Výpočet nemocenských dávok, ako sú nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávacia dávka, je závislý od denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo, v niektorých prípadoch, od pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
PDVZ sa používa v situáciách, keď nie je možné určiť DVZ štandardným spôsobom. V praxi to znamená, že ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, výška nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného DVZ.
Denný vymeriavací základ (DVZ)
Štandardne sa DVZ vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec platil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu kalendárnych dní v tomto období.
Rozhodujúce obdobie sa určuje v závislosti od dĺžky trvania nemocenského poistenia a obdobia platenia poistného.
Pre zamestnancov sa rozhodujúce obdobie určí vzhľadom na to, kedy vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napr. kedy začala PN zamestnanca) a kedy vzniklo nemocenské poistenie zamestnanca.
Kedy sa používa pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)?
PDVZ sa používa v prípadoch, keď poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Ide najmä o tieto situácie:
- Absencia príjmu v rozhodujúcom období: Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem, napríklad z dôvodu skončenia vysokej školy, dlhodobej nezamestnanosti alebo poberania materského/rodičovského príspevku.
- Krátke trvanie poistenia: Ak zamestnanec v rozhodujúcom období pracoval len krátko a nemal dostatočný vymeriavací základ.
- Vznik poistenia a dôvod na dávku v rovnaký deň: Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej SZČO v deň vzniku tohto nemocenského poistenia (s výnimkou prípadov, keď nemocenské poistenie vzniklo po prerušení).
- Poberanie ošetrovného SZČO v deň vzniku poistenia: SZČO sa začína poskytovať ošetrovné (nemocenské) v deň vzniku jej povinného nemocenského poistenia (netýka sa vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia).
Príklady použitia PDVZ
Príklad 1: Zamestnankyňa nastúpila do zamestnania 15. januára 2014 a v ten istý deň bola uznaná za dočasne práceneschopnú. Predtým bola nezamestnaná a potom na materskej a rodičovskej dovolenke. Vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období nemala vymeriavací základ, výška nemocenského sa jej určila z PDVZ.
Príklad 2: Pani Dorota je zamestnankyňa a poberá ošetrovné od 16. marca 2020. V roku 2019 dlhodobo maródovala a potom si vzala neplatené voľno. Ošetrovné sa preto určí z PDVZ.
Výpočet pravdepodobného denného vymeriavacieho základu
Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa vypočíta ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Tento vymeriavací základ nahlasuje Sociálnej poisťovni zamestnávateľ. Mal by zodpovedať príjmu, ktorý by zamestnanec dosiahol, ak by v danom mesiaci pracoval celý mesiac.
V roku 2025, ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2025, denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 94,0274 eura.
Vplyv rodičovskej dovolenky
Špecifickým prípadom je situácia, keď zamestnanec nemal vymeriavací základ z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. V takom prípade sa PDVZ neohraničí sumou vypočítanou z minimálneho základu a môže byť vyšší.
Príklad: Pani Vanda je zamestnankyňa, pracovný pomer začal ešte v roku 2014 a na ošetrovné nastupuje 16. marca 2020. Pretože v roku 2019 nemala pani Vanda žiaden vymeriavací základ (z dôvodu rodičovskej dovolenky), ošetrovné sa určí z PDVZ. Pravdepodobný DVZ sa neohraničí sumou vypočítanou z minimálneho základu a pravdepodobný DVZ môže byť vyšší ako 16,88 eura.
Dôležité aspekty a zmeny v legislatíve
Poistenci Sociálnej poisťovne si vo viacerých životných situáciách v budúcom roku polepšia. V roku 2025 budú po splnení zákonných podmienok dostávať zo Sociálnej poisťovne vyššie maximálne sumy štyroch druhov nemocenských dávok: nemocenské, materské, tehotenské a ošetrovné.
Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenského poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú.
Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2025, denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 94,0274 eura.
Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje sumu 51,71507000 eura. Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 724,10 eura.
Maximálne sumy nemocenských dávok v roku 2025
| Dávka | Maximálny denný vymeriavací základ (2025) | Maximálna denná dávka (55%) | Maximálna mesačná dávka (30 dní) |
|---|---|---|---|
| Nemocenské | 94,0274 € | 51,72 € | 1551,60 € |
| Ošetrovné (14 dní) | 94,0274 € | 51,72 € | 724,10 € (za 14 dní) |
| Materské (75%) | 94,0274 € | 70,52 € | 2115,60 € |
Poznámka: Tieto hodnoty sú maximálne a platia pri dosiahnutí maximálneho denného vymeriavacieho základu. Skutočná výška dávky závisí od individuálneho denného vymeriavacieho základu poistenca.
Ako funguje nemocenská? Všetko, čo potrebujete vedieť o nemocenskej v Spojenom kráľovstve!
V prípade, že sa poistenec stane dočasne práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.
Nemocenská dávka sa vypláca prednostne na účet príjemcu nemocenského v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Dávky sa vyplácajú spravidla do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca.
Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľom od 1. dňa do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.
Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
tags: #minimalny #pravdepodobny #vz #nemocenske