavy
  • R29.0 Tetania
  • R29.1 Meningizmus
  • R29.2 Abnormálny reflex
  • R29.3 Porucha držania tela
  • R29.4 Lúpavé bedro [coxa saltans]
  • R29.5 Neurologický neglect syndróm
  • R29.6 Náchylnosť k pádom, nezatriedená inde
  • R29.8 Iný a bližšie neurčený subjektívny a objektívny príznak postihnutia nervovej, svalovej a kostrovej sústavy

Choroby nervovej sústavy (G00-G99)

Táto kapitola obsahuje mnohé diagnózy, ktoré priamo súvisia s telesným postihnutím, najmä tie, ktoré ovplyvňujú hybnosť a koordináciu.

• G11.1 Cerebelárna ataxia so skorým začiatkom (začiatok zvyčajne pred 20. rokom)
• G11.2 Cerebelárna ataxia s neskorým začiatkom (začína sa zvyčajne po 20. roku)
• G21.0 Malígny neuroleptický syndróm
• G21.1 Iný sekundárny Parkinsonov syndróm zapríčinený liekmi
• G21.2 Sekundárny Parkinsonov syndróm zapríčinený inými vonkajšími faktormi
• G24.0 Dystónia zapríčinená liekmi
• G25.1 Tremor zapríčinený liekom
• G25.3 Myoklonus
• G25.4 Chorea zapríčinená liekom
• G25.6 Tiky zapríčinené liekom a iné tiky organického pôvodu
• G30.1† Alzheimerova choroba s neskorým začiatkom (F00.1*) (začiatok býva zvyčajne po 65. roku)
• G40.5 Osobitný epileptický syndróm (Epilepsia partialis continua (Koževnikovov syndróm), Epileptické záchvaty v súvislosti: s alkoholom, s liekmi alebo drogami, s hormonálnymi zmenami, s nedostatkom spánku, so stresom. Ak je liečivo príčinným faktorom, na jeho určenie použite podľa potreby prídavný kód vonkajších príčin (XX.
• G56.1 Iné poškodenie n. medianus
• G56.2 Poškodenie n. ulnaris
• G56.3 Poškodenie n. radialis
• G57.0 Poškodenie n. ischiadicus
• G57.2 Poškodenie n. femoralis
• G57.3 Poškodenie n. fibularis communis (Ochrnutie ihlicového nervu (n. fibularis)
• G57.4 Poškodenie n. tibialis

Kódy s hviezdičkou (*) alebo dýkou (†) sa používajú ako doplňujúce kódy na špecifikovanie základnej diagnózy, zatiaľ čo výkričník (!) sa používa ako doplňujúci kód (sekundárny kód) na ďalšie špecifikovanie základnej diagnózy.

tags: #mkch #10 #telesne #postihnutie