Výška minimálneho dôchodku je v období od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2024 naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. júlu daného roka. Od 1. januára 2025 sa tento mechanizmus nezmení, pričom sumy minimálnych dôchodkov budú naďalej závisieť od sumy životného minima platnej k 1. júlu. Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime sa sumy životného minima upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Tieto úpravy vychádzajú z koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý zisťuje Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Výška minimálneho dôchodku sa zvyšuje aj v závislosti od dĺžky kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Za prvých 30 rokov sa stanovuje základná suma. Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 31. do 39. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 2,5 % sumy životného minima platného k 1. júlu. Pre obdobie od 40. do 49. roku sa zvýšenie pohybuje na úrovni 3 % sumy životného minima. Za každý ďalší rok od 50. do 59. roku sa suma navýši o 5 % sumy životného minima, a od 60. roku obdobia dôchodkového poistenia o 7,5 % sumy životného minima.
V súvislosti so zamestnávaním a mzdami je dôležitá aj minimálna mzda. Minimálna mzda je hraničná hodnota, ktorú zamestnávateľ nemôže znížiť zamestnancovi v trvalom pracovnom pomere. V roku 2024 je na úrovni 750 eur.
Od roku 2026 dôjde k výraznej zmene vo výpočte minimálnej mzdy. Parlament schválil novelu zákona, ktorá mení jej výpočet zo súčasných 57 percent na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Tento krok znamená medziročný nárast minimálnej mzdy o 14,4 percenta. V roku 2026 by mala minimálna mzda vzrásť na 920 eur a ku koncu volebného obdobia v roku 2027 by mala dosiahnuť 969 eur.
Zníženie podielu minimálnej mzdy z 60 na 57 percent priemernej mzdy bolo súčasťou opatrení na zmiernenie dôsledkov pandémie COVID-19. Po skončení mimoriadnej situácie sa rezort práce rozhodol vrátiť k pôvodnému spôsobu určovania minimálnej mzdy v prípade nedosiahnutia dohody sociálnych partnerov.
Zvýšenie minimálnej mzdy má vplyv aj na ostatné finančné nároky zamestnancov. Na minimálnu mzdu je totiž naviazaný výpočet príplatkov za prácu v sobotu, nedeľu, v noci, ako aj príplatkov za pohotovosť a sťažený výkon práce. Po zvýšení minimálnej mzdy sa tak zvýšia aj tieto príplatky, čo pre niektorých zamestnávateľov predstavuje značnú finančnú záťaž. Taktiež sa zvyšuje minimálna mzda pre jednotlivé stupne náročnosti práce. Pracovníkovi v najnižšom stupni bude v roku 2026 prináležať najmenej 920 eur, zatiaľ čo pri šiestom stupni to bude 1 566 eur.
Z pohľadu zamestnanca je dôležitá čistá mzda, ktorá mu príde na účet, zatiaľ čo pre zamestnávateľa sú kľúčové celkové mzdové náklady. Analytici upozorňujú, že hoci sa minimálna mzda zvýši, mzdové náklady a s nimi aj daňové zaťaženie narastú ešte viac. Ministerstvo práce si tento jav uvedomuje a vysvetľuje ho rozdielnym spôsobom valorizácie životného minima a priemernej mzdy.
| Rok | Minimálna mzda (hrubá) | Mzdové náklady | Čistá mzda |
|---|---|---|---|
| 2015 | 380 | 509 | 372 |
| 2023 | 700 | 1 000 | 626 |
| 2024 | 750 | 1 083 | 677 |
Nový model výpočtu minimálnej mzdy a zvýšenie príplatkov budú mať výrazný dopad na podnikateľské prostredie, najmä v kombinácii s konsolidačným balíčkom. Zamestnávatelia čelia zvýšeným nákladom na vstupné suroviny, dopravu, klesajúcemu dopytu, nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a rastúcim mzdovým nákladom. Tieto faktory môžu viesť k zníženiu konkurencieschopnosti, strate pracovných miest, odlivu investícií a presunu činností do krajín s priaznivejším podnikateľským prostredím. Časť zvýšených nákladov sa premietne do cien produktov a služieb, časť pôjde na úkor investícií a rastu miezd.
Zmena minimálnej mzdy od 1.1.2026
Európske smernice neurčujú konkrétnu výšku minimálnej mzdy, ale odporúčajú jej hodnotu na úrovni 50 percent priemernej mzdy. V niektorých európskych krajinách, ako sú Rakúsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko a Dánsko, neexistuje národná minimálna mzda; minimálne zárobky pre jednotlivé profesie určujú kolektívne zmluvy.
V porovnaní so susedným Českom patrí Slovensko k krajinám s nižšou minimálnou mzdou. V roku 2025 sa na Slovensku bude minimálna mzda počítať podľa starých pravidiel (57 % priemernej mzdy) a vzrastie na 816 eur. V Česku od januára stúpne na 830 eur (42,2 % priemernej mzdy) a do roku 2029 sa má postupne dostať na 47 percent.
Odborníci upozorňujú, že hoci je rast miezd žiadúci, zvyšovanie minimálnej mzdy nie je najšťastnejším spôsobom, ako ho dosiahnuť. Takéto opatrenie môže znižovať šance menej kvalifikovaných pracovníkov na trhu práce a v konečnom dôsledku ide skôr o optické opatrenie, ktoré nie je dlhodobo udržateľnou cestou pre ekonomiku.