Vláda Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorý má zásadné zmeny v oblasti sociálneho poistenia, konkrétne v podmienkach nároku na predčasný dôchodok a zavedenie rodičovského dôchodku. Tieto zmeny sú súčasťou širších úprav dôchodkového systému, ktorých cieľom je zabezpečiť jeho dlhodobú udržateľnosť a flexibilitu.
Sprísnenie podmienok pre predčasný dôchodok
Jednou z hlavných navrhovaných zmien je sprísnenie podmienok pre získanie predčasného dôchodku. Kým dnes platí, že nová dávka musí byť vyššia ako 1,2-násobok životného minima (do júna tohto roku 261,70 €), po novom by nemohla byť nižšia ako minimálny dôchodok, čo znamená najmenej približne 334 eur. Ministerstvo práce navrhuje túto zmenu „v záujme predchádzania zvyšovania predčasného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku“, ktoré nasleduje, keď poberateľ dovŕši penzijný vek. Očakáva sa, že táto úprava by Sociálnej poisťovni mohla ušetriť 5,3 milióna eur v budúcom roku.
Aktuálne podmienky nároku na predčasný dôchodok:
- najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia
- najviac 2 roky do dôchodkového veku
- nárok vyšší ako 1,2-násobok životného minima (teraz 261,70 €)
Čo by sa zmenilo:
- buď by ste museli mať najviac 2 roky do dôchodkového veku,
- nová dávka by nemohla byť nižšia ako minimálny dôchodok.
Návrh zákona taktiež stanovuje alternatívnu podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok - získanie 40 odpracovaných rokov. Účelom tohto návrhu je garantovať poistencom, ktorí väčšinu svojho života vykonávali zárobkovú činnosť a získali potrebný počet odpracovaných rokov, nárok na predčasný starobný dôchodok po 40 odpracovaných rokoch. Do uvedeného obdobia sa navrhuje nezapočítavať niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004.
Kaliňák sa s Kolíkovou a opozíciou NEBABRAL, zlízla si to za novinárov
Výpočet dávky:
Predčasná penzia sa vypočíta rovnako ako riadna, ale za obdobie chýbajúce do dôchodkového veku sa zníži. V kontraste krátenia sumy aktuálneho predčasného starobného dôchodku sa navrhuje pri predčasnom starobnom dôchodku za 40 odpracovaných rokov ustanoviť aktuárne neutrálne krátenie, tak aby celková suma dôchodkových dávok (predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku) bola rovnaká bez ohľadu na to, kedy poistencovi začne byť predčasný starobný dôchodok, resp. starobný dôchodok vyplácaný.
Ak máte 40 odpracovaných rokov, predčasná penzia by sa znížila o 0,3 % za každých 30 dní chýbajúcich do dôchodkového veku. Ak nemáte 40 odpracovaných rokov, naďalej by platilo, že dávka sa kráti o 0,5 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku.
Dôležité je, že nárok na výplatu predčasného dôchodku vám nevzniká, ak musíte platiť odvody ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba. Povinné dôchodkové poistenie je totiž v rozpore s účelom penzie tohto druhu.
Minimálny dôchodok
Nárok na minimálny dôchodok si vyžaduje najmenej 30 rokov tzv. kvalifikovaného dôchodkového poistenia. Z obdobia pred 1. 1. 1993 sa započítavajú všetky dni, za ktoré máte zaplatené odvody. Čo sa ráta od 1. 1. 1993, závisí najmä od toho, aký ročný príjem ste mali.
Životné minimum:
- do 30. 6. 2022 predstavuje 218,06 €
- od 1. júla bude vyššie, ešte sa nevie, aké vysoké.
Rodičovský dôchodok
V súvislosti so zavedením rodičovského dôchodku sa navrhuje, aby nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu vznikol v príslušnom kalendárnom roku (nárok vzniká vždy od 1. januára) vlastnému rodičovi dieťaťa (aj osvojiteľ) a poistencovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Táto osoba musí byť poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak dieťa bolo dva roky pred príslušným kalendárnym rokom dôchodkovo poistené. Podmienka dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú aj v prípade, ak bolo dieťa poistené iba jeden deň.
Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu má vzniknúť vlastnému rodičovi dieťaťa (vrátane osvojiteľa) automaticky a náhradnému rodičovi dieťaťa, ktorý toto dieťa vychoval len na základe súhlasného vyhlásenia dieťaťa v zákonom stanovenej lehote. Zároveň sa navrhuje, aby vlastné dieťa mohlo v rovnakej lehote vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok rodičovi nemá vzniknúť. V takom prípade je zachovaná možnosť dieťaťa v ktoromkoľvek nasledujúcom roku vyhlásiť súhlas so vznikom nároku na rodičovský dôchodok.
Výška rodičovského dôchodku:
Suma rodičovského dôchodku v príslušnom kalendárnom roku sa navrhuje určovať ako 1,5 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie. Navrhuje sa, aby suma rodičovského dôchodku nemohla byť vyššia ako 1,5% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Valorizácia rodičovského dôchodku:
Vzhľadom na osobitný charakter navrhovaného rodičovského dôchodku (sumu dôchodku predstavuje priamo asignovaná časť poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa poberateľa rodičovského dôchodku) sa navrhuje, aby bol rodičovský dôchodok vylúčený z valorizácie.
Dôchodkový vek a udržateľnosť systému
V súvislosti s vypustením tzv. „dôchodkového stropu“ z Ústavy SR a záväzkami vyplývajúcimi z návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ako aj v nadväznosti na špecifické odporúčanie Rady EÚ pre Slovenskú republiku, sa navrhuje obnovenie väzby dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života. Navrhuje sa od ročníka narodenia 1967 opätovne naviazať zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života. Dôchodkový vek konkrétneho poistenca sa navrhuje ustanoviť ako všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu dieťaťa. Dôchodkový vek sa určuje pre príslušné ročníky, t. j. osoby narodené v rovnakom roku majú rovnaký dôchodkový vek.
V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a nivelizácie rozdielu medzi dôchodkami priznávanými v jednotlivých rokoch sa navrhuje korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Z medziročnej zmeny priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára 2023 použije len 95 % tejto hodnoty. To znamená, že ak by predstavovala medziročná zmena priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku napríklad rast na úrovni 5 %, na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa použije hodnota 0,95*5 % = 4,75 %, t. j. index úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude predstavovať hodnotu 1,0475. Negatívny vplyv na sumu dôchodku, ktorý zakladá korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude v dlhodobom horizonte korigovaný naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života.
