Mentálne postihnutie podľa MKCH-10: Klasifikácia, príčiny a hodnotenie

Mentálne postihnutie, v súčasnosti častejšie označované ako mentálne postihnutie alebo intelektuálna disabilita, je komplexná porucha, ktorá ovplyvňuje kognitívne funkcie a adaptívne správanie jednotlivca.

Táto porucha sa začína počas vývinového obdobia, teda pred 18. rokom života, a prejavuje sa obmedzením intelektových schopností a ťažkosťami v adaptácii na bežné životné situácie. V tomto článku sa zameriame na definíciu mentálnej retardácie podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10), jej klasifikáciu, príčiny, ako aj na kvalitatívne a kvantitatívne hodnotenie inteligencie u osôb s mentálnou retardáciou.

Definícia a klasifikácia mentálneho postihnutia podľa MKCH-10

Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH-10) rozdeľuje mentálnu retardáciu do štyroch stupňov podľa závažnosti intelektového deficitu, ktorý sa meria pomocou inteligenčného kvocientu (IQ).

Je dôležité si uvedomiť, že číselné hodnoty IQ sú len orientačné a vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ. Podľa súčasne platnej medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) rozlišujeme tieto stupne mentálnej retardácie:

• F70 Mierna mentálna zaostalosť (ľahká mentálna retardácia): Rozsah IQ od 50 do 69 (u dospelých, mentálny vek od 9 do 12 rokov). Osoby s ľahkou mentálnou retardáciou sú schopné naučiť sa čítať, písať a počítať na základnej úrovni. Výsledkom budú pravdepodobne problémy s učením v škole. Môžu pracovať v nenáročných zamestnaniach a viesť relatívne samostatný život.
• F71 Stredne ťažká mentálna zaostalosť: Rozsah IQ od 35 do 49 (u dospelých, mentálny vek od 6 do 9 rokov). Jedinci so stredne ťažkou mentálnou retardáciou majú obmedzené schopnosti v oblasti čítania, písania a počítania. Výsledkom bude pravdepodobne výrazne oneskorený vývin v detstve, ale väčšina je schopná dosiahnuť určitý stupeň nezávislosti a schopnosti primerane komunikovať a nadobudnúť školské zručnosti. Potrebujú podporu a dohľad pri každodenných činnostiach, ale môžu sa naučiť jednoduché pracovné zručnosti.
• F72 Ťažká mentálna zaostalosť: Rozsah IQ od 20 do 34 (u dospelých, mentálny vek od 3 do 6 rokov). Osoby s ťažkou mentálnou retardáciou majú výrazne obmedzené kognitívne schopnosti a vyžadujú si stálu starostlivosť a dohľad. Ich komunikačné schopnosti sú obmedzené a ich schopnosť učiť sa je minimálna.
• F73 Hlboká mentálna zaostalosť: IQ je pod 20 (u dospelých, mentálny vek nižšie 3 rokov). Jedinci s hlbokou mentálnou retardáciou sú úplne závislí na starostlivosti iných. Majú minimálne komunikačné schopnosti a ich kognitívne funkcie sú veľmi obmedzené. Je obvykle spojená s defektom motoriky, poznávacie schopnosti sa skoro vôbec nerozvíjajú, postihnutí môžu diferencovať známe a neznáme podnety a reagovať na ne ako na príjemné alebo nepríjemné, artikulovanú reč nezvládajú.

V zátvorke sú uvedené staré názvy, ktoré sa dnes už nepoužívajú kvôli ich pejoratívnemu významu.

Príčiny mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia sa spája s určitým poškodením, odchylnou štruktúrou alebo odchylným vývinom centrálneho nervového systému. Príčiny sú rôzne.

Môžeme ich rozdeliť do dvoch skupín, ktoré často pôsobia vo vzájomnej kombinácii:

• Genetické faktory: Rôzne chromozómové poruchy (napr. Downov syndróm, Fragilný X syndróm).
• Environmentálne faktory: Prenatálne faktory (infekcie, toxické látky, alkohol), perinatálne faktory (nedostatok kyslíka pri pôrode, predčasný pôrod) a postnatálne faktory (infekcie, úrazy hlavy, zanedbávanie).

Kvalitatívne hodnotenie a socializácia

Kvalitatívne hodnotenie inteligencie sa týka štruktúry inteligencie a znamená posúdenie miery využiteľnosti zachovanej inteligencie mentálne postihnutých. Zameriava sa na silné a slabé stránky v kognitívnych procesoch, ako sú pamäť, pozornosť, myslenie a reč.

Deti s mentálnou retardáciou majú radi stereotyp, tzn. uprednostňujú kontakt so známymi ľuďmi a zrozumiteľné situácie. Častý neúspech mentálne postihnutého dieťaťa v nadväzovaní sociálnych kontaktov so širším sociálnym okolím môže podľa Jakabčica a Požára (1996) uňho spôsobiť stratu záujmu o tieto kontakty. Z hľadiska socializácie je preto dôležité pre dieťa jeho včasné zaradenie do primeranej skupiny.

S iným ľuďmi je narušená poruchami reči. Niektoré prejavy správania sa ostatným zdajú čudné, nepríjemné. Komunikácia zdravých dospelých s mentálne postihnutými je menej empatická, schematickejšia, protektívnejšia a obyčajne kratšia.

Liečba a starostlivosť

Pri liečbe mentálnej retardácie ako komplexnej poruchy spolupracujú lekári, psychológovia, pedagógovia, ale aj rehabilitační a technickí pracovníci. Čím neskôr liečebná starostlivosť začne, tým je menšia pravdepodobnosť kompenzácie porúch. Preto je veľmi dobré začať s liečbou čo najskôr, v prvom roku života dieťaťa.

Je roveň ostatným ľuďom a má také isté práva ako oni. Pri hodnotení poruchy psychického vývinu sa nezdôrazňuje zaostávanie rozumových schopností mentálne retardovaného, ale dôraz sa kladie na charakteristiku rozvoja celej jeho osobnosti (Dolejší, 1978). Aj keď rozumové schopnosti zostávajú obmedzené, nepokladá sa dnes mentálna retardácia za stav nemenný.

Za mentálnu retardáciu sa pokladá zastavenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. sa prejavuje počas vývinovej periódy a charakterizuje ju najmä poškodenie schopností patriacich k celkovej úrovni inteligencie, t. j. poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych schopností. Niekedy sa dopĺňajú stupnicami hodnotiacimi sociálnu adaptáciu v danom prostredí. hodnotenie umožňuje približné stanovenie stupňa duševnej zaostalosti. môžu sa zlepšiť vplyvom nácviku alebo rehabilitácie.

tags: #mkch #10 #mentalne #postihnutie