Minimálna mzda predstavuje najnižšiu možnú sumu, ktorú musí zamestnávateľ zákonne vyplatiť zamestnancovi za plný pracovný úväzok. Tento inštitút slúži na ochranu zamestnancov pred nízkymi platmi a zároveň poskytuje rámec aj pre zamestnávateľov. V Európskej únii sa výška minimálnej mzdy líši od krajiny ku krajine, pričom najvyššiu nájdeme v Luxembursku a najnižšiu v Bulharsku. Niektoré krajiny minimálnu mzdu nemajú zavedenú vôbec.
Slovensko zaviedlo minimálnu mzdu pomerne skoro v porovnaní s inými európskymi krajinami. Prvé legislatívne kroky siahajú až do obdobia Prvej Československej republiky v roku 1919. Počas socializmu bola minimálna mzda spájaná s tarifnými triedami mzdových stupníc. Všeobecne záväzná zákonná úprava minimálnej mzdy na Slovensku bola zavedená v roku 1991. V rokoch 1992 až 2002 ju upravoval zákon o mzde a v novembri 1999 bol prijatý nový zákon o minimálnej mzde.
Vývoj minimálnej mzdy na Slovensku
Výška minimálnej mzdy na Slovensku sa každoročne mení a je stanovená nariadením vlády. Tento proces je legislatívne ukotvený v zákone č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Kľúčovým mechanizmom pre určovanie minimálnej mzdy je jej naviazanie na priemernú mzdu spred dvoch rokov. Konkrétne, minimálna mzda je určená ako 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Novelu zákona, ktorá upravuje tento automatický výpočet, schválil parlament v roku 2024.
Prehľad výšky minimálnej mzdy v posledných rokoch:
| Dátum účinnosti | Mesačná minimálna mzda (v €) | Minimálna hodinová mzda (v €) | Legislatívny predpis |
|---|---|---|---|
| 1. 1. 2025 | 816 € | 4,690 €/hod | Oznámenie 263/2024 Z. z. |
| 1. 1. 2024 | 750 € | 4,310 €/hod | Oznámenie 372/2023 Z. z. |
| 1. 1. 2023 | 700 € | 4,023 €/hod | Oznámenie 300/2022 Z. z. |
| 1. 1. 2022 | 646 € | 3,713 €/hod | Oznámenie 352/2021 Z. z. |
| 1. 1. 2021 | 623 € | 3,580 €/hod | Zákon 294/2020 Z. z. |
| 1. 1. 2020 | 580 € | 3,333 €/hod | Nariadenie vlády 324/2019 Z. z. |
Minimálna mzda pre rok 2025 bola stanovená na 816 € mesačne, čo predstavuje nárast o 66 € oproti predchádzajúcemu roku. Percentuálne je to zvýšenie o 8,8 %. Pre jednu odpracovanú hodinu v roku 2025 je minimálna mzda 4,69 €. V tomto roku si zamestnanec odmeňovaný minimálnou mzdou prilepší každý mesiac o 46,3 € v čistom oproti minulému roku. V minulom roku predstavovala minimálna čistá mzda 615,50 €, zatiaľ čo v roku 2025 je to približne 725,90 € po odpočítaní daní a odvodov. Výpočet čistej mzdy je však orientačný a závisí od viacerých faktorov, ako sú deti či podpísanie nezdaniteľnej časti základu dane.
Minister práce Erik Tomáš zdôraznil, že rast minimálnej mzdy je naplnením jedného z hlavných záväzkov programového vyhlásenia vlády. Spolu s minimálnou mzdou porastú aj príplatky za prácu v noci a počas víkendov, keďže sú na ňu naviazané. V roku 2025 pracovalo na Slovensku za základnú minimálnu mzdu takmer 129-tisíc zamestnancov, čo predstavuje 6,7 % zo všetkých zamestnancov. V prípade vyšších stupňov náročnosti práce zarábalo minimálne mzdové nároky takmer 53-tisíc ľudí.
Legislatívny rámec a mechanizmus určovania
Nárok na minimálnu mzdu na Slovensku upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), konkrétne § 119. Samotnú výšku minimálnej mzdy ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky. Inštitút minimálnej mzdy je detailnejšie upravený zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.
Z medzinárodných zmlúv sú pre Slovensko relevantné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o minimálnej mzde. Minimálna mzda sa vzťahuje na pracovnoprávne vzťahy, vrátane pracovných pomerov v súkromnom sektore, vo verejnom záujme a na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Taktiež sa vzťahuje na "obdobné pracovné vzťahy", ako sú platy v štátnej službe.
Podľa zákona o minimálnej mzde (§ 2):
- Suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny rok vláda Slovenskej republiky nariadením vlády.
- Suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy.
- Zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, alebo zamestnancovi, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí minimálna mzda v sume zodpovedajúcej odpracovanému času.
- Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy v eurách za hodinu sa úmerne zvýši.
Zamestnávateľ, ktorý pri odmeňovaní zamestnancov postupuje podľa Zákonníka práce, môže so zástupcami odborových organizácií dohodnúť vyššiu minimálnu mzdu, ako ustanovuje nariadenie vlády. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia odborových organizácií, môže tak ustanoviť svojím rozhodnutím.
Proces tvorby nariadenia o minimálnej mzde
Proces určovania výšky minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok je stanovený zákonom. Na začiatku roka majú rokovať zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov. Ak sa nedohodnú, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) predloží svoj návrh na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR (HSR SR), pričom zohľadňuje návrhy sociálnych partnerov.
Ak návrh MPSVR SR neprejde na HSR SR, ministerstvo predloží na rokovanie HSR SR a následne na rokovanie vlády návrh nariadenia. Výška minimálnej mzdy sa určuje podľa zákona o minimálnej mzde (§ 8):
- Suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok sa určí najmenej vo výške súčinu mesačnej minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu jej sumy, a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejneného Štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok.
- O sume minimálnej mzdy rozhodne vláda najneskôr do 20. októbra s prihliadnutím na stanoviská sociálnych partnerov a vývoj kritérií na úpravu sumy minimálnej mzdy.
Minimálne mzdové nároky a doplatky
Minimálne mzdové nároky sú zákonne predpísané násobky minimálnej mzdy pre jednotlivé druhy prác určené podľa náročnosti. Tieto násobky sú stanovené na úrovni jedno- až dvojnásobku minimálnej mzdy a uplatňujú sa v prípadoch, keď podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 3 zákona o minimálnej mzde, ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas, zamestnávateľ mu poskytne doplatok. Tento doplatok predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou zamestnanca.
Do zamestnancom dosiahnutej mzdy sa nezapočítavajú vyplatené sumy mzdy za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a suma mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce. Týmto postupom sa zabezpečí, že tieto zložky mzdy sa poskytnú nad rámec minimálnej mzdy.
Rok 2026 a nová země: Proč 80 procent lidí nezvládne přesun
Vplyv minimálnej mzdy na ekonomiku a zamestnanosť
Zvyšovanie minimálnej mzdy má dvojaký vplyv. Na jednej strane zvyšuje náklady práce pre zamestnávateľa, na druhej strane však zvyšuje príjmy zamestnancov, ktorí ju poberajú. Podľa niektorých ekonómov môže príliš vysoká minimálna mzda negatívne vplývať na zamestnanosť, najmä u nízkopríjmových a nízkokvalifikovaných skupín. Štúdie naznačujú, že zvyšovanie minimálnej mzdy v rokoch 2010 až 2018 mohlo negatívne ovplyvniť nezamestnanosť.
Istým pozitívom môže byť, že príliš vysoká minimálna mzda pri jednoduchšej práci stimuluje inovácie a investície do automatizácie, čo môže viesť k zvýšeniu ekonomickej výkonnosti celej krajiny. Rozumné zvyšovanie minimálnej mzdy vedie k zlepšovaniu životnej úrovne jej poberateľov aj k zlepšovaniu výkonnosti celej ekonomiky.
Štatistický úrad vydal správu o priemernej nominálnej mesačnej mzde, ktorá hovorí o medziročnom náraste o 5,7 % na sumu 1 484 €. Po zohľadnení miery inflácie stúpla reálna mzda o 3%. V štruktúre ekonomiky zaznamenalo medziročný rast priemernej nominálnej mzdy 18 z 19 sledovaných odvetví hospodárstva.
Pozitívnym javom je, že v rokoch 2024 a 2025 rástli reálne mzdy rýchlejšie ako ceny. Jedným z kľúčových nástrojov, ktorým môže vláda ovplyvniť výšku miezd, je práve zvyšovanie minimálnej mzdy, ktorá tlačí na rast miezd ako takých.
Približne 4,5 % ľudí na Slovensku pracuje za minimálnu mzdu. Pracovať za nízky plat predstavovalo značné riziko do budúcna, preto bol zavedený minimálny dôchodok. Aj keď Slovensko s platmi zaostáva za vyspelými krajinami, máme tu aspoň o niečo nižšie ceny tovarov a služieb.
Predpokladá sa, že minimálna mzda pre rok 2027 by mohla dosiahnuť okolo 1000 €. Každý človek pracujúci na trvalý pracovný pomer má okrem mzdy nárok aj na stravné a dovolenku.